Ukraina miž demakratyjaj i postsavietčynaj
Juščanka raspuściŭ Viarchoŭnuju Radu, kab darabić revalucyju. Šancy na pośpiech 50 na 50.
Juščanka raspuściŭ Viarchoŭnuju Radu, kab darabić revalucyju. Šancy na pośpiech 50 na 50.
Usia tema za dzień
Viarchoŭnaja Rada raspuščanaja, adnak nie padparadkoŭvajecca ŭkazu prezydenta. Ministry abarony i zamiežnych spravaŭ, kiraŭnik SBU zajavili, što padparadkoŭvajucca tolki prezydentu. Chronika padziejaŭ, analiz i pieršyja kamentary.
Vystupajučy ŭ žyvym efiry telebačańnia ŭ paniadziełak uviečary, prezydent Ukrainy Viktar Juščanka zajaviŭ pra rospusk Viarchoŭnaj Rady Ŭkrainy. Daterminovyja vybary adbuducca 27 maja.
Juščanka daručyŭ uradu krainy “zabiaśpiečyć finansavańnie pazačarhovych vybaraŭ u Viarchoŭnuju radu Ŭkrainy”.
Uvieś paniadziełak pamiž prezydentam i kiraŭnikami parlamenckich frakcyj adbyvalisia kansultacyi, jakija nie pryviali da kampramisnaha rašeńnia.
Jašče raniej Juščanka vyłučyŭ siem patrabavańniaŭ da Kabinetu Viktara Janukoviča i kirujučaj parlamenckaj bolšaści, siarod ich – spynieńnie praktyki pieraciahvańnia deputataŭ z apazycyjnych frakcyj.
Premjer-ministar Ukrainy Viktar Janukovič i staršynia Viarchoŭnaj Rady Alaksandar Maroz nazvali ŭkaz prezydenta niekanstytucyjnym i zaklikali da jaho admieny. Uradavaja kaalicyja rychtuje pratest u Kanstytucyjny sud adnosna hetaha ŭkazu. A Viarchoŭnaja Rada Ŭkrainy pryniała ŭ paniadziełak uviečary šerah kanfrantacyjnych rašeńniaŭ. Najpierš jana adnaviła skład Centralnaj vybarčaj kamisii, jaki dziejničaŭ u časie vybaraŭ 2004 hodu i nios adkaznaść za ich falšavańnie. U pryvatnaści, staršyniom CVK znoŭ staŭ deputat ad partyi Janukoviča Siarhiej Kivałaŭ.
Taksama Rada zabaraniła ŭradu vykonvać ukaz prezydenta i finansavać novyja vybary.
Adnak u Rady i Janukoviča nie było ryčahoŭ upłyvu na sytuacyju, bo siłavyja struktury, padobna, stajać na baku prezydenta Juščanki.
* * *
Siłaviki na baku Juščanki
Ministar abarony Ŭkrainy Alaksandar Hrycenka pieršym zajaviŭ, što vojska padparadkoŭvajecca prezydentu Juščanku, budzie vykonvać jahonyja zahady i, u vypadku patreby, nie dapuścić destabilizacyi sytuacyi ŭ krainie.
Paśla kansultacyj prezydenta Juščanki ź siłavikami zranku ŭ aŭtorak i v.a. kiraŭnika Słužby biaśpieki Ŭkrainy Valancin Nalivajčanka adkryta ŭstaŭ na baku prezydenta ŭ jahonym kanflikcie z uradam i Viarchoŭnaj Radaj.
Jon zajaviŭ, što SBU nie dapuścić nijakich źmienaŭ u pracy CVK, namiakajučy na rašeńnie Viarchoŭnaj Rady pra adnaŭleńnie dajuščankaŭskaha składu Centravybarkamu. Nalivajčanka taksama zaznačyŭ, što SBU pradprymaje zachady, jakija nie daduć pieraškodzić svabodnamu volevyjaŭleńniu hramadzianaŭ u časie pazačarhovych vybaraŭ 27 traŭnia.
Adnačasova ministar unutranych spravaŭ Ukrainy, prynaležny da ŭradavaj kaalicyi, zajaviŭ, što MUS budzie zachoŭvać strymanaść. A ministar abarony Ŭkrainy, "iak hramadzianin", zaklikaŭ Janukoviča «pryniać vyklik» i rychtavacca da vybaraŭ.
Heta aznačaje, što siłavyja struktury Ŭkrainy, najpierš specsłužby, praciahvajuć ź niedavieram stavicca da Janukoviča i blizkich da premjera palityčnych siłaŭ. Mienavita pazycyja SBU była ŭ 2004 hodzie vyznačalnaj dla zychodu Aranžavaj revalucyi. Tady SBU nie dapuściła ŭžyćcia ŭnutranymi vojskami siły suprać demanstrantaŭ. Janukoviča mnohija razhladajuć jak palityka, dahetul źviazanaha z Rasiejaj.
U aŭtorak uranku ŭkaz prezydenta Juščanki byŭ apublikavany ŭ prezydenckim vieśniku, što, zhodna z ukrainskim zakanadaŭstvam, aznačaje jahonaje ŭstupleńnie ŭ siłu. Spadziavańni premjera Janukoviča, što prezydent adkładzie publikacyju ŭkazu, nie apraŭdalisia. Tym časam vieśniki ŭradu i parlamentu ŭkaz praihnaravali.
Pierad Viarchoŭnaj Radaj i na Majdanie Niezaležnaści sabralisia niekalki tysiačaŭ prychilnikaŭ Janukoviča. Pavodle infarmacyi ŭkrainskich ŚMI, z uschodu Ŭkrainy ŭ stalicy ściahvajucca prychilniki ŭradu, a z Zachadu — prezydenta i apazycyi.
* * *
Kiraŭnik uradu Viktar Janukovič zaklikaŭ dačakacca rašeńnia Kanstytucyjnaha sudu.
Jon pryhraziŭ, što palityčny kryzis moža skončycca daterminovymi vybarami nia tolki ŭ Radu, ale i prezydenta.
Vystupajučy na ranišnim pasiedžańni Rady, ukrainski premjer Viktar Janukovič zajaviŭ, što ŭkaz pra rospusk maje na mecie ŭzurpacyju ŭłady.
U cełym vystup byŭ vytrymany ŭ prymirenčym tonie. Janukovič zajaviŭ pra nieabchodnaść dačakacca rašeńnia Kanstytucyjnaha sudu. Taksama Janukovič zajaviŭ, što biespadstaŭny rospusk parlamentu moža pakłaści pačatak adychodu Ŭkrainy ad demakratyi. Na dumku Janukoviča, havorka idzie pra žadańnie padarvać davier da zakanadaŭčaj ułady jak takoj. Pieravybary mohuć pieratvarycca ŭ permanentny praces, i ŭ vyniku prezydent pastavić pytańnie ab pašyreńni ŭłady prezydenta i pieratvareńni jaje ŭ aŭtarytarnuju.
Janukovič nie prapanavaŭ nivodnaha radykalnaha kroku. Adzinym jahonym adkazam byŭ zaklik da Rady praciahvać pracu, niahledziačy na ŭkaz prezydenta pra rospusk, až da rašeńnia Kanstytucyjnaha sudu, jaki «vypravić hetuju pamyłku».
* * *
Hramadzianskaja partyja «Para» i Narodnaja samaabrona zajavili, što biaruć pad svaju achovu budynki, datyčna jakich mohuć być učynienyja niepravamiernyja dziejańni.
"Pora" abviaščaje poŭnuju mabilizacyja ŭsich siabraŭ partyi dy prychilnikaŭ dla abarony ŭkrainskaj dziaržaŭnaści», — havorycca ŭ zvarocie.
* * *
Druhoje dychańnie Juščanki
U minułuju subotu ŭkrainskaja apazycyja vyvieła ŭ subotu na Majdan Niezaležnaści 40 tysiač čałaviek, kab zapatrabavać rospusku Viarchoŭnaj Rady i adstaŭki ŭradu Janukoviča.
Adnačasova na susiedniaj Eŭrapiejskaj płoščy sabralisia kala 20 tysiač prychilnikaŭ Janukoviča.
Kožny z bakoŭ vinavacić svaich apanentaŭ u padrychtoŭcy dziaržaŭnaha pieravarotu. Na dumku “aranžavych”, urad ažyćciaŭlaje paŭzučy dziaržaŭny pieravarot, jaki pryviadzie da zhortvańnia demakratyi. “Sinie-čyrvonaja” ŭradavaja kaalicyja peŭnaja, što zakonnych padstavaŭ dla rospusku Viarchoŭnaj Rady niama.
Juščanka na mitynhach nie źjaviŭsia. Mienavita jamu byli adrasavanyja patrabavańni, ahučanyja na Majdanie: nieadkładna raspuścić parlament. Na Eŭrapiejskaj płoščy jaho zaklikali nie rabić hetaha.
Sam Juščanka ŭziaŭ paŭzu da paniadziełka i praciahvaŭ kansultacyi.
Viarchoŭnuju radu kantraluje sinia-čyrvonaja kaalicyja. Jana nazyvajecca Forum nacyjanalnaha adzinstva i składajecca z Partyi rehijonaŭ premjera Janukoviča, Sacyjalistyčnaj partyi śpikiera Rady Maroza i kamunistaŭ.
Apazycyju im składajuć “Naša Ŭkraina” prezydenta Juščanki, Blok Julii Cimašenki i strakataja pazaparlamenckaja supolnaść niaŭradavych arhanizacyj.
Nahodaju dla pratestaŭ hetym razam stali vypadki pierakupki deputataŭ apazycyi. “Aranžavyja” bačyli za hetym žadańnie dabicca kanstytucyjnaj bolšaści i poŭnaha kantrolu nad uładaj. Jany nie vyklučali, što nastupnym etapam moža stać impičment prezydenta.
Raniej, u parušeńnie kanstytucyjnych damoŭlenaść, sinia-čyrvonaja kaalicyja blakavała kandydatury na pasady ministraŭ zamiežnych i ŭnutranych spravaŭ i kiraŭnikoŭ abłasnych administracyj, prapanavać jakich — kanstytucyjnaja prerahatyva prezydenta.
Juščanka patrabavaŭ ad Kanstytucyjnaha sudu pryniaćcia, a ad uradavaj kaalicyi pryznańnia tak zvanaha “imperatyŭnaha mandatu”, jaki b abmiažoŭžaŭ dla deputataŭ mahčymaść pakidać frakcyju, pa partyjnym śpisie jakoj jany byli abranyja.
Praciŭniki Janukoviča chočuć skarystać sytuacyju, kab spynić adnaŭleńnie zvyčajaŭ epochi kučmizmu, jakoje adbyvałasia ciaham apošniaha hodu.
Juščanka moh raspuścić Viarchoŭnuju Radu abo praciahnuć składanaje suisnavańnie z uradam Janukoviča.
Jurydyčnyja padstavy dla rospusku byli chistkija, tamu ŭ stanie Janukoviča nazyvajuć rospusk “dziaržaŭnym pieravarotam”.
Pavodle acenak sacyjolahaŭ, u vypadku daterminovych vybaraŭ “aranžavyja” i “sinia-čyrvonyja” atrymajuć prykładna takuju ž kolkaść hałasoŭ, jak i na vybarach 2006 hodu i jak Juščanka ŭ pieršym tury ŭ 2004 hodzie — kala 40%. Na takuju ž kolkaść hałasoŭ mohuć raźličvać razam rehijanały j kamunisty. Adnak kolkaść deputackich manadataŭ prychilnikaŭ Juščanki j Cimašenki moža vyraści. Reč u tym, što minułym razam častka hałasoŭ pamarančavych raścierušylisia miž drobnymi partyjami, jakija nie adoleli 3%-ha vybarčaha barjeru.
Ciapier ža, jak pakazvajuć apytańni hramadzkaje dumki, Sacyjalistyčnaja partyja moža nie prajści ŭ Radu, što karenna źmienić raskład siłaŭ.
U vypadku daterminovych vybaraŭ mohuć uzmacnicca pazycyi papulistaŭ Julii Cimašenki, a partyja prezydenta “Naša Ŭkraina” častku ciapierašnich mandataŭ. Tym nia mienš, źjezd “Našaj Ukrainy” ŭ subotu zaklikaŭ prezydenta raspuścić Radu.
Siońnia amal usie ŭkrainskija palityčnyja siły vyražajuć intaresy roznych finansava-pramysłovych hrupovak. Sproby stvaryć “partyi hramadzianskaje supolnaści”, jakija b nie hruntavalisia na aliharchičnych hrašach, pośpiechu pakul nia mieli. Partyja “Para”, sfarmavanaja na bazie adnajmiennaha studenckaha ruchu, nia zdoleła adoleć vybarčy barjer.
Uradavaja kaalicyja była raznarodnaja. Kamunisty zastajucca ćvierdałobymi savietčykami i majuć padtrymku na ŭzroŭni ŭsiaho 3—4% nasielnictva. “Rehijanały” i sacyjalisty na praktycy nie zamachvajucca na dziaržaŭnaść ukrainskaj movy i eŭrapiejski kurs. Partyja rehijonaŭ abapirajecca na ŭschodnija vobłaści, pieradusim Danbas, za jaje hałasujuć rasiejskamoŭnyja vybarcy. Sacyjalisty źbirajuć hałasy sialanaŭ, ale pa śpisach hetaj partyi z hučnaj nazvaj prachodzić niamała kapitalistaŭ.
Cimašenka i Juščanka aryjentujucca na vybarcaŭ Zachadu i Centru Ŭkrainy, ukrainafiłaŭ i prychilnikaŭ zachodniaha vybaru.
Ukrainski palitykum roźnicca ad biełaruskaha, z adnaho boku, pabłažlivym staŭleńniem da karupcyi, ale ź inšaha, kulturaj kampramisu. Ukraina nahadvaje paślavajennuju Italiju. Tam uradavaja čacharda i navat karupcyja nie zaminali ekanomicy j kultury dynamična raźvivacca.
Ukrainskaj demakratyi ad praŭdzivaj demakratyi jašče daloka. Pierakupka deputataŭ ci vykarystańnie vuličnych metadaŭ cisku zastajucca zvyčajnaj źjavaj.
Choć palityki i zajaŭlali ŭ subotu ab tym, što mabilizavali na svaju padtrymku sotniu tysiač vybarcaŭ, ukrainskaje hramadztva zastajecca pieravažna pasiŭnym. Vajna idzie ŭ viarchach.
U sytuacyi hramadzianskaj pasiŭnaści vynik procistajańnia budzie zaležać ad pazycyi siłavikoŭ i finansavych mahnataŭ. Stabilizujučuju rolu niesumnienna budzie mieć imknieńnie abodvuch bakoŭ da pašyreńnia supracoŭnictva z ZŠA i Eŭrasajuzam. ZŠA ŭžo zaklikali ŭkrainskija palityčnyja siył da strymanaści. U paniadziełak adbylisia sustrečy pasłoŭ ZŠA i Eŭrasajuzu z pradstaŭnikami abodvuch bakoŭ.
* * *
«Darabić niedaroblenaje dva hady tamu»
Adkazny redaktar ukrainskaha intelektualnaha časopisu «Krytyka» Andrej Makravusaŭ tłumačyć dla «Našaj Nivy» siońniašniuju sytuacyju va Ŭkrainie:
«U mianie ad usiaho, što adbyvajecca ŭ Kijevie, zastajecca dosyć dvaistaje ŭražańnie, choć i znachodžusia ŭ centry ŭsich padziejaŭ. Kali ŭ subotu, ja sa svaimi siabrami, išoŭ na Majdan, to na dušy ŭ mianie byŭ najčarniejšy skiepsis. Ale ŭbačanaje tam pieraŭzyšło maje čakańni. Ja pierakanany, što možna pa?raniejšamu spadziavacca na hramadzianskuju adkaznaść. Ludzi, što vyjšli na Majdan, poŭnyja rašučaści darabić toje, što nie atrymałasia zrabić da kanca dva z pałovaj hady tamu. Vyjaviłasia, što pieramoha Pamarančavaj revalucyi nie pryniesła va Ŭkrainu demakratyju, a stvaryła tolki jaje iluzornaść. Nadzieja, što ciapier niešta sapraŭdy źmienicca sapraŭdy jość.
Rospusk Rady zaležaŭ ad voli, rašučaści, upartaści tolki adnaho čałavieka. Najvažniej siońnia, kab hetyja pracesy nie byli zaciahnutyja. Rospusk parlamenta maje šmat pravavych niuansaŭ, ale ja ŭpeŭnieny, kali Juščanka navažacca na heta, to budzie mieć istotnuju padtrymku hramadztva.
Varyjant impičmentu Juščanki pakul nie vyhladaje nadta praŭdapadobnym.
Naŭrad ci hety palityčny kryzys moža niejak bližejšym časam istotna adbicca na ŭkrainskaj ekanomicy. Tut chutčej pytańnie ci zmoža Ŭkraina admovicca ŭ ekanamičnaj sfery ad kučmaŭskich tradycyi. Ci adbudziecca pierachod z kłanava?dziaržaŭnaj ekanomiki na rynkavuju. Tamu heta pytańnie doŭhaterminovaj perspektyvy.
Prykra, što vyrašalnym čyńnikam u raźviazańni kryzysu nia jość pratest źnizu. Hramadztva nia choča dazvalać saboj manipulavać i heta narmalny eŭrapiejski praces. Adnak vyrašalnaj źjaŭlajecca pahroza kiraŭnikam palityčnaha lahieru. Pytańnie ciapier staić rubam, ci vierch voźmie demakratyja, ci revanšysckija pamknieńni peŭnych palitykaŭ. Urešcie, ja vieru ŭ pazytyŭnuju raźviazku ciapierašnich ukrainskich padziejaŭ».
* * *
Mikoła Rabčuk: «Usio moža być pierajhrana jašče 10 razoŭ»
Ukrainski analityk Mikoła Rabčuk nastupnym čynam prakamentavaŭ palityčnyja padziei va Ŭkrainie: «Ja nie čakaju ad hetaj palityčnaj sytuacyi ničoha asablivaha. Bo ŭpeŭnieny, što Juščanka ŭrešcie nie navažycca na realny rospusk parlamentu. Pierakanany, što ŭrešcie nijakich pieravybaraŭ u Radu nia budzie, bo Juščanka na pasadzie prezydenta zarekamendavaŭ siabie jak čałaviek, nia zdatny na rašučyja kroki. Pad presinham bolšaści Rady, Juščanka moža jašče dziesiać raz pierajhrać svaje ŭčorašniaje rašeńnie, bo jaho vielmi lohka ŭ niečym pierakanać. Hlabalnych źmienaŭ va ŭkrainskaj palitycy nie čakajecca. Kijeŭ vyhladaje vielmi spakojnym».
* * *
Juščanku padtrymali ŭsie hubernatary
Ukaz prezydenta Ukrainy Viktara Juščanki pra daterminovaje prypynieńnie paŭnamoctvaŭ Viarchoŭnaj Rady Ukrainy padtrymali kiraŭniki 24 abłasnych dziaržadministracyj.
U zajavie havorycca: «Prezydent Ukrainy ŭ svaim zvarocie dakładna i prazorliva patłumačyŭ matyvacyju rašeńnia pra daterminovaje prypynieńnie paŭnamoctvaŭ Viarchoŭnaj Rady Ukrainy. Rašeńnie niaprostaje, ale adzina pravilnaje dla ŭkrainskaha narodu».
Kiraŭniki administracyj zaznačajuć, što ŭkazy Juščanki byli i buduć abaviazkovymi dla vykanańnia na ŭsioj terytoryi Ukrainy, u tym liku i hety ŭkaz.
Ukraina składajecca z 24 abłaściej, a taksama Respubliki Krym.