Kiraŭnik pahransłužby Litvy: Paśla spynieńnia «Biełaruśkalija» mohuć vyraści patoki mihrantaŭ
Paśla rašeńnia litoŭskaha ŭrada ab skasavańni damovy pamiž Litoŭskaj čyhunkaj i «Biełaruśkalijem» ab tranzicie praź Litvu kalijnych uhnajeńniaŭ mohuć vyraści patoki nielehalnych mihrantaŭ, papiaredžvaje kiraŭnik Słužby achovy dziaržmiažy Rustamas Lubajevas, paviedamlaje Delfi.lt.
Rustamas Lubajevas. Fota: Delfi.lt
«U kantekście vyrašeńnia hetaj prablemy možna čakać peŭnaj reakcyi, mohuć pačaścicca sproby vyciaśnieńnia mihrantaŭ u Litvu, tamu my achoŭvajem miažu va ŭzmocnienym režymie, nam dapamahajuć inšyja ŭstanovy: vajskoŭcy, palicyja», — u piatnicu zajaviŭ Lubajevas.
U čaćvier pamiežniki raźviarnuli 18 zamiežnikaŭ paśla trochdzionnaha pierapynku. Situacyju z uzrastańniem kolkaści sprobaŭ pierasiačeńnia miažy Lubajevas nie dramatyzuje i padkreślivaje, što abstanoŭka stabilnaja.
«Z hetaha hoda ŭ nas nie było takich dzion, kab było bolš za 10 čałaviek nie prapuščana ŭ Litvu. Mahčyma, zdajecca, što pavieličeńnie značnaje, adnak, uličvajučy toje, što heta ŭsiaho 18 čałaviek, nie budziem dramatyzavać situacyju», — adznačyŭ kiraŭnik pamiežnaj słužby Litvy.
«Pakul situacyja zastajecca stabilnaj», — dadaŭ jon. Pa słovach Lubajevasa, na padstavie publičnych danych, u Biełarusi znachodzicca kala tysiačy mihrantaŭ, jakija mohuć sprabavać pierajści miažy Litvy, Łatvii ci Polščy.
U suviazi sa stabilizacyjaj situacyi z poŭnačy na pryhraničnym učastku admianiajecca režym nadzvyčajnaha stanovišča. Adnak nie admianiajecca abvieščanaja raniej ekstremalnaja situacyja.
Lubajevas adznačyŭ, što heta radykalna nie mianiaje charaktar pracy: budzie praciahnutaja achova miažy i pamiežnaha ŭčastka. U listapadzie minułaha hoda Siejm uvioŭ nadzvyčajnaje stanovišča na pamiežžy ź Biełaruśsiu i na piać kiłamietraŭ ad miažy, a taksama ŭ miescach raźmiaščeńnia mihrantaŭ u Kibartaj, Miedzininkaj, Pabradzie, Rukli i Vilni.