Čytač «NN» 100 hadoŭ tamu
Nadrukavana ŭ № 19’2007
I ŭ čarhovy raz pierakonvajemsia, što «Naša Niva», bieź pierabolšańnia — heta nacyjanalnaja historyja. Historyja ŭ navinach i repartažach, vieršach i listach.
I ŭ čarhovy raz pierakonvajemsia, što «Naša Niva», bieź pierabolšańnia — heta nacyjanalnaja historyja. Historyja ŭ navinach i repartažach, vieršach i listach. Pa aznačeńni Siarhieja Dubaŭca (jaki i sam staŭ postaćciu niŭskaj historyi), «NN» — heta nacyjanalny epas biełarusaŭ».
Bo «NN» — rezultat supolnaj pracy nia tolki redakcyi, ale i čytačoŭ, što źjaŭlalisia i suaŭtarami, i fundatarami, i hierojami artykułaŭ.
Imiony niekatorych šanavanyja, skłali nacyjanalny panteon (Kupała, Bahdanovič, Ciotka), imiony bolšaści čas nie danios da naščadkaŭ. Ale sama hazeta viartaje ź niabytu nam proźviščy tych, chto ŭ miastečkach i vioskach čytaŭ «NN»...
Hartajučy faksymile, trapili na zhadku pra Mikołu Anošku, žychara vioski Anoški, što pad Daŭhinavam na Vialejščynie. Da jaho źviartalisia miascovyja mužyki ŭ niastačy, i jon dapamahaŭ im zarabić hrošaj, dajučy jakuju pracu. Staryja nasielniki sučasnych Anošak nia pamiatajuć jakoha pana ci zamožnaha sielanina z takim imiem.
A ŭ «NN» znajšlisia jašče až piać artykułaŭ, pryśviečanych jamu, što źjaŭlalisia ŭ 1908—1910 h.
Pieršaja pa časie zhadka — ułasna jaho list u redakcyju, z prośbaj dapamahčy z pošukam technalohii vyrabu myła. Sam pa sabie list zastaŭsia b šarahovaj źjavaj, kali b chutka ŭ hazecie nie prajšła infarmacyja, što partyja myła, zroblenaja na sprobu ŭ sielanina Anoški, vyjšła vydatnaja. Heta paviedamlajecca ŭ liście karespandenta Sosienskaha ź miastečka Daŭhinava. (Toj V.Sosienski jašče adkryŭ dla litaratury Źmitraka Biadulu, paviedamiŭšy pra jaho zdolnaści «NN» i naładziŭšy suviaź maładoha Samuiła Płaŭnika ź biełaruskaj hazetaj.)
Karespandent Sosienski nazyvaje Anošku mudrym i spraviadlivym čałaviekam, da jakoha harnulisia ludzi. Apisvaje jaho jak asobu, što imknułasia da viedaŭ i śviadomaści nia prosta praz čytańnie knih, ale praz zacikaŭleńnie fizykaj, matematykaj, filazofijaj i inšymi navukami. Anoška, sa słovaŭ Sosienskaha, mieŭ kiemlivaść da pradprymalnictva i choć sam žyŭ biedna, dapamahaŭ adnaviaskoŭcam u niastačy, dy nie pazykaj hrošaj, a razumnaj arhanizacyjaj pracy — «ci hlinu kapać pastavić, abo kamieńnie vazić, i było na kavałak chleba».
Raspaviadajecca i pra toje, što Mikoła Anoška sam pisaŭ «ab budynkach z vapny i piasku» dy, ź jaho ŭłasnych słovaŭ, mieŭ namier napisać u hazecie «ab relihii, ab torfie, ab hnaju, jak rabić mydła maim sposabam i jašče šmat čaho». Hazeta, što apisvajecca ŭ liście, — biezumoŭna, «Naša Niva».
Praŭda, toje paviedamleńnie Sosienskaha ŭ «NN» za 1909 h. stałasia «in memoriam» pa M.Anošku, jaki pakinuŭ harotny śviet u 40‑hadovym uzroście. «NN» zhadvaje M.Anoška i padčas apošniaje sustrečy z adnaviaskoŭcami, što zajšli praviedać mocna chvoraha «na reŭmatyzm» susieda: «Padajcie mnie maju hazetu, peŭnie, žonka jaje pryniesła z Daŭhinava...» Pakul pasłali pa ksiandza, Mikoła razmaŭlaŭ z mužykami pra patrebu ŭ navucy i knihach i «jašče havaryŭ ab svabodzie, ab usiom... i hetak jon kazaŭ, što i kamieńnie b płakała, nia tolki čałaviek... Skora pryjšła žonka z «Našaj Nivaj»... Adnymi z apošnich słovaŭ pierad skonam, što skazaŭ Mikoła Anoška, byli nastupnyja: «Niachaj Boh daść zdaroŭja ŭsim, chto pracuje dziela našaha kraju».
Apošniaja zhadka pra našaha hieroja — dopis u №13 za 1910 h. Sosienski piša pra harotnuju žytku sialan vioski Anoški, i dadaje, što ciapier «ahledzielisia ludzi, jak daŭniej časta niespraviadlivy byli da niabožčyka Mikoły Anoški. Daŭniej — niama zarabotkaŭ — da Anoški... a ciapier nia tolki skončylisia zarabotki, ale navat niama ŭ kaho našaj biełaruskaj hazetaj «Našaj Nivaj» pažyvicca, bo, choć stydna pryznacca, našy sialanie niejak nia mohuć sabracca, kab skinucca pa kolki kapiejek i vypisać hazetu».
...Takim sa skupych zaciemak amatarskich karespandencyj paŭstaŭ pierad nami šarahovy biełaruski sielanin, čytač «Našaj Nivy» pačatku stahodździa ź jaho marami i rasčaravańniami, nadziejami na lepšaje ŭ nieprahladnaj ciemry budzionnaści. U losie Anoški adbilisia losy socień tysiač «panoŭ sachi i kasy», jakija žyli, jak usie, ale sprabavali «ludźmi zvacca».