Jeŭropa i Biełaruś majuć patrebu adna ŭ adnoj
Tak nazyvajecca artykuł ministraŭ zamiežnych spraŭ Litvy i Italii.
Tak nazyvajecca artykuł ministraŭ zamiežnych spraŭ Litvy i Italii.
Vihaŭdas Ušackas i Franka Fracini apublikavali jaho 13 kastryčnika ŭ vydańni European Voice. Jaho pierakład raźmieščany na partale delfi.lt.
Biełaruś, jak adznačajuć ministry, «maje patrebu ŭ jeŭrapiejskaj intehracyi, kab zabiaśpiečyć raźvićcio ekanomiki i harantavać sacyjalnuju stabilnaść. Jeŭropie patrebna Biełaruś z pryčyny jaje hieapalityčnaha stanovišča, jakoje robić krainu važnym enierhietyčnym partnioram — 20% pastavak rasijskaha hazu ŭ Jeŭropu prachodzić praź Biełaruś — i važnym partnioram u baraćbie ź nielehalnym handlem i mihracyjaj». Pry hetym jeŭrapiejskija palityki źviartajuć uvahu, što dziakujučy hetamu bolš ciesnyja suviazi pamiž Jeŭropaj i Biełaruśsiu taksama adpaviadajuć intaresam Rasii. «Niezaležnaja i stabilnaja Biełaruś nie moža i nie pavinna ŭsprymacca jak nastrojenaja suprać Rasii», — havorycca ŭ artykule.
Ušackas i Fracini adznačajuć, što apošnija 15 hadoŭ Biełaruś vybirała šlach izalacyi ad jeŭrapiejskaha kantynienta.
«Takaja samaizalacyja źjaŭlajecca anamalijaj: Italija i Litva pierakananyja, što Biełaruś — nieadździelnaja častka Jeŭropy, z pryčyny hieahrafii, historyi i relihii. Bolš za toje, hety padzieł nie prynosić karyści ni Biełarusi, ni Jeŭropie», — upeŭnienyja ministry.
Adznačyŭšy niekatoryja źmieny ŭ adnosinach pamiž bakami, što adbylisia ŭ apošnija hady i byli abumoŭleny peŭnymi zachadami nasustrač, kiraŭniki MZS Litvy i Italii ŭ toj ža čas kanstatujuć: «Dla taho kab hetaja palityka «pastupovaha ŭciahvańnia» pryniesła pazityŭnyja vyniki, Biełaruś pavinna prademanstravać svaju hatoŭnaść da pryniaćcia demakratyčnych kaštoŭnaściaŭ, pravoŭ čałavieka i svabod, jakija słužać bazisam raźvićcia sučasnaj Jeŭropy i mirnaha suisnavańnia».
«Italija i Litva zaŭsiody vystupali za palityku pastupovaha raźvićcia adkrytych adnosin ź Biełaruśsiu, — havorycca ŭ artykule jeŭrapiejskich palitykaŭ. — U dadzieny momant my aktyŭna spryjajem hetamu pracesu pry dapamozie instrumientaŭ dvuchbakovaha supracoŭnictva». U jakaści prykładu zhadvajecca vizit prezidenta Biełarusi 16 vieraśnia ŭ Vilnius dla ŭdziełu ŭ Mižnarodnym ekanamičnym forumie i sustrečy z prezidentam Litvy Dalaj Hrybaŭskajte, a taksama naviedvańnie Minska 30 vieraśnia Franka Fracini.
«Italija i Litva taksama padtrymlivajuć dapamohu, jakuju ES moža akazać Biełarusi dla pieraadoleńnia dramatyčnych sacyjalnych prablem, vyklikanych častkova suśvietnym ekanamičnym kryzisam», — zajaŭlajuć kiraŭniki MZS hetych krain.
«My čakajem, što Biełaruś pačnie adčuvać pieravahi kantaktaŭ ź Jeŭropaj. Ale my nastojvajem na tym, što pieraśled ludziej za ich hramadzianskija i palityčnyja pierakanańni abo publičnuju dziejnaść, abmiežavańnie svabody ŚMI i niedziaržaŭnych arhanizacyj pavinny zastacca ŭ minułym. Budučyja vybary pavinny adpaviadać pryznanym mižnarodnym standartam, ustanoŭlenym ABSIE. Biełaruś pavinna pavažać terytaryjalnuju cełasnaść kožnaj z krain, uklučajučy Hruziju», — havorycca ŭ artykule Vihaŭdasa Ušackasa i Franka Fracini.