Fotavystava Andreja Lankieviča «U jaho žanočaje imia» — u Vilni
Fatohraf «Našaj Nivy» Andrej Lankievič u druhi raz prezentavaŭ svaju čorna‑biełuju fotasesiju žyćcia maładoj biełaruskaj leśbijskaj siamji.
Fotavystava A. Lankieviča «U jaho žanočaje imia» pabačyła śviet u vilenskaj halerei «Halera»
Fatohraf «Našaj Nivy» Andrej Lankievič u druhi raz prezentavaŭ svaju čorna‑biełuju fotasesiju žyćcia maładoj biełaruskaj leśbijskaj siamji.
Nazva vystavy — heta słovy dziaŭčynki‑dački, jakaja raspaviadała fatohrafu pra svajho «baćku».
Pieršy raz vystava pabačyła śviet u adnoj ź mienskich kaviarniaŭ. Arhanizavać vystavu ŭ vilenskaj halerei mastactvaŭ «Halera» ŭdałosia pry dapamozie Centru hiendernych daśledavańniaŭ Eŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniversytetu. Zaznačym, što pahladzieć na fotozdymki sabrałasia poŭnaja halereja achvotnikaŭ.
Andrej Lankievič kaža, što vystava ŭ Vilni amal ničym nie adroźnivajecca ad mienskaj.
Lankievič: «Heta tyja samyja zdymki. Vystavy amal nie adroźnivajucca, tolki farmat krychu inšy. Usio ž taki ŭ Miensku jany visieli ŭ kaviarni, heta byŭ zbolšaha nietradycyjny padychod, a tut my pasprabavali zrabić klasyčnuju vystavu nie zusim tradycyjnych zdymkaŭ nie zusim tradycyjnaj temy dla samoj Litvy, jak akazałasia paźniej, tamu što tut tradycyjnaje katalickaje hramadztva, katalickaja kraina, tamu da kanca nie było zrazumieła, ci budzie hetaja vystava. Było vielmi ciažka, ale dyrektar halerei adstajaŭ temu, adstajaŭ vystavu, što vielmi pryjemna».
Na dumku Lankieviča, padobnaja vystava — heta šlach da demakratyčnych pieramienaŭ u hramadztvie.
Lankievič: «Treba źmianiacca ŭsim razam. My za demakratyčnyja pieramieny, pieramieny ŭnutry samich siabie... Kaniečnie, praz kulturu, my ž nie revalucyjanery! (śmiajecca) Voś ja nie revalucyjaner, naprykład. Mahčyma, niechta praz revalucyju źmianiaje hramadztva, ja źmianiaju pa‑prostamu, pakazvajučy ludziam samich siabie, kali jany na samich siabie hladziać praź niešta inšaje, i tady źnikaje stereatypnaść, źnikaje štampavaść, kali treba razmaŭlać pa‑prostamu: «Ja — heta ja, tamu što da hetaha ja staŭlusia tak».
Lankievič paviedamiŭ, što daviałosia sutyknucca ź niečakanymi ciažkaściami pry padrychtoŭcy imprezy.
Lankievič: «Dva miesiacy było prosta vielizarnaje zmahańnie tut, i data zaŭsiody pieranosiłasia, a mnie nie kazali čamu. I jak akazałasia, było prosta šmat‑šmat takich prablemnych pytańniaŭ, pierapiskaj tłumačeńniaŭ pazycyj, i voś siońnia my heta zrabili».
Fatohraf padkreśliŭ kulturnuju značnaść vystavy.
Lankievič: «Hetaja tema — heta zaŭsiody vystava nasupierak. Šmat pytańniaŭ i šmat prablemaŭ uźnikaje vakoł jaje. Ja nikoli nia moh padumać, što takaja dla mianie, naprykład, vielmi čałaviečaja i vielmi prostaja tema moža vyklikać stolki admoŭnych emocyjaŭ».
Vilenčuki i hości litoŭskaj stalicy majuć mažlivaść zavitać na vystavu da 27 krasavika, kali tolki, pavodle Lankieviča, vystavu nie prykryjuć raniej.