BIEŁ Ł RUS

Litva padała na «Hazprom» u Stakholmski arbitraž, patrabuje viartańnia 1,5 młrd jeŭra za zavyšanyja ceny

3.10.2012 / 16:3

Nashaniva.com

Kali ŭdasca vyjhrać, budzie stvorany precedent.

Vilnius inicyjuje pazoŭ suprać rasiejskaha hazavaha kancernu «Hazpram» u Stakholmskim arbitražy.

Sprečka źviazana ź pierapłataj ŭ pamiery 5 młrd litaŭ (1,86 młrd dalaraŭ ZŠA) za haz Hazprama, pastaŭleny ŭ Litvu ŭ ramkach adpaviednych damoŭ,

śćviardžaje ministerstva enierhietyki Litvy, piša hazieta «Vzhlad».
Inicyjatyvu ministra enierhietyki Arvidasa Siakmokasa ŭchvaliŭ prem'jer-ministr Litvy Andrus Kubilus.
«My bačym, što pryncyp spraviadliva cany nie padtrymlivajecca», — adznačyŭ Arvidas Siakmokas.

Pa dadzienych ministerstva,

zhodna z umovami pryvatyzacyi i damovaj ab pryvatyzacyi pradpryjemstva Lietuvos dujos 2004 hoda, Hazpram uziaŭ na siabie abaviazacielstvy pastaŭlać pryrodny haz u Litvu «pa spraviadlivych cenach»
i pa formule cenaŭ na haz, nazvanaj u dziejučaj u toj čas damovie ab pastaŭcy hazu, zaklučanaj pamiž Lietuvos dujos i «Hazpramam».
«U pieryjad z 2004 da 2012 hoda cana na haz, jaki pastaŭlajecca „Hazpramam“, vielmi vyrasła z-za źmianieńniaŭ u formule cany na haz, jakija byli ŭniesienyja z parušeńniem umoŭ damovy ab pryvatyzacyi», —
havorycca ŭ paviedamleńni ministerstva enierhietyki Litvy. Hetyja źmieny formuły cany na haz taksama zaćviardžali členy praŭleńnia Lietuvos dujos, jakich pryznačyŭ Hazpram i jakija, hałasujučy za źmieny damovy ab pastaŭcy hazu, mahčyma, dziejničali nie ŭ karyść Lietuvos dujos, a na karyść «Hazprama».

Heta patrabavańnie Litvy źjaŭlajecca novym, adznačajecca ŭ paviedamleńni. Raniej sam «Hazpram» dvojčy źviartaŭsia ŭ Stakholmski arbitraž u suviazi z rasśledavańniem dziejnaści Lietuvos dujos i źviazanymi z hetym časovymi achoŭnymi mierami. U lipieni 2012 hoda trybunał Stakholmskaha arbitražu adchiliŭ usie patrabavańni «Hazpramu» ab kampiensacyi škody. Tym samym trybunał kanstatavaŭ, što aśpiekty prymianieńnia cany na haz nie mohuć raźbiracca ŭ nacyjanalnym sudzie. Tamu hetyja patrabavańni pradjaŭlajucca u Stakholmskim arbitražy.

Novy pazoŭ Litvy ŭ Stakholmski sud — nie što inšaje, jak praciah kanfliktu pamiž hetaj dziaržavaj i rasiejskim hazavym kancernam za aktyvy sumiesnaha pradpryjemstva Lietuvos dujos,

jaki pačaŭsia jašče ŭ 2010 hodzie, kaža advakat jurydyčnaj kampanii «padatkavikoŭ» Anton Soničaŭ.

«Padčas razhladaŭ bałtyjskaja dziaržava ŭžyła administracyjny cisk i źniała častku kiraŭnictva sumiesnaha pradpryjemstva, a Hazpram adkazaŭ uźniaćciem koštaŭ na błakitnaje paliva da rekordnych 490 dalaraŭ za tysiaču kubamietraŭ.

Voś hetuju roźnicu z susiednimi krainami i chočuć atrymać nazad litoŭskija ŭłady», — zaznačaje jon.

Prahnazavać zychod sudovaha razboru Litvy z «Hazpramam» u Stakholmskim arbitražy davoli składana, nie viedajučy dakumientaŭ — što kankretna, jakija ŭmovy prapisany ŭ kantrakcie «Hazprama» ź Litvoj, adznačaje analityk Nomas-banka Dzianis Barysaŭ.

«U dačynieńni da šerahu svaich jeŭrapiejskich spažyŭcoŭ „Hazpram“ pajšoŭ na sastupki i pahadziŭsia dać źnižku na haz», — nahadvaje jon. Praŭda, canu hazu kancern źniziŭ nie dla ŭsich. U liku «pakryŭdžanych» apynulisia, u pryvatnaści, Litva i Polšča. Apošniaja taksama šukaje spraviadlivaści ŭ sudzie.

«Kali sud prymie rašeńnie nie na karyść „Hazprama“, heta pahražaje stvaryć niejki precedent.

Jak praviła, jeŭrapiejskaje prava nie de-jure, ale de-fakta źjaŭlajecca precedentam, jurydyčna heta moža być nie prapisana, ale časta pry vyniasieńni rašeńnia sud hladzić na anałahičnyja spravy i rašeńni pa ich, — tłumačyć Barysaŭ. — Tady chod pieramoŭ „Hazprama“ ź inšymi spažyŭcami i naohuł jaho budučyja ŭzajemaadnosiny ź Jeŭropaj mohuć źviedać surjoznyja źmieny».

«U zychodnaj infarmacyi nie paznačana patrabavańniaŭ, a tolki pretenzii, tamu nie zrazumieła kankretna — čaho ž choča Litva? Chutčej za ŭsio, jana choča źnižeńnia koštu na haz, — ličyć staršy analityk IFK «Solid» Artur Achmietaŭ. — Adnak kantrakty zaklučajucca na doŭhi termin i pierahlad koštu, navat kali jon i mahčymy, zojmie šmat času. Chutčej za ŭsio, usio zastaniecca pa-staromu. Realnyja zruchi ŭ hetaj sprečcy buduć nam bačnyja, kali patrabavańni trećciaha enierhapakieta JEZ projduć usie terminy adaptacyjnaha pieryjadu. Pry hetym pazoŭnyja pretenzii naŭrad ci mohuć mocna sapsavać finansavaje stanovišča «Hazprama». Na siońniašni dzień u maštabach usiaho ekspartu «Hazprama» ŭ Jeŭropu pastaŭki hazu ŭ Litvu zajmajuć nievialikuju dolu.

Hazpram vałodaje 37,1% u litoŭskaj hazatranspartnaj kampanii Lietuvos dujos.

Litva adnoj ź pieršych vyrašyła vykanać patrabavańni Treciaha enierhapakieta JEZ ab padziele biznesaŭ — zdabyčy, transparciroŭki i prodažu hazu. Hetaja ciažba viadziecca z 2010 hoda.
Litva rychtuje zakon «Ab hazie», dzie prapisvajecca faktyčnaje pazbaŭleńnie «Hazprama» jaho hazatranspartnych sietak na karyść Litvy.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła