U Bierlinie abjaviŭsia Maŭhli
5 vieraśnia ŭ municypalitet Bierlina pryjšoŭ junak, na vyhlad jakomu možna dać 16–18 hadoŭ.
Jon pradstaviŭsia Rejem i raskazaŭ
Kolki času sydzie na toje, kab vyśvietlić, chto hety junak i adkul jon, pakul nieviadoma.
Navina pra zahadkavaha lasnoha chłopčyka na imia Rej źjaviłasia ŭ niamieckaj presie ŭ kancy minułaha tydnia. Čamu ŭłady nie znajšli času raskazać pra niezvyčajnaha sučasnaha Maŭhli raniej, nie zusim zrazumieła, ale tak ci inakš, historyja Reja źjaviłasia ŭ presie i vyklikała vialikuju cikavaść jak u samich žurnalistaŭ, tak i ŭ čytačoŭ, piša Lenta.ru.
Pavodle słovaŭ Reja, jon i jaho baćka Rajan pasialilisia ŭ lesie kala piaci hadoŭ tamu, paśla taho, jak jaho maci Doryn zahinuła ŭ aŭtakatastrofie.Baćka i syn žyli ŭ namiotach, a taksama ŭ ziamlankach i chacinach, jakija samastojna budavali ŭ huščary. Vidavočna, što vialikuju častku času Rej i Rajan zajmalisia tym, što vyžyvali.
U žniŭni baćka Reja pamior, i padletak pachavaŭ jaho ŭ lesie, paznačyŭšy mahiłu kamianiami. Paśla hetaha junak zrabiŭ tak, jak jašče pierad śmierciu jamu paraiŭ baćka: u vypadku niepradbačanych i krytyčnych situacyj Rajan zahadaŭ synu ŭziać kompas i ruchacca na poŭnač.
Apranuŭšy ciopłyja rečy i sabraŭšy zaplečnik, Rej vypraviŭsia ŭ darohu. Da Bierlina jon išoŭ dva tydni. Jon dabraŭsia da niamieckaj stalicy, pajšoŭ u municypalitet, dzie i paviedamiŭ pra siabie.
Padletak śćviardžaje, što moža raskazać pra svajo minułaje nie tak užo šmat. Jon nazvaŭ prybliznuju datu svajho naradžeńnia i apavioŭ krychu pra baćku. Ale pry hetym chłopčyk zajaviŭ, što nie viedaje, adkul jon, chto jon i što jon rabiŭ padčas žyćcia ŭ cyvilizavanym śviecie. Usio, što viadoma pra Reja dakładna, źmiaščajecca ŭ adnym skazie: rost padletka — prykładna adzin mietr i 80 santymietraŭ, u jaho błakitnyja vočy i śvietłyja vałasy.
Fizična jon vyhladaje zdarovym, na jaho ciele niama nijakich śladoŭ hvałtu — tolki šnar, atrymany kala troch hadoŭ tamu, mabyć, padčas zaniatkaŭ svaimi lasnymi haspadarskimi abaviazkami. «Jon nie padobny da dzikuna, ničoha takoha», — padkreślili niamieckija ŭłady.
Vysnovy pra maralny stan Reja miedyki pakul rabić nie śpiašajucca: małady čałaviek znachodzicca pad nahladam śpiecyjalistaŭ i jaho stan byccam by nie vyklikaje ŭ ich surjoznych aściarohaŭ.
Adnak toje, što jon ničoha nie pamiataje ci nie žadaje pamiatać, śviedčyć pra nieabchodnaść pryniaćcia terapieŭtyčnych zachadaŭ.Tym časam losam Reja zanialisia pravaachoŭnyja orhany i dypłamaty.
i pravierkaj hetaj viersii ŭžo zaniałosia brytanskaje konsulstva ŭ Hiermanii.Śpiecyjalisty vykazali zdahadku, što Rej moža być rodam ź Vialikabrytanii, bo svabodna havoryć
pa-anhielsku ,
Pry hetym vydańnie The Independent pryvodzić słovy pradstaŭnika palicyi Hiermanii Marcina Otera, jaki zajaviŭ, što chutčej za ŭsio anhielskaja nie źjaŭlajecca rodnaj movaj chłopca, i havaryć na zamiežnaj movie jaho navučyŭ baćka.
Dapamahčy vyśvietlić pachodžańnie padletka mohuć linhvisty, jakija ŭžo vyvučajuć akcent i asablivaści vymaŭleńnia novaha Maŭhli.
Akramia taho, da vyvučeńnia bijahrafii padletka padklučyŭsia Interpoł, jakomu naležyć pravieryć, ci nie źjaŭlajecca Rej dziciem, źnikłym bieź viestak, i ci niama ŭ pravaachoŭnych orhanaŭ roznych krain
Niamieckaja palicyja, u svaju čarhu, padklučyła da rasśledavańnia svaich češskich i aŭstryjskich kalehaŭ — jak miarkujecca, Rej moh pryjści ŭ Bierlin ź niamieckaha nacyjanalnaha parku Fohtłand abo Bavarskaha lesu, jakija zastupajuć za miežy Čechii.
Supracoŭniki orhanaŭ pravaparadku Hiermanii paprasili aŭstryjskich i češskich palicejskich pravieryć, nie ci byŭ baćka Reja aryštavany za badziažnictva — moža stacca, što mužčyna i jaho syn 5 hadoŭ padarožničali pa Jeŭropie praź lasy.
«Jaho historyja vielmi niezvyčajnaja i vyklikaje šmat pytańniaŭ. Adnak my ličym jaje vartaj davieru. Mienavita tamu my ŭzialisia za dbajnaje rasśledavańnie hetaha zdareńnia», — zajavili pradstaŭniki niamieckaj palicyi vydańniu The Daily Telegraph. U ramkach rasśledavańnia budzie znojdzienaje miesca pachavańnia baćki Reja.
Tym nie mienš, pakul palicyja, dypłamaty i niamieckija čynoŭniki nie mohuć pachvalicca niejkimi značnymi vynikami ŭ spravie vyvučeńnia padrabiaznaściaŭ žyćcia Reja. U niamieckich pravaachoŭnych orhanach navat zajavili, što ŭ tym vypadku, kali ŭ najbližejšy čas nijakich zruchaŭ nie adbudziecca, u Jeŭropie budzie razhornutaja šyrokaja kampanija pa pošuku tych, chto moža viedać Reja.
Palicyja atrymała ŭzory DNK chłopčyka, a taksama jaho adbitki palcaŭ, jakija, jak spadziajucca ŭ pravaachoŭnych orhanach, mohuć dapamahčy vyśvietlić jaho asobu.
Ciapier Rej znachodzicca ŭ śpiecyjalnym centry dla dziaciej i padletkaŭ, dzie ŭ jaho jość usie nieabchodnyja vyhody.