Uejn Hrecki: Ja ź dziacinstva čuŭ biełaruskuju movu
Ale ŭ siamji razmaŭlali pa-ŭkrainsku. Pra heta samy viadomy chakieist XX st. raspavioŭ haziecie «KP v Biełarusi» padčas vizitu ŭ Minsk.
Pra heta samy viadomy chakieist XX st., jaki za 61 ustalavany ŭ Nacyjanalnaj chakiejnaj lizie rekord atrymaŭ mianušku Vialiki, raspavioŭ haziecie «KP v Biełarusi» padčas svajho vizitu ŭ Minsk.
Uejn Hrecki pryjazdžaŭ u biełaruskuju stalicu ŭ jakaści hościa na «Matč usich zorak KCHŁ» 30 studzienia.
***
Moj baćka zaraz razmaŭlaje pa‑ukrainsku. Jamu 72 hady.
A dziadula Ciarenci razmaŭlaŭ pa‑biełarusku. A babula — pa‑polsku.
Mižsobku jany razmaŭlali pa‑ŭkrainsku. Va ŭsich ichnych dziaciej ukrainskaja była pieršaj movaj. U 1972 hodzie, kali sustrakalisia zbornyja SSSR i Kanady, maja mama davała intervju telekanału i rezka pierajšła na sumieś ruskaj z ukrainskaj. Usich ździviła! Darečy, baćki žyli ŭ vioscy na fiermie, a ich susied taksama byŭ ź Biełarusi.
— Jak skłaŭsia los našaha dziaduli. Kim jon pracavaŭ tam? Jak žyŭ?
Entani (tak Ciarencija nazyvali ŭ Kanadzie) słužyŭ u Druhuju suśvietnuju vajnu ŭ kanadskaj armii. Potym byŭ fiermieram: vyroščvaŭ bulbu, razvodziŭ śviniej, kuraniat.
Ja byŭ vielmi blizki ź dziadulem. Dzieści da vaśmi hadoŭ kožny hod letam u jaho haściavaŭ.
Baćka niekalki tydniaŭ letam pracavaŭ na fiermie, dapamahaŭ. Dziadula mianie bolš za ŭsich lubiŭ. Astatnija unuki byli nie vielmi hetym zadavoleny.
Padrabiaznaje intervju čytajcie tut, u artykule žurnalistaŭ «KP v Biełarusi» Andreja Asmałoŭskaha i Iryny Koźlik
U Haliny Sałdacienkavaj sa Śvisłačy i Uejna Hrecki - ahulny dzied. U ich navat rysy tvaru padobnyja.