Z novym daŭno zabytym!
Dzie b ustalavać takuju čaroŭnuju knopku, kab abaranicca ŭ novym hodzie ad usialakaha rodu nienaviśnikaŭ svabody słova i mierkavańniaŭ? Piša Vital Taras.
Na samym pačatku novaha hoda da 74‑hadovaha dackaha mastaka Kurta Viesterhorda zavitała jahonaje niadaŭniaje minułaje — u asobie maładoha samalijca, uzbrojenaha siakieraj i nažom.Jon pranik u dom mastaka ŭ horadzie Orchus, kab pakvitacca za jaho karykatury na praroka Muchamieda, apublikavanyja ŭ haziecie Jyllands‑Posten u 2005 hodzie. Haspadar nacisnuŭ knopku sihnalizacyi ŭ vannaj, i na jaho ščaście palicyja paśpieła ŭ čas. Niaŭdałamu terarystu pašancavała mienš — jaho paranili pry zatrymańni, i jon lažyć u izalatary ŭ čakańni sudu.
Dzie b ustalavać takuju čaroŭnuju knopku, kab abaranicca ŭ novym hodzie ad usiałkaha rodu nienaviśnikaŭ svabody słova i mierkavańniaŭ? Kali heta čałaviek ź siakieraj u ruce, ad jaho jašče možna niejak uratavacca z dapamohaj palicyi.
A što rabić, kali ty žyvieš u dziaržavie, jakaja hatova ŭ luby momant vystavić śpiecnaz suprać presy, jakaja moža zabaranić zdymki, moža zabrać mabilnyja telefony, moža zatrymać ci nadoŭha kinuć žurnalista za kraty?
Jak heta było z redaktaram, što pieradrukavaŭ karykatury Viesterhorda ŭ biełaruskaj niedziaržaŭnaj haziecie…
Što rabić, kali kiraŭnik dziaržavy nazyvaje interniet «pamyjnicaj» i dziaržava ad jaho imia źbirajecca pravieści «začystku» ŭ siecivie? U cyvilizavanym śviecie stvareńnie pieraškodaŭ u volnym abmienie infarmacyi zaviecca «kibierzłačynnaściu», i sučasnyja dziaržavy ź joj zmahajucca. U nas ułady zmahajucca ź infarmacyjaj. Nibyta dziela zachavańnia hramadskaj marali i paradku.
Darečy, toj samalijec‑isłamist ź siakieraj — jon, napeŭna, taksama kiravaŭsia niejkimi svaimi maralnymi pryncypami. Ale, kali b jaho kraina była krychu bahaciejšaj i ŭ jaho byŭ kamṕjuter, złučany ź internietam, — chto viedaje, moža być, abaronca praroka abmiežavaŭsia b tym, što napisaŭ by elektronny list dackamu karykaturystu. Ci zavioŭ by svoj błoh, u horšym vypadku.
Nam, kaniečnie, hrech skardzicca. U paraŭnańni z Samali ci z Afhanistanam, dzie taliby zachapili ŭ pałon dvuch francuzskich žurnalistaŭ, u Biełarusi ŭsio spakojna.
Ale, jak i paŭsiul, minułaje nie choča adstupacca, navat pad Novy hod. Tolki jano tut maje svaje formy i adcieńni.
Raspaviadu pra maleńki kazus, jaki sioleta zdaryŭsia ŭ viasiołaj navahodniaj kampanii. Za hadzinu da paŭnočy adzin z haściej paprasiŭ uklučyć rasijski kanał, kab pahladzieć navahodni videazvarot prezidenta Miadźviedzieva. I tut na ekranie ŭźnik Brežnieŭ. Małady, čarniavy, pryhožy, z dobraj dykcyjaj biez usialakaha šamkańnia, jon pavinšavaŭ savieckich ludziej z pracoŭnymi ździajśnieńniami i pažadaŭ pośpiechaŭ u novym 1965 hodzie.
Vyśvietliłasia, što niechta pierabłytaŭ knopku na pulcie dy nacisnuŭ kabielny kanał «Nastalhija».
Usie za stałom rahatali. I tolki čałaviek, jaki prasiŭ uklučyć jamu Miadźviedzieva, nie śmiajaŭsia. Siemnaccać hadoŭ zapar, ładny kavałak svajho žyćcia, jon słuchaŭ navahodnija vinšavańni hienieralnaha sakratara CK KPSS. I jamu padałosia kryŭdnym słuchać jaho iznoŭ, amal praz tryccać hadoŭ paśla taho, jak hiensieka nie stała.
Potym, viadoma, usie słuchali navahodniaje vinšavańnie Alaksandra Łukašenki — kab nie prapuścić momant, kali treba adkarkoŭvać šamapanskaje. (Nie va ŭsich ža jość mahčymaść hladzieć «Śniežny zavułak» na Biełsacie). A mnie pryjšło da hałavy sumnaje pytańnie:
kolki času pavinna minuć, pierš čym źjaŭleńnie Łukašenki na ekranach budzie vyklikać u bolšaści biełaruskich hledačoŭ tuju ž samuju reakcyju, što i źjaŭleńnie Brežnieva siońnia?
Kožnuju navahodniuju noč my marym, kab nastupny hod prynios nam niešta novaje, śviežaje. Pry hetym na śviatočnym stale abaviazkova pavinny prysutničać sałat aliŭje, sieladziec pad šubaj i vantroby traski.
U Biełarusi, viadoma, daŭno niama prablem z «čarkaj i škvarkaj». Niama deficytu ni kaŭbasy, ni mandarynaŭ, ni kalarovych televizaraŭ, za jakimi niekali hanialisia. Ale my ŭsio jašče sustrakajem Novy hod amal jak za časam Brežnieva — z «Sovietskim šampanskim», tradycyjnymi savieckimi stravami dy adnymi i tymi teleprahramami na ŭsich dziaržaŭnych kanałach.