Hadavańnie na čužych movach
«Tata, a ŭ toj dziaŭčynki taksama tata, a nia papa…» Piša Rusłan Raviaka.
«Tata, a ŭ toj dziaŭčynki taksama tata, a nia papa…» Piša Rusłan Raviaka.
Sioleta adpačyvaŭ u Jałcie. Maja dačka, pierabirajučy na plažy kamieńčyki, paznajomiłasia z adnahodkaju-ŭkrainačkaju. Taja lepiatała na svajoj movie, maja, nahulaŭšysia, padbiehła da mianie i kaža:
– Tata, a ŭ toj dziaŭčynki taksama tata, a nia papa…
Hetkaja reakcyja majoj dački dziela taho, što chodzić jana ŭ rasiejskamoŭny sadok.
Prypomniłasia, jak u 1996 hodzie ja źbiraŭ podpisy za čarhovaha kandydata. U adnoj kvatery padpisvałasia maładaja siamja, rasiejskamoŭnaja. Pačuŭšy maju biełaruskuju, raptam adniekul z pakoju vybieh chłopčyk hadoŭ čatyroch i pačaŭ sakatać pa-nasku. Jak vyjaviłasia – vodziać u sadok z našaj movaju. Mianie heta tady mocna ŭraziła. Padałosia, što nia ŭsio zhublena na toj niespakojny čas. Sadok zakłaŭ u małoha bolš, čym jahonyja baćki. Prynamsi navučyŭ rodnaj movie, daŭ adčuvańnie pryhažości jaje hučańnia.
Navukoŭcy kažuć, što rodnaść movaŭ nazaŭždy prapisvajecca ŭ rozumie da šaści hadoŭ. Što prapišacca ciapieraka ŭ hałovach małoha pakaleńnia, kali ludzi ŭsio bolš adryvajucca ad vioski dy nia čujuć movy na telebačańni? Niekatorym dzieciam navat «Kałychanki» nie pakazvajuć, pieraklučajučy na rasiejskamoŭny analah na STB.
Nia tak daŭno ŭ nas haściavała žončyna siabroŭka, što stała žyvie ŭ Miensku. Pabačyŭšy dublavany pa-biełarusku multfilm, što hladzieła maja dačka, siabroŭka źviarnułasia da majoj:
– Jak dobra, što vy pakazvajecie dziciaci filmy pa-biełarusku. Maja ž sioleta pajšła ŭ škołu, i biełaruskaja mova dla nas stałasia pakutaju. Dačka płača, što ničoha nie razumieje. Nikoli ž raniej nia čuła. Vidać, daviadziecca najmać repetytara.
Maja rasiejskamoŭnaja pałova ŭzdychnuła z palohkaju – prynamsi, u adnym pradmiecie nam hrošaj na repetytara vydatkoŭvać nie daviadziecca.
U Baranavičach isnuje pryvatnaja škołka ci, lepiej skazać, kursy dla dziaciej. Inšyja maje znajomcy vodziać tudy svaju dačku paśla škoły, ad 19-j da 21-j hadziny, a taksama ŭ subotu. Vykładajucca roznyja pradmiety dla roznych uzrostaŭ. Naprykład, za 75 tys. u miesiac dziaciej tam vučać biełaruskaj movie. Ciapier u hrupie 9 čałaviek. Darečy, dobrych specyjalistaŭ u rodnaj movie ŭ horadzie mienš, čym vysakaklasnych vykładčykaŭ anhielskaj, niamieckaj dy navat polskaj.
Chaciełasia b, kab ja pamylaŭsia, mahčyma, što nastaŭniki rodnaj movy prosta nieviadomyja – bo niezapatrabavanyja…
Baranavičy