Biez chłuśni
My abaviazany abaranić Uładzimira Niaklajeva, usich, chto jaho padtrymlivaje, ad hvałtu i many. Piša Vital Taras.
My abaviazany abaranić Uładzimira Niaklajeva, usich, chto jaho padtrymlivaje, ad hvałtu i many. Piša Vital Taras.
«Kali hvałt uryvajecca ŭ cichamirnaje ludskoje žyćcio — tvar hvałtu pałaje ad samaŭpeŭnienaści, jon tak i na ściahu niasie, i kryčyć: „Ja — Hvałt! Razyjdzisia, rassuńsia — raścisnu!“ Ale hvałt chutka stareje, niašmat hadoŭ — jon užo nie ŭpeŭnieny ŭ sabie, i, kab trymacca, kab vyhladać prystojna, — abaviazkova vyklikaje sabie ŭ chaŭruśniki Chłuśniu. Bo hvałtu niama čym prykrycca, akramia chłuśni, a chłuśnia moža trymacca tolki hvałtam. I nie kožnaha dnia, nie na kožnaje plačo kładzie hvałt svaju ciažkuju łapu: jano patrabuje ad nas tolki pakorlivaści chłuśni, štodzionnaha ŭdziełu ŭ chłuśni — i ŭ hetym usia viernapaddanaść».
Hetyja radki napisany nie ŭ siońniašniaj Biełarusi. Ich aŭtar — Alaksandr Sałžanicyn, jaki napisaŭ svoj słavuty artykuł «Žyć biez chłuśni» («Žiť nie po łži!») 12 lutaha 1974 hoda. U toj ža dzień vydatny rasijski piśmieńnik, łaŭreat Nobieleŭskaj premii byŭ aryštavany KDB ŭ Maskvie i dastaŭleny ŭ Lefortava. Adtul jon byŭ vysłany samalotam u FRH, jon i jaho siamja pazbaŭleny savieckaha hramadzianstva. U toj samy dzień sałžanicynskaje «Žyć biez chłuśni!» pajšło ŭ maskoŭski samvydat, raspaŭsiudziłasia pa ŭsioj krainie, stała častkaj sučasnaj litaratury i publicystyki.
Ale, jak bačym,
hety zaklik usio jašče nie zrabiŭsia dla nas častkaj historyi. Nie abaviazkova biełaruski paet Uładzimir Niaklajeŭ, jaho paplečniki pa hramadskaj kampanii «Havary praŭdu!» kiravalisia sałžanicynskim artykułam. Ale hramadzianski pafas, nieabchodnaść havaryć praŭdu, žyć biez chłuśni siońnia nahetulki ž aktualnyja, jak i sorak hadoŭ tamu.
Hvałt u vyhladzie masavych pieratrusaŭ i zatrymańniaŭ aktyvistaŭ, biez usialakaha sumnievu, budzie prykryvacca, jak zaŭždy, tatalnaj manoj uładaŭ. Tamu my pavinny, prosta abaviazany havaryć praŭdu. My abaviazany abaranić Uładzimira Niaklajeva, usich, chto jaho padtrymlivaje, ad hvałtu i many. Abaviazany abaranić svabodu słova!