Łukašenka zajaŭlaje ab «mahčymaści madernizacyi palityčnaj sistemy»: «Kitaj padkaža»
Ab hetym Alaksandr Łukašenka paviedamiŭ u intervju kitajskim ŚMI. Hetaje jahonaje vykazvańnie źmiaściła ŭ top svaich navin aficyjnaje ahienctva BIEŁTA.
Łukašenka patłumačyŭ heta nie patrabavańniami hramadstva ci nieefiektyŭnaściu dyktatury, ale nieabchodnaściu «reahavać na źmieny mižnarodnaj situacyi».«Tamu my siońnia vyvučajem peŭnyja tendencyi ŭ śviecie. I, viadoma ž, my i prystasoŭvacca budziem, i madernizavać našu palityčnuju sistemu. Praviadziem parłamienckija vybary. I dumaju, što nam treba źviarnuć surjoznuju ŭvahu na palityčnuju reformu, abo reformu palityčnaj sistemy našaj krainy. My na heta pojdziem, choć u nas katastrofy ŭ hetym płanie niama. Ale treba zaŭsiody być na krok napieradzie tych pracesaŭ, jakija buduć u nas adbyvacca. Ja ab hetym upieršyniu kažu, ale abdumvaŭ daŭno hetaje pytańnie, abmiarkoŭvaŭ hetyja prablemy. I
my pavoli budziem u hetym kirunku ruchacca».
Pry hetym Łukašenka adznačyŭ: «Hałoŭnaje — zachavać stabilnaść, dać mahčymaść čałavieku narmalna žyć i vykazvać svajo mierkavańnie. Hałoŭnaje — čałavieku dać mahčymaść zachavać jaho asnoŭnyja pravy, na jakija jon pretenduje i maje prava mieć ich».
Biełaruś nazyvajuć «apošniaj dyktaturaj Jeŭropy». Palityčny režym u krainie vielmi padobny da tych, jakija ŭstanavilisia paśla krachu SSSR u krainach Centralnaj Azii.Biełaruś — adzinaja kraina rehijona, jakaja nie ŭvachodzić u Radu Jeŭropy. Usie haliny ŭłady ŭ krainy — i vykanaŭčaja, i zakanadaŭčaja, i sudovaja — padparadkoŭvajucca adnamu čałavieku, jon ža kantraluje ŭsie elektronnyja ŚMI. Pry hetym Biełaruś zajmaje adno z apošnich miescaŭ u Jeŭropie pa pamiery zarobkaŭ i abjomie VUP na dušu nasielnictva.
Łukašenka adznačyŭ, što «kali Kitajskaja Narodnaja Respublika nam u hetym płanie
U Kitai palityčnaja sistema hruntujecca na manapolii tak zvanaj «Kamunistyčnaj partyi» na ŭładu. Palityčnaha pluralizmu niama, ułada naležyć vuzkamu kołu elitaŭ. Raniej,
pry Mao, hety režym likvidavaŭ pryvatnuju ŭłasnaść, što pryviało da ekanamičnaj katastrofy. Ad pačatku 80-ch, pad kiraŭnictvam Den Siaopina, Kitaj zrabiŭ staŭku na raźvićcio pryvatnaj inicyjatyvy i pierajšoŭ ad tatalitaryzmu da aŭtarytaryzmu.