Alona Łapickaja: «Pry Polščy tak nie dušyli biełaruščynu, jak ciapier»
Na dzień «Ivana Hałavasieka» 92‑hadovaja Alena Šarepa‑Łapickaja jeździła na miesca rasstrełu svajho brata Raścisłava.
Alena Šarepa-Łapickaja, fota Julii Daraškievič.
11 vieraśnia pravasłaŭnyja paminajuć Dzień adsiačeńnia hałavy Ivana Pradciečy. U pravasłaŭnaj tradycyi na dzień «Ivana Hałavasieka» paminajuć biaźvinna zabitych. Akurat u hety dzień 92‑hadovaja Alena Šarepa‑Łapickaja jeździła na miesca rasstrełu svajho brata Raścisłava.
Jany z bratam naradzilisia ŭ vioscy Kasuta na Vilejščynie, u siamji pravasłaŭnaha śviatara. Kala samaj carkvy — zachavałasia — stajaŭ dom Łapickich. Na jaho miescy ciapier «kałanisty» — tak Łapickaja nazyvaje dačnikaŭ. Zastalisia hruška i jasień, jakija jana sadžała..
Kala kasutoŭskaj carkvy pastavili pomnik znakamitamu ŭkrainskamu hietmanu Pilipu Orliku, taksama ŭradžencu Kasuty. Niekali tut paŭstanie i pamiatka pa Łapickim.
Paśla Kasuty Łapickaja pajechała da vilejskaj turmy (ciapier ankałahičny špital), dzie ŭ 1950 h. siadzieŭ Raścisłaŭ.
Ź Vilejki skiravalisia ŭ Krasny Bieražok. Na źniknieńnie pamiatnych kryžoŭ spadarynia Alena reahuje z bolem, na miesca kožnaha kładzie biełyja chryzantemy.
U mašynie 92‑hadovaja žančyna razvažaje: «Dumaju, ułada pamahaje kryžy niščyć, bo Łukašenka — kamunist!.. Byŭ niejki prafiesar Milinkievič, dyk toj jaho pasadziŭ — baicca. Ja siabie adčuvaju nie jak hramadzianka ŭ svabodnaj dziaržavie, a jak u akupavanaj. Pry Polščy tak nie dušyli biełaruščynu, jak ciapier».
Vandroŭku skončyli ŭ Vilejcy. Miascovyja aktyvisty nacyjanalnaha ruchu častavali harbataj, a spadarynia Alena zachapiła dla ŭsich ščodruju dolu vinahradu. Pra sam ofis vilejskaj nacyjanalnaj hramady jana skazała: «Heta dom‑krepaść biełaruščyny. A mebla nie bahaciejšaja, čym u maim domie».
Alena Łapickaja choča naviesnu vysadzić vałoški na miescy rasstrełu Raścisłava. A na susiedniaj chvoi zładzić hniazdo dla busłoŭ.