Aficyjny Minsk vystupaje suprać uviadzieńnia mandata śpiecdakładčyka AAN pa Biełarusi
Biełaruś «voźmie pad uvahu» mierkavańni, vykazanyja padčas dyskusii ŭ Saviecie pa pravach čałavieka AAN, zajaviŭ pa vynikach siońniašniaha abmierkavańnia pastajanny pradstaŭnik krainy pry AAN u Ženievie Michaił Chvastoŭ.
Razam z tym, padkreśliŭ jon, «nie zastajecca sumnieńniaŭ adnosna taho, što Jeŭrasajuz sprabuje naviazać viarchoŭnamu kamisaru i savietu svaje patrabavańni pa Biełarusi».
Nahadajem, prajekt rezalucyi, raspracavany misijaj Jeŭrasajuza ŭ AAN, rekamienduje ŭładam vykonvać pravy čałavieka, vyzvalić palitźniavolenych, uvieści maratoryj na śmiarotnuju karu i paŭnacenna supracoŭničać z usimi miechanizmami AAN. Miarkujecca taksama ŭviadzieńnie mandata śpiecdakładčyka AAN pa Biełarusi.
Pavodle słoŭ Chvastova, i ŭ viarchoŭnaha kamisara pa pravach čałavieka AAN, i ŭ savieta «ŭźnikaje vyklučnaje prava pačać raspracoŭku ahulnaha razumieńnia pryncypaŭ, norm, standartaŭ i kaštoŭnaściaŭ, jakija źjaŭlajucca asnovaj demakratyi». «Inakš ES i dalej budzie abvinavačvać dziaržavy — členy AAN u niezachavańni niejkich norm i standartaŭ, jakija ES nie saromiejecca źmianiać ad vypadku da vypadku», — dadaŭ pradstaŭnik aficyjnaha Minska.
«Śćviardžeńni ES pra toje, što Biełaruś nie supracoŭničaje z pravaabarončym miechanizmam AAN, źjaŭlajucca niasłušnymi. Heta abvinavačańnie vystaŭlajecca Jeŭrasajuzam na hetaj siesii z metaj prasoŭvańnia čarhovaj rezalucyi pa Biełarusi i choć niejkaha abhruntavańnia prapanovy pra stvareńnie pasady śpiecdakładčyka. Praŭdaj źjaŭlajecca toje, što ES nie supracoŭničaje z pravaabarončymi miechanizmami AAN», — padkreśliŭ Chvastoŭ.
Jon paprasiŭ členaŭ Savieta aznajomicca z dakumientam, jaki vydadzieny pa prośbie biełaruskaj delehacyi na hetaj siesii i jaki, pavodle słoŭ Chvastova, śviedčyć «ab poŭnamaštabnym supracoŭnictvie Biełarusi z pravaabarončymi orhanami AAN».
«Biełarusi nie patrebien śpiecdakładčyk, — zajaviŭ Michaił Chvastoŭ. — Biełaruś prosić saviet prahałasavać suprać hetaj idei.Sa skasavańniem mandata śpiecdakładčyka pa Biełarusi ŭ 2007 hodzie naša kraina stała dynamična raźvivać adnosiny z dahavornymi orhanami AAN, savietam i jaho tematyčnymi mandatami, praceduraj Univiersalnaha pieryjadyčnaha ahladu. My prykłali šmat namahańniaŭ, kab pieraadoleć destruktyŭnyja nastupstvy pracy śpiecdakładčyka i pabudavać kanstruktyŭnyja adnosiny z pravaabarončymi miechanizmami AAN».
«Dakład viarchoŭnaha kamisara, jak u im adznačajecca, nie pretenduje na toje, kab dać poŭnuju i vyčarpalnuju spravazdaču pra stanovišča z pravami čałavieka ŭ Biełarusi, — adznačyŭ pastajanny pradstaŭnik krainy pry AAN. — Acenka bolš šyrokaha kantekstu pravoŭ čałavieka ŭ Biełarusi ŭžo dadziena ŭ adpaviednych dakumientach Univiersalnaha pieryjadyčnaha ahladu, jaki my prajšli ŭ mai 2010 hoda».
Chvastoŭ vykazaŭ padziaku delehacyjam, jakija padčas dyskusii «vystupili kanstruktyŭna i padtrymali nakiravanaść Biełarusi na viadzieńnie raŭnapraŭnaha i sapraŭdnaha dyjałohu ŭ Saviecie pa pravach čałavieka».
«Delehacyi krain ES, jakija vystupili padčas dyjałohu, ja paprašu samym surjoznym čynam padtrymać deputataŭ Jeŭraparłamienta, jakija vykazvajuć hłybokuju zaniepakojenaść z nahody situacyi ŭ Vienhryi, asabliva ŭ dačynieńni da funkcyjanavańnia demakratyi, viaršenstva zakona, pravoŭ čałavieka i sacyjalnych pravoŭ, a taksama vykanańnia roŭnaści», — zajaviŭ Chvastoŭ.
«Biełaruś — heta radzima dla 10 miljonaŭ jaje hramadzian, i jany nikoli nie dapuściać dezarhanizacyi svajoj krainy», — reziumavaŭ aficyjny pradstaŭnik Biełarusi pry AAN.
U svaju čarhu viarchoŭny kamisar AAN pa pravach čałavieka Navi Piłej, jakaja napiaredadni prezientavała dakład, što krytykuje situacyju ŭ Biełarusi, padkreśliła: u dakładzie vykarystoŭvałasia infarmacyja jak z alternatyŭnych krynic, tak i z aficyjnych paviedamleńniaŭ urada.
Jana taksama adznačyła, što, «kali na momant padrychtoŭki dakłada vypadki zabarony na vyjezd z krainy pravaabaroncaŭ i žurnalistaŭ nasili sparadyčny charaktar, to paźniej jany pačaścilisia, i ciapier užo možna śćviardžać pra tendencyju».
«Ja ŭžo adznačała, što ŭrad Biełarusi zaprašaŭ śpiecdakładčykaŭ pa kulturnych, sacyjalnych, ekanamičnych pracedurach, ale nie adreahavaŭ na prośby śpiecdakładčykaŭ pa pravaabarončych i inšych pytańniach», — nahadała Piłej.
Vitajučy vyzvaleńnie palitźniavolenych Andreja Sańnikava i Źmitra Bandarenki, jana padkreśliła, što «za hetym pavinny być vyzvalenyja biezjakich-niebudź umoŭ usie astatnija palitźniavolenyja, jakim nieabchodna harantavać adnaŭleńnie ŭsich ich hramadzianskich i palityčnych pravoŭ».
«Ja taksama zaklikaju zabiaśpiečyć umovy, kab žurnalisty i pravaabaroncy mahli vykonvać svaju pracu biez strachu», — zajaviła viarchoŭny kamisar.
«Niekatoryja z vas uźnimali pytańni ab represijach u dačynieńni da aktyvistaŭ hramadzianskaj supolnaści za ich supracoŭnictva ź miechanizmami AAN, — adznačyła Piłej. — Z hłybokim škadavańniem ja paviedamlała pra pieraśled Biełaruskaha Chielsinkskaha kamiteta za jaho supracoŭnictva sa śpiecdakładčykami. Ja nieadnarazova zajaŭlała pra toje, što pravaabaroncy pavinny mieć mahčymaść pracavać bieź niejkich pahroz i pieraśledu».
Viarchoŭny kamisar AAN zhadała pra aryšt biełaruskaha žurnalista Andreja Pačobuta, padkreśliŭšy, što ŭ Biełarusi «zachoŭvajecca tendencyja ŭzmacnieńnia žorstkaści ŭmoŭ pracy žurnalistaŭ».
«Łukašenka zvolniŭ 14 sudździaŭ, uklučajučy tych, chto pryhavorvaŭ da pazbaŭleńnia voli demakratyčnych aktyvistaŭ, — zajaviła Piłej. — Častka hetych sudździaŭ znachodziacca ŭ śpisie asob, jakim zabaronieny ŭjezd na terytoryju ES. Mižnarodnyja naziralniki nieadnarazova havaryli pra adsutnaść niezaležnaści sudździaŭ. Ja nieadnarazova vykazvała svaju zaniepakojenaść u suviazi z hetym, a taksama z nahody nacisku na advakataŭ».
Viarchoŭny kamisar AAN pa pravach čałavieka zaklikała ŭrad Biełarusi «zrabić usio mahčymaje dla taho, kab majučyja adbycca parłamienckija vybary adpaviadali mižnarodnym normam i standartam».
Na hetym abmierkavańnie situacyi ŭ Biełarusi, jakoje pačałosia 27 červienia ŭ druhoj pałovie dnia, zaviaršyłasia.
Ciapier na siesii prachodziać debaty pa krainach, situacyja z pravami čałavieka ŭ jakich patrabuje admysłovaj uvahi Savieta pa pravach čałavieka AAN. Praktyčna ŭsie vystupoŭcy zhadvajuć Biełaruś i Siryju, niahledziačy na toje, što pa hetych krainach byli praviedzienyja asobnyja dyskusii.
Jak raniej paviedamlaŭ BiełaPAN, padčas debataŭ pa Biełarusi z krytykaj na adras palityki aficyjnaha Minska vystupili delehacyi misii Jeŭrasajuza pry AAN, Vienhryi, Polščy, Hiermanii, Vialikabrytanii, Šviejcaryi, Narviehii, Charvatyi, Niderłandaŭ, Ispanii, Čechii, Šviecyi, Estonii, Aŭstryi, Litvy, Słavakii, Francyi, Bielhii, Respubliki Kareja, ZŠA, Kanady, Uruhvaja, Mieksiki i Batsvany.
U padtrymku biełaruskich uład vykazalisia Rasija, Kazachstan, Azierbajdžan, Vjetnam, Kuba, Vieniesueła, Uźbiekistan, Iran, Siryja, KNDR, Tadžykistan, Mjanma, Turkmienistan, Kitaj i Zimbabve.
Rezalucyja pa Biełarusi budzie pryniata ŭ apošnija dni pracy