Ci stanie Biełaruś staršynioju Centralnaj eŭrapiejskaj inicyjatyvy ŭ 2007 hodzie?
U siaredzinie listapada biahučaha hodu padčas sustrečy kiraŭnikoŭ uradaŭ krainaŭ Centralna-eŭrapiejskaj inicyjatyvy ŭ Tyranie ŭ mižnarodnym žyćci Biełarusi moža adbycca značnaja padzieja. Ale ci heta budzie stanoŭča dla sučasnaj Biełarusi?
Pačynajučy z 2006 h. da staršynstva ŭ Centralna-eŭrapiejskaj inicyjatyvie (CEI) stali pryciahvacca krainy, jakija dahetul nikoli nie ŭznačalvali arhanizacyju. Jašče ŭ 2004 h. kiraŭniki dziaržavaŭ CEI pryniali hrafik staršynstva svaich krainaŭ da 2012 h. – Albanija (2006), Biełaruś (2007), Baŭharyja (2008), Małdova (2009), Rumynija (2010), Serbija i Čarnahoryja (2011), Ukraina (2012).
Zvyčajna staršynstva ŭ mižnarodnaj arhanizacyi – heta pryznańnie za krainaj jejnaha aktyŭnaha ŭdziełu i asabistaha ŭniosku ŭ šmatbakovaje supracoŭnictva. Pieradusim kraina, na jakuju ŭskładvajucca abaviazki zabieśpiačeńnia dziejnaści arhanizacyi, musić na praktycy być prychilnaj tym kaštoŭnaściam, metam i zadačam, jakimi ŭ svajoj pracy kirujecca arhanizacyja. Padmurkam staršynstva ŭ mižnarodnaj arhanizacyi słužać nia tolki čakańni adpaviednaha arhanizacyjnaha ŭzroŭniu krainy, ale j viera ŭ jaje dyplamatyčnyja zdolnaści – umieńnie kaardynavać i napaŭniać realnym źmiestam zaplanavanyja mierapryjemstvy. Uskładzienyja liderskija funkcyi vymahajuć ad prymajučaj krainy taksama akazańnie kvalifikavanaj ekspertnaj dapamohi pry vyłučeńni i farmulavańni ahulnych prablemaŭ, pošuku kampramisnych rašeńniaŭ.
Rašeńnie ab staršynstvie ŭ CEI maje svaju asablivaść. Akramia paźbiahańnia navat namioku na niejki dyskryminacyjny padychod, u hetym pytańni asnoŭnym matyvam dziaržavaŭ EZ, što uvachodziać u skład CEI, było padšturchnuć inšyja krainy rehijonu da bolš šyrokaha ŭdziełu ŭ rehijanalnym supracoŭnictvie. U sučasnaj zamiežnapalityčnaj dziejnaści EZ mienavita ekanamičnyja i palityčnyja prablemy krainaŭ hetaha rehijonu, a taksama pytańni baraćby ź nielehalnaj mihracyjaj, handlem žančynami, narkatrafikam vyklikajuć najbolšuju zaniepakojenaść Bruselu.
Na siońnia Inicyjatyva ŭjaŭlaje saboju adzin z prykładaŭ subrehijanalnaha supracoŭnictva eŭrapiejskich krainaŭ, jaki idzie ŭ rečyščy pabudovy abjadnanaj Eŭropy. Miesca i rola CEI ŭ vyrašeńni hetaj zadačy vyjaŭlajecca praz damoŭlenaści ab raspracoŭcy ahulnaj prahramy z Eŭrapiejskim Źviazam, supracoŭnictva ŭ palityčnym vymiareńni sa strukturami Rady Eŭropy i ABSE, kaardynacyi dziejańniaŭ ź inšymi subrehijanalnymi strukturami kantynentu, realizacyi šmatlikich supolnych prajektaŭ z Eŭrapiejskim bankam rekanstrukcyi i raźvićcia (EBRR). Varta adznačyć, što adkrytaja mahčymaść uziać na siabie adkaznuju rolu lidera adnoj z eŭrapiejskich strukturaŭ – nadzvyčaj važny dośvied dla krainaŭ postsavieckaha abšaru. Asabliva heta datyčyć Biełarusi, supracoŭnictva jakoj u eŭrapiejskich strukturach pakul što samaje abmiežavanaje siarod usich krainaŭ-susiedak.
Dla Biełarusi stać lideram u CEI – unikalny šaniec adkryta prademanstravać svoj dahetul nieraskryty patencyjał va ŭsich kirunkach dziejnaści arhanizacyi. Bo na štohadovaha staršyniu ŭskładajucca abaviazki arhanizacyi i praviadzieńnia bujnych (u biełaruskim maštabie) mierapryjemstvaŭ: narada ministraŭ zamiežnych spravaŭ, sustreča kiraŭnikoŭ uradaŭ, praviadzieńnie ekanamičnaha forumu krainaŭ Centralnaj i Ŭschodniaj Eŭropy. Adnak va ŭmovach siońniašniaj palityčnaj sytuacyi zusim nia štučnym vyhladaje pytańnie ab tym, a ci spracuje zaćvierdžany kiraŭnikami eŭrapiejskich ŭradaŭ plan staršynstva Biełarusi ŭ CEI.
Za apošni hod mižnarodny aŭtarytet Biełarusi byŭ mocna padarvany z pryčyny pryznańnia mižnarodnaj demakratyčnaj supolnaściu vynikaŭ sakavickich «vybaraŭ» niesumlennymi i niespraviadlivymi. Arhanizacyja, chod i atmasfera, u jakoj prachodzili «vybary», vyklikali chvalu adkrytaj krytyki z boku šmatlikich krainaŭ, u tym liku susiedziaŭ, i mižnarodnych arhanizacyjaŭ. Dziela pieraśledu niezaležnickaha rabočaha ruchu, prafsajuzaŭ kraina apynułasia pad niepasrednaj pahrozaj uviadzieńnia ekanamičnych sankcyjaŭ z boku Eŭrapiejskaha Źviazu – adnaho z samych bujnych handlovych partneraŭ Biełarusi. Tamu, kali pahladzieć na hieahrafiju krytykaŭ dziejańniaŭ biełaruskich uładaŭ, stanovicca zrazumieła, što niama padstavaŭ čakać źmiastoŭnaha eŭrapiejskaha kirunku ŭ zamiežnaj palitycy Biełarusi.
Akramia Małdovy, krytyčnyja zajavy EZ na adras biełaruskaha režymu, jaki praktykuje systemny pieraśled demakratyčnych kołaŭ krainy, padtrymali ŭsie dziaržavy, što ŭvachodziać u skład CEI. Hetyja ž krainy ŭ traŭni 2006 h. upieršyniu za dziesiać hod siabroŭstva Biełarusi ŭ CEI ŭnieśli ŭ aficyjny dakument ministraŭ zamiežnych spravaŭ admysłovy parahraf, u jakim adznačajecca, što «ministry... zaachvočvajuć Biełaruś da pryniaćcia ŭsiaho ad jaje zaležnaha, kab pavažać mižnarodnyja kaštoŭnaści i standarty, jakija padzialajuć dziaržavy-siabry CEI». Sens hetaj tezy raskryvaje surjoznaść ŭspryniaćcia krainami CEI taho vykliku, što kinuła siońniašniaja Biełaruś susiedziam, što abrali demakratyčny šlach raźvićcia. U hetym kantekście źviartaje na siabie ŭvahu zaklik da Biełarusi pavažać navat nie eŭrapiejskija kaštoŭnaści i standarty, vartaść jakich biełaruski aficyjoz nie adnojčy staviŭ pad sumnieŭ, a naŭprost mižnarodnyja, pilnavacca jakich Biełaruś zabaviazałasia, dałučyŭšysia da šerahu adpaviednych kanvencyjaŭ AAN i dakumentaŭ ABSE.
Admietna, što padčas taho ž pasiedžańnia ministry dziaržavaŭ-siabraŭ CEI taksama zaznačyli, što «čakajuć ad Biełarusi aktyŭnaści ŭ rehijanalnym supracoŭnictvie dziela pašyreńnia svajho ŭdziełu ŭ pracesach eŭrapiejskaj intehracyi». Najaŭnaść padobnaj farmuloŭki ŭ kančatkovym dakumencie ministraŭ śviedčyć tolki pra toje, što ŭzrovień supracy biełaruskaha boku ŭ rabocie eŭrapiejskaj struktury, dzie jana jość paŭnavartasnym siabram, zusim niedastatkovy.
Uniasieńnie padobnych farmulovak u aficyjny dakument takoha ŭzroŭniu jość vyraznym syhnałam taho, što nadychod biełaruskaj čarhi staršynstva ŭ CEI moža samym surjoznym čynam być pastaŭleny pad pytańnie.
Sa składu ŭdzielnikaŭ CEI vynikaje, što ŭ vypadku vyniasieńnia pytańnia ab metazhodnaści daviarać Biełarusi staršynstva ŭ abjadnańni ŭ 2007 h. amal što tolki Małdova (Rasiejskaja Federacyja – hałoŭny zastupnik Biełarusi na mižnarodnaj arenie – nie ŭvachodzić u skład arhanizacyi) moža vystupić za zachavańnie rašeńnia CEI 2004 h. ab staršynstvie biaź źmienaŭ. Heta tłumačycca jašče i tym, što ŭ biełaruskaha boku na taki vypadak majecca «kanstruktyŭnaja» prapanova dla małdavan: nie pryznavać Prydniastroŭje jak niezaležnuju dziaržavu. Vidavočna, što supolnaha vystupu dźviuch krainaŭ budzie dastatkova, kab zablakavać pryniaćcie rašeńnia pra skasavańnie hrafiku staršynstva, bo ŭ CEI dziejničaje praviła kansensusu minus adzin. Ale, kali ŭličyć vysokuju imaviernaść taho, što ministry zamiežnych spravaŭ i kiraŭniki ŭradaŭ astatnich 15 krainaŭ mohuć zrabić «usio ad ich zaležnaje», kab nie pryjechać u Miensk na svaje štohadovyja narady CEI, to takaja dyplamatyčnaja pieramoha moža stacca vialikaju parazaju. Precedent takoha zachadu z boku Eŭropy Miensk užo mieŭ «honar» spaznać u traŭni hetaha hodu. Nahadajem, što tady na padstavie rašeńnia Rady EZ ab praciahu sankcyjaŭ suprać biełaruskaha kiraŭnictva ministry ŭnutranych spravaŭ EZ sabralisia ŭ Francyi zamiest zaplanavanaha rehijanalnaha pasiedžańnia Interpołu ŭ Biełarusi.
Bieź pierabolšvańnia možna skazać, što ŭ siaredzinie listapada biahučaha hodu padčas sustrečy kiraŭnikoŭ uradaŭ krainaŭ Centralna-eŭrapiejskaj inicyjatyvy ŭ Tyranie ŭ mižnarodnym žyćci Biełarusi moža adbycca značnaja padzieja. Ale ci heta budzie stanoŭča dla sučasnaj Biełarusi? Adkazu na hetaje pytańnie zastałosia čakać nia doŭha.
Karen Akopaŭ
□
Centralnaja Eŭrapiejskaja Inicyjatyva – rehijanalny forum supracoŭnictva i kansultacyjaŭ pamiž dziaržavami-siabrami. U skład CEI ŭvachodziać 17 krainaŭ : Albanija, Aŭstryja, Biełaruś, Bośnija i Hiercahavina, Baŭharyja, Charvatyja, Českaja Respublika, Vuhorščyna, Italija, Makiedonija, Małdova, Polšča, Rumynija, Słavakija, Słavienija, Serbija i Čarnahoryja (da čarnahorskaha referendumu ab niezaležnaści, stanoŭčy vynik jakoha spryčyniŭsia da aficyjnaje zajavy Padhorycy na dałučeńnie da CEI), Ukraina.