Razumniejšyja samcy majuć bolš šancaŭ u samak
Prynamsi, u niekatorych vidaŭ ptušak.
Daśledčyki vyvučali šaŭkovych šałašnikaŭ (Ptilonorhynchus violaceus), jakija žyvuć u navakolli h.Brysbejn (Aŭstralija). Šałašniki atrymali nazvu za svaje składanyja šlubnyja pavodziny i budaŭnictva roznaha kštałtu sapraŭdnych šałašoŭ-budanoŭ, jakija ličacca cudam siarod pryrodnych pabudoŭ. Takija ptušynyja budany jość składanymi kanstrukcyjami z halinak, pabudova ich zajmaje ŭ ptušak hadziny pracy.
Samcy paśla zakančeńnia pabudovy ŭpryhožvajuć ich jarkimi kalarovymi abjektami: kvietkami, kavałkami rakavin, kamienčykami i navat kryškami ad płastykavych butelek. Samki naviedvajuć takija budany i paśla hetaha vybirajuć sabie samca.
«Šałašniki jość ptuškami, paśla /vyvučeńnia/ jakich razumieješ, što słovy «ptušynyja mazhi» heta kamplimient» — skazaŭ Džejsan Kehi (Jason Keagy) z univiersitetu Meriłendu (ZŠA), aŭtar artykułu pra šałašnikaŭ u časopisie Animal Behaviour.
Navukoŭcy chacieli pahladzieć, ci razumovyja zdolnaści samcoŭ hrajuć značnuju rolu ŭ ich pryvabnaści jak połavych partnioraŭ dla samak.
Z-za davoli składanych rytuałaŭ, jakija pryvodziać da ŭtvareńnia paraŭ, daśledčyki zrabili zdahadku, što bolš razumnyja ptuški pavinny mieć pieravahi.
«Čas dośledaŭ»
Kab vyznačyć nakolki razumnymi mohuć być šałašniki, navukoŭcy raspracavali niekalki testaŭ pa vyrašeńni ptuškami prablem roznaha ŭzroŭniu.
«Šaŭkovyja šałašniki nie lubiać abjektaŭ čyrvonaha koleru kala svaich pabudoŭ i starajucca jak maha chutčej prybrać ich. « — rastłumačyŭ Kehi. «My stvaryli situacyi, kali samcam prychodziłasia padumać nad tym, jak dabracca da čyrvonych abjektaŭ. U pieršym teście jany byli nakryty prazrystym płastykavym kubačkam, tamu pierš čym vykinuć ich, samcy pavinny byli pierakulić kubačak.»
Bolš razumnyja samcy adkidali kubački na bok chutčej.
Paśla hetaha ptuškam prapanoŭvałasia da vyrašeńnia nastupnaja zadača: prazrystyja kubački prymacoŭvalisia da hleby tak, što šałašniki nie mahli b ich pierakulić. Samyja razumnyja ptuški chutka zdahadvalisia, što jany nie mohuć dastać čyrvonyja abjekty i nakryvali kubački listami raślin tak, kab pieršych nie było bačna.
Usie ptuški, jakija ŭdzielničali ŭ daśledavańni byli paznačanyja, tamu kali navukoŭcy pravieryli pośpiech samcoŭ u stvareńni paraŭ, akazałasia, što ŭ samych razumnych samcoŭ (tych, jakija nabrali najbolš bałaŭ pad čas vyrašeńnia prablem) byŭ i bolšy šlubny pośpiech.
Isnuje niekalki patencyjnych pryčyn, čamu samkam moža być bolš vyhadna mieć patomkaŭ z bolš razumnymi samcami, tłumačać daśledčyki.
Pa pieršaje, lepšy i bolš chutka pracujučy mozh moža śviedčyć pra hienietyčnuju jakaść jaho ŭładalnika.
Pa-druhoje, inšyja daśledavańni pakazali, što mocna zaražanyja parazitami ptuški nie vielmi dobra vyrašali padobnyja testy. Ŭ svaju čarhu stupień chvaroby zaležyć ad stanu imunnaj sistemy.
«Tamu na miescy samki my nie chacieli b pieradać padobnyja hieny svaim dzieciam» — skazaŭ Kehi.
Adnak u vidaŭ, jakija demanstrujuć baćkoŭski dahlad za svaim patomstvam samcy, jakija jość bolš razumnymi i chutkimi, mohuć chutčej znajści ježu i lepš apiekavacca ptušaniatami. Tamu jany lepšy vybar dla samak.
Vybar samak
«My nie možam dakładna skazać, jak samki vyznačajuć bolš razumnych samcoŭ, adnak bačym 2 asnoŭnych šlachi, jakija mohuć pryvieści da hetaha.
Samki zasnoŭvajuć svoj vybar samcoŭ pad čas vykanańnia apošnimi składanych šlubnych rytuałaŭ.»
Kompleks šlubnych pavodzinaŭ samca uklučaje ŭ siabie tancy, padražańnie inšym vidam ptušak i pabudovu i ŭpryhožvańnie budana. Ŭsie hetyja roznaj składanaści dziejańni dajuć samkam nahodu da vyznačeńnia ŭzroŭniu razumovaj «spraŭnaści» samca.
Inšyja važnyja abstaviny dla vykarystańnia svajho razumovaha patencyjału zaklučajucca ŭ tym, kab zdoleć abchitryć samku i nie dazvolić joj adlacieć paśla ahladu šlubnych pabudoŭ samca. Samcy mohuć hetaha dasiahnuć, kali buduć uvažliva i adpaviedna adkazvać na roznyja sihnały samki.
«Najbolš imavierna, što dźvie nazvanyja mnoj pryčyny vystupajuć u niejkaj kambinacyi».
Heta pieršaje daśledavańnie takoha typu. Tamu Kehi spadziajecca, što jano pryciahnie ŭvahu da prablemy suviazi vybaru połavaha partniora i evalucyi razumovych zdolnaściaŭ.
«Zvyčajna, kali abmiarkoŭvajuć evalucyju mozhu, zaŭsiody kažuć, što jaho raźvićcio pavinna prynosić niejkuju kankretnuju i zaŭvažalnuju karyść jaho ŭładalniku. /I naša praca/ pakazała, što my nie možam ihnaravać toj fakt, što pakul samka nie vyłučyć samca, jon nie zmoža pieradać svaje hieny patomstvu. Tamu kali žyvioła maje niešta takoje vialikaje i /enierhietyčna/ zatratnaje jak mozh, čamu b nie vykarystać jaho kab pavialičyć imaviernaść pieradačy svaich hienaŭ?» — padkreśliŭ navukoviec.
Tut možna pahladzieć niepraciahłyja filmiki, zroblenyja pad čas dośledaŭ: http://news.bbc.co.uk/earth/hi/earth_news/newsid_8205000/8205088.stm