Pierajezd ź Biełarusi ŭ Polšču: jak nie narvacca na ašukancaŭ
Masavaje pierasialeńnie ź Biełarusi ŭ Polšču paśla 2020 hoda pavialičyła popyt na pasłuhi pa pieravozcy asabistych rečaŭ, dakumientaŭ, chatnich žyvioł. Ludzi abjadnoŭvajucca ŭ čatach, kab dapamahać adzin adnamu. A ašukancy vykarystoŭvajuć situacyju ŭ svaich metach. MOST pahavaryŭ sa stvaralnikam adnaho z takich čataŭ pra toje, jak dziejničajuć ašukancy i jak nie stać ich achviaraj.
Ilustracyja: Volha Biełazarovič / MOST
Čat dla pošuku spadarožnaha transpartu
Biełarus Siarhiej (imia pa prośbie hieroja źmienienaje) u sakaviku 2021 hoda stvaryŭ čat dla dapamohi takim ža, jak jon sam, represavanym biełarusam, jakija vymušanyja byli źjechać u Polšču.
Ideja takoj supołki ŭźnikła paśla taho, jak Siarhieju samomu spatrebiłasia pieravieźci asabistyja rečy ź Biełarusi ŭ Polšču. Spačatku čat vioŭ stvaralnik razam z pryjacielem, paźniej dadalisia maderatary-vałanciory, jakija pracujuć dahetul.
Siarhiej adrazu vyrašyŭ, što čat budzie śpiecyjalizavacca tolki na pieravozkach, kab paźbiehnuć fłudu. Paźniej jon stvaryŭ kanał, dzie publikavaŭ važnuju infarmacyju.
Strohaja maderacyja čata pa temie pieravozak zrabiła jaho zručnym instrumientam dla pošuku spadarožnaha transpartu. Plus zapracavała sarafannaje radyjo, i čat pačaŭ aktyŭna raści. U čacie i kanale sabrali masiŭ infarmacyi pa temie pieravozak i vodhuki ab kiroŭcach.
Bolš za hod prajekt byŭ vałanciorskim, tolki ciapier dla pastajannych pieravozčykaŭ i dyśpietčaraŭ uvodzicca płatnaja rekłama. Častku sabranych hrošaj nakirujuć na dapamohu siemjam ź dziećmi, jakija vymušana pierajechali ŭ Polšču z-za pieraśledu režymam Łukašenki.
Kali čat staŭ raści, u im źjavilisia i tyja, chto nie suprać nažycca na prablemach biełarusaŭ. MOST pahavaryŭ z achviarami takich ašukancaŭ i raskazvaje, jak u čacie zmahajucca ź imi.
Taćciana, pieraviała ašukancu 60 rubloŭ: «Abiacaŭ dapamahčy z PŁR-testam»
Taćciana pryjechała z Kijeva ŭ Varšavu z dvuma dziećmi ŭ kancy lutaha 2022 hoda. U Minsku zastaŭsia 23-hadovy syn. 2 sakavika pajšli čutki pra mabilizacyju ŭ Biełarusi, Taćciana zapanikavała i vyrašyła vyvieźci syna ŭ Polšču.
Žančyna napisała ŭ čat, joj patelefanavali z rasijskaha numara. Spačatku heta źbiantežyła jaje, ale pieravozčyk nastojvaŭ, što ŭsio budzie dobra, navat paabiacaŭ arhanizavać PŁR-test. Dla apłaty testa treba było terminova pieravieści 60 rubloŭ na kartu.
Jak tolki Taćciana adpraviła hrošy, surazmoŭca pierastaŭ adkazvać.
— Nikudy [u palicyju abo da administrataraŭ čata] nie źviartałasia. Prosta było kryŭdna. U taki niaprosty čas ludzi tak padmanvajuć, — raskazała MOST Taćciana.
Alesijo, nie staŭ pieravodzić ašukancam «pieradapłatu» za pieravozku rovaraŭ
Inšy biełarus, Alesijo (imia pa prośbie hieroja źmienienaje), chacieŭ pieravieźci ź Minska ŭ Biełastok rovary. Jamu napisaŭ machlar, ale mužčyna zapadozryŭ niadobraje, kali havorka zajšła pra pieradapłatu.
— Napeŭna, ubačyŭ majo paviedamleńnie ŭ čacie i napisaŭ u pryvat. Skazaŭ, što jaho kiroŭcy padjeduć i sami zabiaruć z kvatery. I košt byŭ nižejšy, čym u inšych, — uspaminaje Alesijo. — A potym akazałasia, što jaho kiroŭcy biaspłatna nie padjazdžajuć, i treba skinuć pieradapłatu na kartku. Ja nie pieravioŭ.
U vyniku znajšli inšych pryvatnikaŭ na lehkavym aŭto — jany i pryvieźli za tuju ž canu.
Iryna zapłaciła ašukancam za «pieradaču» pasyłki ŭ Minsk
Irynu z Urocłava padmanuli na 70 rubloŭ. Jana chacieła pieradać drobnuju pasyłku ź Minska va Urocłaŭ. Schiema taja ž, što i vyšej: prapanavali vyhadnyja ŭmovy i paprasili pieradapłatu.
— Svajaki ź Biełarusi apłačvali, płaciež nie prachodziŭ. Dyk jon im nabraŭ pa Telegram i dapamoh apłacić, polskaja karta, tam niuansy jość. Na samaj spravie, padčas pieradapłaty sumnievy zakradvajucca. Ale zvyčajna chočacca ŭsio chutčej, tamu rozum adklučajecca, — kaža Iryna.
Jak čat zmahajecca z ašukancami
Pa słovach Siarhieja, vypadkaŭ padmanaŭ u čacie rabiłasia bolš pa miery taho, jak supołka rasła. Jak tolki stała viadoma pra pieršyja vypadki, administratar raiŭ źviartać uvahu na vodhuki pra kiroŭcaŭ. Akaŭnty ašukancaŭ u čacie baniać.
Ašukanskaja schiema zvyčajna standartnaja, kaža Siarhiej. Karystalnik publikuje ŭ čacie zapyt na pieravozku rečaŭ abo dakumientaŭ. Jamu telefanujuć abo pišuć u Telegram, prapanujuć zrabić tańniej, čym u siarednim prosiać u čacie dobrasumlennyja pieravozčyki.
Zatym prosiać kantakt u WhatsApp i abiacajuć, što paśla pieradapłaty ź imi źviažacca kiroŭca, a potym zabiare rečy dla pieradačy. Paśla pieravodu hrošaj surazmoŭca vydalaje pierapisku z čata i zanosić achviaru ŭ čorny śpis.
Ašukancy iduć na ŭsie sastupki, kab tolki ludzi pieraviali na kartku pieradapłatu. Sumy nievialikija, kab u achviary nie było žadańnia šukać vinavatych, źviartacca ŭ palicyju.
U ašukancaŭ zvyčajna rasijskija numary, časam inšych krain, ale nie polskija. Jak praviła, źviazvajucca praz WhatsApp, hołasam mohuć nahavaryć i ŭ Telegram.
— U maim čacie prośba pieradapłaty raŭnaznačnaja machlarstvu, — tłumačyć Siarhiej. — Nivodzin kiroŭca ŭ adekvacie nie prosić pieradapłatu na kartku. Raźličycca možna pa fakcie dastaŭki abo pa fakcie pryjezdu, kali rečy zabirajuć dla pieravozki ad adpraŭnika. Nijak nie raniej.
Fota: Tech Daily / Unsplash
Čamu heta pracuje
Achviarami stanoviacca ludzi, jakija pryvykli vieryć na słova. Akramia taho, padziei 2020 hoda abjadnali biełarusaŭ, u tym liku i pa častcy ŭzajemadapamohi, i ŭ mnohich prytupiłasia pačućcio niebiaśpieki. Dumka, što na druhim baku Telegram abo WhatsApp moža być machlar, nie prychodzić u hałavu. Jak i dumka, što chtości stanie padmanvać na 50-60 biełaruskich rubloŭ.
Tamu ašukancy hetym karystajucca, a ich achviary traplajuć na kručok.
Jak zrazumieć, što vam piša machlar?
Hałoŭnaja prykmieta — prośba pieravieści pieradapłatu. Heta mohuć padnieści jak broń miesca ŭ aŭtamabili, avans za paliva abo kampiensacyju lubych inšych vydatkaŭ.
Jak paźbiehnuć padmanu?
Siarhiej raić nikoli i nikomu nie pieravodzić pieradapłatu na kartku. Tym bolš nieznajomamu čałavieku, ź jakim kantaktujecie praz sacyjalnyja sietki abo miesiendžary.
Kali ašukancam usio ž udałosia vas padmanuć, administratary kanała prosiać skarystacca instrukcyjaj. Kali čałaviek zrabiŭ usio pa instrukcyi, administratary bačać akaŭnt machlara i baniać jaho nie tolki ŭ hetym čacie, ale i praź śpiecyjalny bot u mnohich inšych čatach biełarusaŭ.
Ale ŭ bolšaści ašukancaŭ jość druhija i trecija akaŭnty, ź jakich jany čytajuć, što adbyvajecca ŭ čacie. Ich sapraŭdnyja akaŭnty nieviadomyja, i heta prablema.