17 dzion u štučnaj komie. Źmicier Žaleźničenka raspavioŭ, jak ledź ačuniaŭ paśla karanavirusa
17 dzion u štučnaj komie, halucynacyi… Kolišni aktyvist BNF Źmicier Žaleźničenka, jaki žyvie ŭ Amsterdamie i pracuje prahramistam, raspavioŭ, jak mocna karanavirus moža ŭdaryć pa zdaroŭi, navat kali tabie 33 hady
Spačatku zachvareła žonka Darja ź dziciem, paśla simptomy źjavilisia ŭ Źmitra.
«Byŭ niekamfortny stan, jaki ciažka było vynosić, tamu ja musiŭ prymać analhietyki, — raspaviadaje mužčyna. — U Niderłandach usio lečać paracetamołam, tut talerantnyja miežy, kolki jaho možna ŭžyvać. Ja žyŭ na lekach, bo bieź ich było niepryjemna. Praź niekalki dzion pačało farmiravacca balučaje adčuvańnie ŭ hrudziach. Trymałasia tempieratura vysokaja, časam bolš za 40 hradusaŭ. Ja čytaŭ, čym ludzi lečacca, zamaŭlaŭ šmat roznych vitaminaŭ, ale nie dapamahała. Ja nie moh hadzinu lišniuju praciahnuć biez taho, kab nie źjeści tabletki, tamu što było vielmi kiepska.
U nas takaja sistema, što ŭsio lekavańnie musić iści praz chatniaha doktara. Mienavita jon, naprykład, vypisvaje nakiravańnie ŭ špital. Naš doktar prosta paraiŭ: pi paracetamoł, i ŭsio budzie dobra. Dvojčy my telefanavali ŭ słužbu dziažurnych daktaroŭ (jany absłuhoŭvać u niepracoŭny čas). U pieršy ich vizit tempieratura było bolš za 40 hradusaŭ, saturacyja — 92, ale nam taksama skazali, što ničoha strašnaha.
Na mianie ŭžo paracetamoł amal pierastaŭ dziejničać, tamu praz paru dzion znoŭ patelefanavali ŭ dziažurnuju słužbu — mianie zaprasili na ahlad u špital».
Darja pajechała z mužam.
«U mianie chvaroba prachodziła adnosna lohka. Ale paśla baleła śpina. I ja zapytała, ci jość jakija abiazbolvalnyja, kab možna było b sumiaščać z karmleńniem dziciaci. Daktary raspytali i prapanavali taksama pryjechać. U vyniku znajšli tramboz lohkich», — raskazvaje jana.
Źmitra paśla tydnia chvaroby doma pakłali ŭ špital. Pačali davać kisłarod — spačatku praz trubku, paśla, kali hetaha stała niedastatkova, praz masku. Ale nasyčanaść lohkich kisłarodam usio adno padała. Tady mužčynu padklučyli da aparata štučnaj vientylacyi lohkich.
«Heta była miedycynskaja koma, ja lažaŭ tak 17 dzion. Heta vielmi doŭha. Pa adčuvańniach koma nie toje samaje, kali zasynaješ i zvyčajna pračynaješsia. U mianie byli mocnyja hluki, ja ich dobra zapomniŭ. Ja byccam pryjechaŭ u niejki horad i tam trapiŭ u špital. U tym miescy ja žyŭ dva tydni, i ŭsio było vielmi pavolna. Heta było tak jaskrava, padavałasia realnym», — zhadvaje Źmicier.
Darji praktyčna kožny dzień telefanavali sa špitala — spravazdačylisia pra stan muža, ale biez anijakich prahnozaŭ. Telefanavali taksama z sacyjalnaj słužby, kab padtrymać. Paźniej zmahła prylacieć maci Źmitra.
«Niderłandy vielmi strohija ŭ płanie karancinu, zamiežnikaŭ puskajuć, tolki kali niechta sa svajakoŭ pamior. Mnie tak i kazali: pakul nielha. Ale z dapamohaj sacyjalnych słužbaŭ ja zmahła patłumačyć, što mnie ciažka adnoj ź dziciem i sabakam, i śviakrovi dazvolili pryjechać u krainu», — tłumačyć Darja.
Paśla Źmitra čakała reabilitacyja.
«Kali čałaviek lažyć na ŠVŁ, nie ruchajecca, arhanizm pačynaje źjadać usie myšcy. Ja straciŭ kiłahramaŭ pad 20, i heta byŭ nie tłušč. Dva tydni ja pravioŭ u intensiŭnaj terapii, nie moh z łožka padniacca, mianie miedpiersanał karmiŭ», — kaža jon.
«Kali jon pryjšoŭ u siabie, vyhladaŭ jak čałaviek paśla insultu, — dadaje žonka. — Byli halucynacyi, paničnyja ataki — ja realna bajałasia, što heta budzie mieć nastupstvy».
«Potym mianie pieraviali ŭ zvyčajnuju pałatu — tam ja pačaŭ rabić praktykavańni, padymaŭ ruki, nohi. Staŭ padymacca z łožka, patroški chadzić. Mnie kazali, što ja adnaŭlajusia vielmi chutka. Praź miesiac vypisali. Zvyčajna paśla špitala ludzi jeduć u admysłovy reabilitacyjny centr, ale tam treba było čakać čarhu, tamu vyrašyŭ zastacca doma».
Ahułam Źmicier prachvareŭ dva z pałovaj miesiacy. Ni kiepskich zvyčak, ni chraničnych chvarob u jaho nie było. Adzinaje što — padvyšanaja vaha.
Darji na try miesiacy prapisali leki dla razredžvańnia kryvi. «Kali ja zachaču ciažarać, mušu ŭsiu ciažarnaść kałoć hetyja ŭkoły, bo mianie buduć usprymać jak čałavieka z ryzykaj trambozu», — kaža jana pra nastupstvy.
Lačeńnie ŭ Niderłandach pakryvaje strachoŭka, ale jość niuansy.
«Isnuje tak zvanaja franšyza, kali kožny hod pieršyja niekalki socien jeŭra treba płacić samomu. Heta franšyza moža być ad 385 da 885 jeŭra. Čym jana bolšaja, tym tańniejšaja strachoŭka. U nas była maksimalnaja, bo my zvyčajna nie chvarejem i hetu sumu nie vybirajem. A ŭ hetym hodzie abiedźvie franšyzy vybrali.
Mnie navat nie dasyłali rachunak za špital, tolki za pieravoz sa špitala ŭ Amsterdamie ŭ Utrecht (u stalicy było mała miescaŭ). Mianie kiłamietraŭ 40 vieźli na chutkaj dapamozie, i za heta pryjšoŭ rachunak na 560 jeŭra. Prychodziŭ rachunak za leki — ja płaču za ich, pakul franšyza nie skončycca, a dalej pakryvaje strachoŭka».
Pa słovach Darji, u Niderłandach praz zahružanaść miedycynskaj sistemy adciahvajuć špitalizacyju. Ale ŭžo ŭ samich ustanovach dapamoha na vysokim uzroŭni. Usich miedsiostraŭ navučajuć pracy z ŠVŁ, u dapamohu da piersanału adpraŭlajuć vajskovych miedykaŭ.
«Ciapier dumajem nakont pryščepak. Vakcynacyja biaspłatnaja, vyklikajuć pa čarzie ŭ zaležnaści ad uzrostu. Heta budzie abo Pfizer, abo Moderna. U zaležnaści ad taho, što zastaniecca, bo moładź zaraz jašče nie koluć».