Skulptury vieršnikaŭ u Biełarusi ŭžo jość
Pošta redakcyi
Čas ad času na staronkach druku źjaŭlajecca infarmacyja ab planach uźviadzieńnia pieršaha ŭ našaj krainie konnaha pomnika.
Čas ad času na staronkach druku źjaŭlajecca infarmacyja ab planach uźviadzieńnia pieršaha ŭ našaj krainie konnaha pomnika. Apošniaje paviedamleńnie ŭ «Našaj Nivie» ab prajekcie konnaj skulptury kniazia Ŭsiasłava Čaradzieja ŭ Połacku paćviardžaje niedachop infarmacyi ab konnych pomnikach, što ŭžo jość. «Biełarusy dahetul nie pastavili nivodnaha konnaha pomnika», – piša Siamion Piečanko. Na samaj spravie tolki na Mahiloŭščynie ich dva: adzin u Babrujsku, druhi – u Chocimskim rajonie.
Chocimski vieršnik uźviedzieny za 800 metraŭ ad rasiejskaj miažy ŭ lesie miž biełaruskaj vioskaj Hornia i rasiejskaj Asinkaj. Tut čyrvonaarmiejcy dali apošni ŭ 1941 h. boj na biełaruskaj ziamli.
Nievialički atrad savieckich końnikaŭ prykryvaŭ adychod ad Chocimsku 21-j konna-kavaleryjskaj dyvizii 13-j armii. Zasłon z 25 voinaŭ na čale z palitrukom roty suviazi Ivanam Harabcom usiu noč kapaŭ akopy, a ŭvieś nastupny dzień 16-ha žniŭnia adbivaŭ sproby niemcaŭ nastupać na Suraž. Spynić tankavuju ataku sałdaty nie zmahli. Praktyčna ŭsie jany zahinuli ŭ niaroŭnym bai.
U 1981 h. na miescy boju była ŭźviedzienaja skulptura. Bajavy koń z kavalerystam, jaki zastyŭ u napružanym imknieńni kinucca ŭ boj z padniataj nad hałavoj šablaj.
Babrujski pomnik naviejšy. Haradžanie prazvali skulpturu «Koń Ramanoŭskaha». Jon ustalavany niekalki hadoŭ tamu na hałoŭnaj mahistrali horadu pobač z pravasłaŭnaj kaplicaj. Dziŭny symbijoz «Hieorhija Pieramahanosca» i savieckaha piechacinca na kani. U kascy i płašč-nakidcy jon u imklivym kidku dzidaj prabivaje hałavu niamiecka-fašysckaha źmieja.
Razhledzieć detali skulptury praktyčna niemahčyma. Jana ŭźniesienaja na vysačennaj arcy vyšej dreŭ. Złyja babrujskija jazyki kažuć, što tak atrymałasia dziela žadańnia tutejšych veteranaŭ bačyć čyrvonaarmiejskuju zorku na kascy voina vyšej za kryž pravasłaŭnaj kaplicy. Ambitnyja imknieńni veteranaŭ savieckaj armii padtrymlivaŭ staršynia harvykankamu Ramanoŭski.
Voina na kani pakazvajuć haściom, spračajucca ab jahonaj symbolicy. Adny bačać u im tradycyjny symbal pieramohi nad fašyzmam. Inšyja, apelujučy da taho, što vieršnik čamuści skača na ŭschod, kažuć, što jon symbalizuje adychod rasiejskaj armii ŭ Aziju i źmianšeńnie areału rasiejskaha ŭpłyvu ŭ Eŭropie. A nacyjanalnaja płyń tutejšaj apazycyi śćviardžaje, što pomnik lohka pierarablajecca ŭ «Pahoniu»…
Pakul konnyja skulptury adlustroŭvajuć tolki aficyjna ŭsłaŭlenuju staronku našaj historyi – apošniuju vajnu, dziasiatki inšych histaryčnych siužetaŭ i asobaŭ niezasłužana zaniadbanyja. Tamu, choć pomniki Ŭsiasłavu Čaradzieju, Hiedyminu ci Vitaŭtu i nia stanuć pieršymi ŭ našaj krainie, ale ich uźviadzieńnia čakaju ź nieciarplivaściu.