U Biełarusi 10 tysiač dalaravych miljaneraŭ?
U Biełarusi nia mienš za 7‑10 tysiač dalaravych miljaneraŭ, zajaviŭ na dniach staršynia praŭleńnia «Pryjorbanku» Siarhiej Kaściučenka. Hramadztvu viadomyja adzinki: futbalist Alaksandar Hleb, chakieist Rusłan Salej, tenisist Maksim Mirny, jašče niekalki čałaviek. A dzie astatnija tysiačy?
U Biełarusi nie mienš za 7‑10 tysiač dołaravych miljanieraŭ, zajaviŭ na dniach staršynia praŭleńnia «Priorbanka» Siarhiej Kaściučenka. Hramadstvu viadomyja adzinki: futbalist Alaksandr Hleb, chakieist Rusłan Salej, tenisist Maksim Mirny, jašče niekalki čałaviek. A dzie astatnija tysiačy?
Jeŭraradyjo pasprabavała znajści biełaruskich bahaciejaŭ. Chutčej za ŭsio, bolšaść miljanieraŭ, jakija składajuć tuju ličbu, zarablajuć hrošy nielehalnym šlacham. Takoj dumki prytrymlivajecca, da prykładu, i prezident Biełaruskaha sajuzu pradprymalnikaŭ i najmalnikaŭ Hieorhij Badziej:
«Ja vielmi sumniajusia ŭ hetaj ličbie. Dumaju, u našaj krainie, takija hrošy zarabić lehalnym šlacham amal niemahčyma. A nielehalnym — heta ŭžo chto jak umieje. Moža, za miažoj i možna zarabić takija hrošy. Dyk heta treba pracavać za miažoj, a nie ŭ Biełarusi».
Tym nie mienš, dekłaracyi ab sukupnym dachodzie niekatoryja bahaciei dajuć. Tak, u Ministerstvie pa padatkach i zborach, nam nazvali samy vialiki dachod, atrymany fizičnaj asobaj za 2005 hod:
«Samy vialiki sukupny hadavy dachod u 2005 hodzie byŭ 800 miljonaŭ rubloŭ».
Pry hetym padatkaŭ toj čałaviek zapłaciŭ 124 miljony rubloŭ. Kožny miesiac jon atrymlivaŭ 31 tysiaču dołaraŭ. Takim čynam, miljon jon zarabiŭ amal za 3 hady.
Pa vynikach 2005 hoda, 25% padatkapłacielščykaŭ (a heta bolš za 180 tysiač čałaviek) płacili padatak pa maksimalnaj staŭcy — 30%. Dzie biełarus moža zarabić takija hrošy? Adkazvaje ekanamist Alaksandr Čubryk:
«Oj, kab ja viedaŭ, to ja b, moža… Vy b mnie nie zadavali hetaje pytańnie, bo ja siadzieŭ by cichieńka dzie‑niebudź… Nie, nu vy pahladzicie. Takija hrošy ŭ nas možna zarabić na nafcie, u aŭtamabilnym biznesie. Ja dumaju, i ŭ pryvatnym biznesie možna zarablać takija hrošy. Ale hety čałaviek prosta budzie cichieńka siadzieć i nie vysoŭvacca».
Infarmacyju ab vysokich dachodach naftavikoŭ paćviardžajuć i ŭ Ministerstvie finansaŭ Biełarusi. Tak, u 2005 hodzie jany zarablali amal miljon rubloŭ u miesiac.
Staršynia praŭleńnia «Priorbanka» Siarhiej Kaściučenka žadaje pryciahnuć srodki biełaruskich miljanieraŭ na rachunki ŭ banki. Nie dziŭna — u samim «Priorbanku» siońnia tolki dva rachunki, na jakich bolš za miljon dołaraŭ. «Kali ŭ nas pryciahnuć choć by adnu tysiaču miljanieraŭ u banki, to heta ŭžo miljard dołaraŭ resursaŭ dla bankaŭskaj sistemy», — zaznačyŭ Siarhiej Kaściučenka.
Adnak što rabić ź nielehalnymi miljanierami? Razvažaje Alaksandr Čubryk:
«Ja ž nie dumaju, što jon maje na ŭvazie, kab jany prosta pryjšli i depazity tudy pakłali. Jon maje na ŭvazie, kab zrabili amnistyju ci štości takoje dla ich. Kab jany mahli prosta pakazać hetyja hrošy, nie płaciačy za ich padatku ci płaciačy minimalny padatak, to heta spryjalna paŭpłyvała b na bankaŭskuju sistemu, na ekanomiku. Kali b jany prosta lehalizavali častku biznesu i pačali pravodzić jaje praz banki.
U bližejšy čas, dumaju, naŭrad ci heta mahčyma. Ja nie dumaju, što miljaniery sami na heta pojduć, bo jany ž viedajuć, dzie žyvuć. U nas biznes našmat bolš aściarožny i nie vielmi choča słavy, u adroźnieńni ad taho ž biznesu va Ukrainie ci Rasii. A ŭ nas, ja nie dumaju, što jany pabiahuć u banki, navat kali im paabiacajuć takuju amnistyju».
Dla paraŭnańnia, u Rajfajzienbank‑Ukrajina — 650 rachunkaŭ z sumaj, bolšaj za miljon dołaraŭ. Jakim čynam spadar Kaściučenka źbirajecca pryciahvać miljanieraŭ u biełaruskija banki, jon nie ŭdakładniŭ.