Biełaruskija 2000-ja vačyma najlepšych mastakoŭ
Na zavodzie «Haryzont» adčyniłasia vystava «Radyus nula».
Tvor Uładzimira Ceślera "Śviata ŭ horadzie" pryciahvaŭ uvahu.
Rusłan Vaškievič "Palavańnie na Minataŭra".
Biaspłatnaje piva, jakoje arhanizatary prapanavali ŭsim naviednikam, z treskam adkarkoŭvajecca ab były ščyt pažarnaj biaśpieki — zakinuty cech zavoda «Haryzont» pieraprafilavany ŭ vystavu aktualnaha mastactva, jakaja musić padvieści vyniki pieršaha dziesiacihodździa XX stahodździa.
Truby, jakija vychodziać z padłohi, ščyty ŭ styli «nie ŭłaź — zabje», i inšyja askiepki byłych dasiahnieńniaŭ narodnaj haspadarki stvarajuć dadatkovuju atmaśfieru — toj samy andehraŭnd
U dzień adkryćcia ž naviednikam, jakich, niahledziačy na ścipłuju rekłamu, pryjšło vielmi mnoha, prapanavali ekspazicyju, pryśviečanuju «nulavym».«Radyus nula» maje i analityčny, i daśledčy, i vystaŭny charaktar — ciaham dziesiaci dzion tut buduć prachodzić roznyja mierapryjemstvy: ad sieminaraŭ da fotamarafona Znyata.
Tvory Rusłana Vaškieviča, Uładzimira Ceślera, Michała Hulina, Andreja Lankieviča, Artura Klinava -- 15 aktualnych mastakoŭ -- sabranyja ŭ byłym cechu, nahadali fiestyval «DACH», jaki apošni raz adbyŭsia ŭ 2010 hodzie. Sučasny avanhard pieraniaŭ tradycyi
Niejkija «markiery», jakija b dapamahli adroźnić «nulavyja» ad luboha inšaha dziesiacihodździa, prysutničajuć u ścipłaj kolkaści. Naprykład,
hihanckaja ceślerava karcina «Śviata ŭ horadzie» z absalutna pustym praśpiektam Niezaležnaści, upryhožanymJak i «Palavańnie na minataŭra» Rusłana Vaškieviča, ci vydatny prajekt «Byvaj, Radzima!» Andreja Lankieviča, jaki, choć i bazujecca na savieckim padmurku, ale maje jaskravy sučasny charaktar.čyrvona-zialonaj simvolikaj.
Atmaśfiera bierlinskaha Tachielesa na «Radyusie nula» zachoŭvajecca, jak kazali ŭDy i ŭbačyć tvory adrazu stolkich lehiendarnych tvorcaŭ apošniaha tryccacihodździa ŭ adnoj zale — takoj mahčymaściu hrebavać nie varta.1980-ja , «u poŭny rost».
Vystava pracuje da 10 sakavika na zavodzie «Haryzont» (Kujbyšava, 22).U pracoŭnyja dni ad 11.00 da 19.00, u vychodnyja -- ad 11.00 da 18:00.
Raskład mierapryjemstvaŭ
2 sakavika (piatnica)
17.30 «Forum Znyata: biełaruskaja fatahrafija ŭ pačatku XXI stahodździa» (prezientacyja + dyskusija). Śviatłana Palaščuk (vykładčyk departamienta miedyja Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta).
4 sakavika (niadziela)
13.00 «U pošukach stračanaha času» (prezientacyja + dyskusija). Jury Ivanoŭ (art-krytyk, aŭtar i viadučy radyjoprahramy «Dvoje ŭ horadzie» na kanale "Kultura").
15.00 «Muziej» — pamiž minułym i sučasnym: art-stratehii pieraadoleńnia kulturnaha pravincyjalizmu (postskryptum da vystavy Rusłana Vaškieviča)" (prezientacyja + dyskusija). Almira Usmanava (fiłozaf i kulturołah, prafiesar departamientu miedyja EHU).
5 sakavika (paniadziełak)
17.30 «Ad izalacyi da publičnaści: Nova Schtuka Bialoruska i Open The Doors? Belarusian Art Today» (prezientacyja + dyskusija). Taćciana Arcimovič (teatralny režysior, art-krytyk).
6 sakavika (aŭtorak)
15.00 «Art Nul: majo žyćcio bieź biełaruskaha mastactva» (dyskusija). Maksim Žbankoŭ (kulturołah, kinaanalityk, žurnalist).
7 sakavika (sierada)
17.30 «Dyskurs sučasnaha mastactva ŭ dziaržaŭnych art-ustanovach» (dyskusija). Volha Šparaha (fiłosaf, redaktar internet-časopisa «Novaja Jeŭropa», dacent EHU).
8 sakavika (čaćvier)
14.00 «Majsternia žanočaj tvorčaści. Chranałohija "žanočaha" mastactva: 2000-ja». Iryna Sałamacina (praktyčny humanitaryj, fieministka, inicyjatar prajektu «Hienderny maršrut: fiestyval idejaŭ pra pole»).
«Čamu na hetaj vystavie niama žančyn-mastačak?» (prezientacyja + dyskusija). Volha Šparaha (fiłosaf, redaktar internet-časopisa «Novaja Eŭropa», dacent EHU).
9 sakavika (piatnica)
15.00 «Antałohija art-nulavych. Praciahu varta?» (Dyskusija). Volha Šparaha (fiłosaf, redaktar internet-časopisa «Novaja Eŭropa», dacent EHU).
10 sakavika (subota)
17.00 Zakryćcio vystavy, pierformans ad teatra «D.O.Z.S.K.I.».