Łukašenka: Ciapier budzie mieć značeńnie tolki prybytak
Kiraŭnik krainy pajechaŭ u rehijony, kab papiaredzić pra spynieńnie dziaržaŭnych datacyj.
Kiraŭnik krainy pajechaŭ u rehijony, kab papiaredzić pra spynieńnie dziaržaŭnych datacyj.
3 krasavika pačałasia rabočaja pajezdka Alaksandra Łukašenki pa rehijonach krainy. Kiraŭnik dziaržavy na praciahu dvuch dzion maje namier aznajomicca z chodam viesnavych palavych rabot, paviedamili BIEŁTA u pres-słužbie prezidenta.
Jak nieadnarazova padkreślivaŭ biełaruski lider, z hetaha hoda styl kiraŭnictva krainaj budzie pryncypova inšy: nichto nie budzie «padhaniać» abo «ŭhavorvać» čynoŭnikaŭ pracavać. Patrabavańnie budzie za kankretny vynik, u vypadku nievykanańnia daručeńniaŭ i daviedzienych zadač buduć prymacca adpaviednyja kadravyja rašeńni.
Kiraŭnik dziaržavy ŭ hety dzień z borta viertalota aznajomiŭsia sa stanam spraŭ na Minščynie i pasiaŭnoj kampanii ŭ rehijonie. Alaksandr Łukašenka naviedaŭ Kapylski rajon, pabyvaŭ u ZAT «Kapylskaje», ahraharadku Cimkavičy.
Alaksandr Łukašenka, źviartajučysia da kiraŭnictva vobłaści i rajona, asabliva padkreśliŭ, što z hetaha hoda vyrašalnaje značeńnie dla acenki raboty sielhaspradpryjemstvaŭ buduć mieć zusim nie vałavyja pakazčyki. «Siońnia prosta zbožža, miasa, ptuška nie patrebny, važna — pradać atrymanuju pradukcyju, i heta pradukcyja pavinna być prybytkovaja biez datacyj dziaržavy. Prybytak jość — značyć, pradpryjemstva pracuje narmalna. Niavyhadna siejać adnu kulturu — siejcie toje, što budzie prynosić rentabielnaść i prybytak, — padkreśliŭ prezident. — Na dziaržaŭnyja datacyi navat nie raźličvajcie. Miasa, małako, inšaja sielskahaspadarčaja pradukcyja pavinna być prybytkovaja bieź dziarždatacyj. Tamu siońnia ŭ APK pavinna być usio dakładna da kapiejki praličana».
«Kožny kavałak ziamli pavinien być akuratna apracavany. Paradak na ziamli ŭ kožnaj vobłaści, rajonie pavinien być idealny. U advarotnym vypadku vinavatyja buduć pryciahvacca da adkaznaści», — dadaŭ Alaksandr Łukašenka.
Kiraŭnik dziaržavy stanoŭča acaniŭ padychody, vykarystanyja pry stvareńni ahraharadka ŭ Cimkavičach.
«Ideja ŭ tym, kab va ŭžo isnujučaj vioscy stvaryć novy sučasny centr jak praciah taho, što ŭžo jość u nasielenym punkcie. Dziaržava tut stvaraje «jadro», a ŭsio dobraŭparadkavać pavinny miascovaja haspadarka i žychary», — padkreśliŭ prezident.
Prezident padkreśliŭ, što ŭtrymańnie ahraharadkoŭ, novych damoŭ i vulic pavinna ažyćciaŭlacca nie za košt biudžetnych srodkaŭ — hetyja hrošy pavinny być zarobleny miascovymi pradpryjemstvami. Tamu vytvorčaja śfiera ahraharadkoŭ pavinna raźvivacca nie mienšymi tempami, čym sacyjalnaja. Akramia taho, u vyniku raźvićcia sacśfiery važna nie parušyć układ viaskovaha žyćcia.
Pavodle słoŭ Alaksandra Łukašenki, vytvorčyja abjekty ŭ vioscy pavinny minimalna vykarystoŭvać vuhlevadarodnuju syravinu, addajučy pieravahu miascovym vidam paliva.
4 krasavika kiraŭnik dziaržavy pradoŭžyć rabočuju pajezdku pa rehijonach. Jak čakajecca, prezident naviedaje Bresckuju vobłaść.