Pastar Viačasłaŭ Hančarenka z «Novaha žyćcia»: Patrabujuć zapłacić 180 tysiač dalaraŭ padatku
Pastar carkvy «Novaje žyćcio» raspavioŭ «Narodnaj Voli» pra toje, ci moža vyrašycca prablema viernikaŭ.
Fota Nadziei Bužan
Nahadajem, što 19 lutaha minskaja supołka chryścijan poŭnaha Jevanhiella «Carkva «Novaje žyćcio» była prymusova vysielena.
U 2002 hodzie hetaja carkva vykupiła zaniadbany karoŭnik na ŭskrajku horada, adramantavała jaho, i z 2004 hoda tam prachodzili nabaženstvy. U minułym hodzie «Novaje žyćcio» atrymała sudovaje pradpisańnie vyzvalić budynak u Minsku na vulicy Kavalova, 72 da kanca hoda.
«Novaje žyćcio» — najbujniejšaja poŭnajevanhielskaja carkva Biełarusi. Sa žniŭnia jana paśladoŭna asudžała biezzakońnie i hvałt, a taksama zaklikała ŭłady da pakajańnia.
— Užo amal dva miesiacy ludzi molacca na vulicy, — kaža pastar carkvy Viačasłaŭ Hančarenka — Źbirajemsia kožnuju niadzielu na aŭtamabilnaj stajancy la budynka carkvy, ź jakoha nas vysielili. Situacyja tupikovaja, bo Minharvykankam nie idzie nam nasustrač.
— Viarnuć budynak carkvie — sprava nierealnaja?
— My, biezumoŭna, chacieli b da hetaha pryjści, abmiarkoŭvajem situacyju ź jurystami. Praŭda, minuły jurydyčny dośvied pakazvaje, što ŭ našaj krainie dastatkova składana abaranić svaje pravy.
— Novaje pamiaškańnie nie sprabavali znajści?
— Na toje, kab pravodzić słužby ŭ administracyjnych budynkach, usio roŭna patrebny dazvoł Minharvykankama. I padčas hutarki z haradskimi čynoŭnikami nam stała zrazumieła, što pamiaškańnie daduć tolki pry ŭmovie, što my apłacim doŭh, jaki my jak byccam vinny ŽREA. Chočuć paviesić na nas padatak na ziamlu, chacia, kali b budynak nie zabrali, carkva była b vyzvalena ad takoha padatku.
A patrabujuć zapłacić ni mnoha ni mała — kala 180 tysiač dołaraŭ! Adnym słovam, situacyja tupikovaja. Pamiaškańnie nam nie chočuć addavać, a my nie chočam płacić takuju sumu, bo carkva nie pavinna płacić.
My ž taki ramont cudoŭny zrabili! Možna ž było pastupić pa-ludsku — dać kampiensacyju, pradastavić novaje pamiaškańnie. A tak pakinuli bieź ničoha. Tolki ŭmovy staviać.
— Milicyja nie pieraškadžaje viernikam źbiracca na vulicy i malicca?
— Takoha nie było, chacia časam bačym i milicejskija mašyny, i z drona zdymali našy schody.
My na heta nie źviartajem uvahi. Molimsia i vierym, što Haspodź daść nam pieramohu i ŭ nas usio roŭna budzie svoj budynak.