BIEŁ Ł RUS

Straty i nabytki biełroku

10.06.2011 / 11:17

Siarhiej Makarevič

Pradziusar Vital Supranovič vykazaŭsia pra zabarony, čynoŭnikaŭ i NRM.

Pradziusar Vital Supranovič vykazaŭsia pra zabarony, čynoŭnikaŭ i NRM.

Vital Supranovič. Fota svaboda.org.

«NN»: Jak składvajecca praca z muzykami paśla źjaŭleńnia ŭ čarhovy raz čornaha śpisu?

VS: Što adbyvajecca ciapier, ciažka skazać. Z adnaho boku nie prajšli kancerty «Lapisa Trubiackoha», trybjut «Niejra Dziubiela». Ale razam z hetym «Niejra Dziubiel» niadaŭna vystupiŭ u kłubie «Mulen Ruž», NRM ładzić kancerty pa rehijonach.

Vital Supranovič — pradziusar rok-muzykaŭ, kiraŭnik lejbła «BMAhrup». Adzin z arhanizataraŭ rok-fiestyvalu «Be Free».

«NN»: Pa-tvojmu, śpis sapraŭdy isnuje albo niechta zapuściŭ čutku, a žurnalisty razdźmuli?

VS: Naturalna, što adkrytaha dakumienta niama. Ale niejkija parady jość. Kali admianialisia kancerty «Lapisa Trubiackoha», «Niejra Dziubiela» peŭnyja dziaržaŭnyja orhany cisnuli na kłub.

Zrazumieła, što ŭłady kirujucca kankretnaj dumkaj: kali muzyki ich nie padtrymlivajuć, jany nie mohuć pracavać u hetaj krainie. Toje samaje i sa zvyčajnymi ludźmi: kali jany majuć alternatyŭny punkt hledžańnia, to im ciažka tut isnavać.

«NN»: Źjaŭleńnie novaha čornaha śpisu prypisvajuć viedamstvu Aleha Pralaskoŭskaha. Z hetym imiem źviazany i dazvoł u 2007-m tym samym muzykam bieśpieraškodna vystupać u Biełarusi. Heta značyć, što znoŭ treba iści da Pralaskoŭskaha ci kahości inšaha z čynoŭnikaŭ?

VS: Ciažka skazać. U 2007 hodzie, kali muzyki schadzili ŭ Administracyju prezidenta, ahučvałasia ŭmova — jany nie buduć zajmacca palitykaj. U našaj krainie dastatkova, kab ludzi praź ŚMI vykazali svaje pohlady, i ŭłada paličyć, što jany zajmajucca palitykaj. Tady varty było skazać, što muzyki mohuć zajmacca palitykaj, ale tolki na baku ŭładaŭ. Treba było dahavorvać, u jakuju palityku nie leźci.

Kantaktavać-nie kantaktavać z čynoŭnikami… Tady skłalisia peŭnyja abtaviny. Byli niejkija ludzi, jakija zmahli danieści hetuju prablemu, padniać pytańnie. I byŭ čałaviek va ŭładzie, jaki pahadziŭsia sustrecca z muzykami. Ci jość va ŭładzie siońnia takija ludzi i ci hatovy jany ŭvohule da niejkich kampramisaŭ — pytańnie.

«NN»: U 2007 hodzie dla padtrymki biełaruskich muzykaŭ byŭ stvorany va Ukrainie fiestyval «Prava być svabodnym» — «Be Free». Letaś fest u Čarnihavie miascovyja ŭłady zabaranili pa prośbie biełaruskich čynoŭnikaŭ. Sioleta jon projdzie?

VS:

Chutčej za ŭsio i ŭ hetym hodzie fiestyvalu «Be Free» nie budzie.

Pryčyn niekalki. Pa-pieršaje, da kanca my nie zrazumieli, ci ŭdasca jaho pravieści ŭvohule ŭ jakim-niebudź ukrainskim horadzie. Pieramovy vialisia ź niekalkimi haradami. Nam kazali: tak, mahčyma pravieści, ale pišycie listy — tady budziem razmaŭlać. A kab niechta skazaŭ, što stoadsotkava fest dazvoleny, takoha nie było.

A pa-druhoje, my nie znajšli padtrymki dla fiestyvalu. Firmy, jakija dapamahali nam raniej, ciapier nie zmahli nas padtrymać.

«NN»: U Biełarusi było niekalki sprobaŭ za apošnija hady naładzić svaje festy: «BelaMusic», «Palana». Ale jany pravodzilisia tolki pa razu. Pryčyny ŭ palityčnych i ekanaminych prablemach albo słuchačy nie hatovy masava chadzić na płatnyja festy?

VS: Prablemy ŭ tym, što ŭ nas składanaje zakanadaŭstva adnosna praviadzieńnia vuličnych mierapryjemstvaŭ. Arhanizataram treba atrymać adrazu ci nie vosiem uzhadnieńniaŭ — ad milicyi da ŭpraŭleńnia ideałohii. I heta ŭsio niešta kaštuje. Za miažoj sponsarami muzyčnych fiestyvalaŭ časta źjaŭlajucca piŭnyja albo harełačnyja kampanii (možna spračacca dobra heta ci drenna). U nas zabaroniena zakanadaŭstvam pić piva na takich mierapryjemstvach. I firmy nie mohuć rekłamavać siabie na hetych kancertach. Jość prykład z «Rokam za babroŭ». Ale tut naŭprost kampanija siabie nie rekłamuje, i nie zrazumieła, navošta taki fest joj patrebny.

I toje, što ŭłada nadta kantraluje takija mierapryjemstvy stvaraje ludziam dyskamfort. Tamu nie kožny pojdzie na kancert, kali viedaje, što jaho dziesiać razoŭ tam abšukajuć. Jašče i sačyć buduć za taboj, a kali niešta zrobiš nie tak, ciabie adrazu vyviaduć. Napeŭna, kab raźvivałasia kultura pavodzinaŭ na takich mierapryjemstvach, to treba dla pačatku ich pravodzić. I nie pavinny być hetyja zabarony.

«NN»: A ŭ płanie muzykaŭ. Fest, na jakim vystupaje «Lapis Trubiackoj» — šmattysiačny navat za hrošy. Ci jość inšyja ajčynnyja kamandy, što zmahli b sabrać stolki ž publiki na płatnym feście?

VS: Dla taho, kab byli takija hurty, pavinny być minimalnyja ŭmovy dla ich. U nas ža kamandy, jakija źjaŭlajucca — nie kruciacca na radyjostancyjach, im ciažka pravieści kancerty, jany nie mohuć znajści sponsara dla zapisu alboma. Tut navat nie viadziecca havorka, kab ich padtrymlivać. Chacia b, prynamsi, nie pieraškadžać. I kali b heta było, źjaŭlalisia hurty, jakija mahli źbirać tysiačy.

«NN»: A siońnia chto-niebudź jašče zdolny na heta akramia «Lapisaŭ»?

VS: Kali b u NRM byŭ Lavon Volski, to ŭ sumiesnym kancercie z «Kramaj», «Niejra Dziubielem», «Maŭzieram», «BN», dumaju, taki skład moh by sabrać stolki ludziej.

«NN»: NRM biez Volskaha — heta jašče chedłajnier festyvalaŭ albo šarahovy ŭdzielnik?

VS: Bieź Lavona Volskana, jak mnie zdajecca, nie. Kali z hurtu sychodzić vakalist, jaki byŭ u im ad pačatku, to naŭrad ci hurt možna ličyć tym samym. Redkija, zdajecca, takija vypadki ŭ suśvietnaj praktycy, kab sychodzili vakalisty i kamandy zastavalisia na raniejšaj papularnaści. Chacia jość prykład «Ulisa», kali na kožnym albomie byŭ novy vakalist. I razam z tym hurt zastavaŭsia papurlarnym. Ale ŭ hetaj kamandzie skłasia tradycyja, što mianialisia časta vakalisty. U NRM takoha niama.

I toje, što ciapier robić Lavon — heta nie NRM. I tyja muzyki, što zastalisia… Naŭrad ci publika budzie ŭsprymać ich jak NRM.

«NN»: Sioleta «BMAhrup» i kampanija «Vihma» pačali supracoŭničać. Ci možna ŭžo havaryć pra niejkija pośpiechi?

VS: Meta našaha supracoŭnictva — vydavać dyski i šyroka ich pradavać. Ale kamanda sama pavinna znajści hrošy na heta. I havorka viadziecca navat nie pra toje, kab hurt, vydaŭšysia, moh zarablać. A kab ludzi mahli jaho albom nabyć šmat dzie.

Pieršy dysk, jaki my vydali — hurtu «Raźbitaje serca pacana». Ale źjaŭleńnie dyska ŭ kramach prypaŭ na čas, kali pačali mianiacca kursy valuty. Tamu pakul nie viedajem, jaki popyt na dysk. Havaryć ža pra bolšyja vyniki ciažka.

«NN»: Što nastupnaje vydajecie?

VS: Novy albom hurtu Partyzone «Latać i padać». Albom hurtu Akute budzie vydadzieny na «Vihmie». Ciapier heta šaniec dla kamand nie tolki zapisać albom, ale i kab jon dzieści źjaviŭsia.

«NN»: Ci možna havaryć, što hurt, jaki ŭsio robić za svaje hrošy, paśla prodažaŭ zmoža chacia b viarnuć układzienyja srodki?

VS: Nie. I raniej takoje adbyvałasia chiba tolki ŭ viadomych kamand — «J:mors», «Krambambula», NRM.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła