Słavamir Adamovič. SPARON
№ 9 (106) 11 traŭnia 1998 h.
Słavamir Adamovič
SPARON
Ź piśma (Jana — Jamu)
31-V-54 h.
Dzień dobry, Hieniuś!
... Jašče apišu tabie, jak hulaje naša moładź. Tancy byli 30 maja, ihraŭ Jacyna Feliks u jaho na kvatery. Na tancach byŭ Čeś Dubovik i hulaŭ ź Jadziuniaj, a Adolf z Halaj. Danusia i Viera taksama hulali sa svaimi chłapcami. Ja adbyła tolki čatyry tancy j syšła. Nie mahu słuchać muzyku, zdajecca, jak pachavała kaho... Hieniuś, ja ž viedaju, što jak viernieśsia damoŭ, dyk i havaryć sa mnoju nia stanieš, a budzieš žyć sa svajoj lubimaj Loniečkaj. Hieniuś, kali ty tolki kinieš mianie, dyk i sam nia budzieš krasavacca sa svaimi pryhožymi vačyma. Hieniuś, ci ž u ciabie takoje serca, što ty mianie nie paškaduješ z takimi ciažkaściami. Luby moj, ja tabie apišu, što ŭ mianie nie było miesiačnaha, dyk ja rašyła zrabić toje, što zrabiła Mania, bo inačaj mnie nielha. Ja padumała, što kali mnie hetaha nie zrabić, a zastacca takoj, to tady mnie budzie vielmi drenna, jak Jani Kazak. Hieniuś, ja heta rablu pakul što sama, a potym pajdu na Stancyju da toj samaj žančyny, da jakoj chadziła Mania. Miły moj, ty sam padumaj, ja pavieryła tabie i ad ciabie treba pieražyvać takoje. Ale ničoha, moža ŭ ciabie serca skrušycca, i ty mianie nia kinieš. Hieniuś, ja tvaju prośbu vykanała, vysyłaju vosiem cyharet i čatyry lozy, a taksama papiery na piśmy... Jašče paviedamlaju, što ŭ klubie staŭ pracavać ź Jažukova Drušč Hryša, jaki viarnuŭsia z armii. Było ŭ nas kino, vielmi dobry film «Bahdan Chmialnicki». Ja jak pryjšła, dyk adrazu sieła i nie vychodziła. Całuju ciabie, luby moj!..
Ukaz Prezydyjumu Viarchoŭnaha Savietu SSSR ad 23 listapada 1955 hodu admianiŭ zabaronu na aborty i pryznaŭ pravamiernym spynieńnie ciažarnaści va ŭmovach balnicy ci inšych lačebnych ustanovaŭ. Praź dziesiać hadoŭ paśla zakančeńnia Druhoj suśvietnaj vajny savieckaja žančyna atrymała prava vyrašać los svajho nienarodžanaha dziciaci. Z taho času na terytoryi Biełarusi abort zastajecca LEHAŁIZAVANYM. Adnak pry niezakonnym spynieńni ciažarnaści ŭstupaje ŭ dziejańnie artykuł 114 Kryminalnaha kodeksu RB («Niezakonnaje ažyćciaŭleńnie abortu»). Subjektami takoha złačynstva źjaŭlajucca ŭrač, jaki zrabiŭ abort pa-za miežami balnicy ci lačebnaj ustanovy, a taksama asoby, jakija nia majuć vyšejšaj adukacyi. Abciažarvajučymi akaličnaściami źjaŭlajucca nieadnarazovaje praviadzieńnie abortaŭ, śmierć paciarpiełaj albo inšyja ciažkija vyniki. Karajecca: štrafam, papraŭčymi rabotami, pazbaŭleńniem prava zajmacca ŭračebnaj praktykaj na peŭny termin, pry abciažvajučych akaličnaściach — pazbaŭleńniem voli na termin da 8 hadoŭ.
Słova «abort» pachodzić ad łacinskaha «abortus» i aznačaje ni što inšaje, jak «vykidyš». Adroźnivajuć samaadvolny j štučny abort. Samaadvolny ŭ narodzie zvyčajna nazyvajuć vykidyšam. Štučny padzialajuć na medycynski (zakonny) i niemedycynski (niezakonny, kryminalny). Hvałtoŭnaje vydaleńnie płodu z arhanizmu ŭ nas jašče nazyvajuć sparonam. Tamu vyraz «paroć łuchtu» aznačaje nia tolki «havaryć pustoje, biazhłuździcu», ale i «naradžać, vydalać ź siabie nieaktualnyja dla dadzienaj sytuacyi słovy». Kažučy «jon zaparoŭ spravu», my majem na ŭvazie, što adzin z nas nia spraviŭsia z zadańniem i «sapsavaŭ hulniu», vyjšaŭšy ź jaje praz abartaž. Kali spravu «zaparoli», jana ŭžo praktyčna nie padlahaje praciahu albo adnaŭleńniu. Sparon — heta płod, jaki jašče nia zdolny da žyćcia pa-za matčynym ciełam. Adzinaje vyjście — pačać spačatku, z čystaha lista. Ale kab bieśpieraškodna vynasić svaju «spravu», «kab mahli my płod zdarovy, čysty, krepki, biez karosty danasić da svajho času», treba raźvivać enerhietyku žadańnia, jakoje pačynajecca z uźniknieńnia idei začaćcia. Paŭnavartasny połavy akt zaviaršajecca nie hartannym charałam arhazmu, a bolem paradzichi, adychodam kalapłodnych vodaŭ, pierarezanaj pupavinaj i pieršym krykam narodžanaha. Lohika abortu palahaje ŭ samaabmiežavańni, samaspynieńni, samaadmaŭleńni. Lohika lubovi — praciah i viečnaść praz naradžeńnie.
Prablema abortaŭ u Biełarusi nabyvaje asablivaje značeńnie ŭ suviazi z intensiŭnym padzieńniem naradžalnaści. Pakazčyki naturalnaha pryrostu nasielnictva i pašyranaha ŭznaŭleńnia ŭ biahučym dziesiacihodździ charaktaryzujuć vymirańnie narodu ŭ miežach 30-50 tysiačaŭ. Kali vieryć statystycy, demahrafičny spad u našaj Krainie nazirajecca z 1986 hodu i supadaje z pačatkam tak zvanaj postčarnobylskaj ery. Zrešty, jak śćviardžaje akademik Michał Ciaŭłoŭski, latalny praces pačaŭsia ŭ 1993 hodzie. Biełaruskija siem'i składajucca tolki ź biaździetnych muža i žonki. Raście kolkaść abortaŭ i biaspłodździa, skaračajecca praciahłaść žyćcia biełarusaŭ. Kali demahrafičny kryzys budzie praciahvacca j dalej, praz 111 hadoŭ z tvaru Ziamli moža źniknuć apošni žychar Biełarusi.
Kairskaja mižnarodnaja kanferencyja pa narodanasielnictvie adznačyła tendencyju: čym biadniejšaja kraina, tym bolšaja ŭ joj naradžalnaść. Naša Respublika — vyklučeńnie z hetaha praviła. Adna z pryčynaŭ — nieabmiežavanaja praktyka abortaŭ. Siońnia z troch začaćciaŭ adno zaviaršajecca hvatoŭnym pierapynieńniem ciažarnaści. Na našym kantynencie my zajmajem treciaje miesca pa kolkaści abortaŭ na tysiaču čałaviek. I heta daje padstavy havaryć pra samahienacyd nacyi.
HINEKOŁJaH RASPAVIADAJE
Taciana Anatoleŭna Čarniaŭskaja, zahadčyca hinekalahičnaha adździaleńnia 34-j palikliniki Savieckaha rajonu stalicy, ličyć, što kolkaść abortaŭ pa Miensku źnižajecca, choć i vielmi pavolna, a spad naradžalnaści spyniŭsia. Źvierniemsia, adnak, da statystyki. U minułym hodzie ŭ 34-j paliklinicy zafiksavana 278 rodaŭ i 74 aborty ŭ terminie zvyš 6 tydniaŭ. A tak zvanych mini-abortaŭ — 280. Pavodle dadzienych žanočych kansultacyjaŭ u stalicy letaś rodaŭ zdaryłasia amal 12 z pałovaj tysiačaŭ, 4 tysiačy zvyčajnych abortaŭ i 16 tysiač «vakuumaŭ» (abortaŭ, zroblenych metadam vakuum-aśpiracyi). Pa sacyjalnych pakazańniach (materyjalnaja niezabiaśpiečanaść, adsutnaść raboty, žylla) u 34-j kansultacyi byŭ zrobleny tolki adzin abort (heta ŭ 1997 h.), pa medycynskich pakazańniach nie było nivodnaha, i pa hienetyčnych — adzin (byŭ vyjaŭleny płod z hienetyčnymi adchileńniami). Pa Miensku ŭ 1997 hodzie zroblena: pa sacyjalnych pakazańniach 187 abortaŭ, pa medycynskich — 116. Tut značnuju častku składajuć padletki, bo, pavodle našaha zakanadaŭstva, da 18 hadoŭ žanočy arhanizm ličycca niapołavaśpiełym, i ŭračy abaviazanyja spyniać ciažarnaść, kali taho patrabuje niepaŭnaletniaja.
Pa hienetyčnych pakazańniach zrobleny 71 abort. H.zn., što ŭ 71-j žančyny pa rańniaj stadyi ciažarnaści z dapamohaju ultrahuku j bijachimii vyjaŭlenaja patalohija płodu, i kali b nie abort — na śviet naradziłasia b 71 chvoraje dzicia. Metodyka dyjahnastavańnia z dapamohaju ultrahuku dastatkova darahaja, ale na siońnia praktyčna ŭsie pacyjentki 34-j kansultacyi, jakija majuć ciažarnaść da 10 tydniaŭ, prachodziać ultrahukavoje abśledavańnie.
34-ja paliklinika dziejničaje dziesiać hadoŭ. Absłuhoŭvaje nasielnictva Savieckaha rajonu stalicy, 26% jakoha składajuć pensijanery (pa Miensku — 15% ad ahulnaj kolkaści mienčukoŭ). Paliklinika maje, badaj, adziny ŭ krainie palikliničny stacyjanar dla ciažarnych i dla žančyn z hinekalahičnymi zachvorvańniami. Pracuje ŭračebna-kansultatyŭnaja reabilitacyjnaja kamisija (UKRK), zaklučeńni jakoj nie padlahajuć revizii ŭ balnicach. I kali UKRK adpraŭlaje žančynu na abort, hinekolah stacyjanaru pavinien spynić ciažarnaść.
Na pytańnie, jaki zakon rehuluje ŭ Respublicy praktyku abortaŭ, Taciana Anatoleŭna Čarniaŭskaja adkazvaje: «Prava žančyny vyznačać svoj los i los svajho nienarodžanaha dziciaci. MY, AKUŠERY-HINEKOŁJaHI, SUPRAĆ ZABARONY ABORTAŬ. KATEHARYČNA! MY VIEDAJEM, ŠTO ADRAZU POJDUĆ KRYMINAŁNYJa ABORTY, maciarynskija śmierci, masa roznych uskładnieńniaŭ i invalidyzacyja žančyn». Taciana Anatoljeŭna suprać taho, kab materyjalna małazabiaśpiečanyja žančyny «pładzili žabractva i ŭbohaść». Na žal, siarod žančyn, jakija iduć na abort, tak zvany sacyjalny arhument — samy pašyrany. Tak, akupacyjna-maryjanetačny režym nia dbaje i nia budzie dbać pra materyjalny dabrabyt biełaruskich žančyn. Daloka nie zaŭsiody akazvajucca džentlmenami j biełaruskija mužčyny. Ale taja lohkaść, ź jakoju žančyna abiraje abort, arhumentujučy svoj vybar nibyta ciažkim materyjalnym stanoviščam, vyklikaje chutčej pratest i niepryniaćcie, čym razumieńnie. Banalny ehaizm čałavieka cyvilizacyi — voś što šturchaje žančynu na zabojstva svajho płodu, zabojstva, upieršyniu ŭ śviecie lehalizavanaje ŭkazam Lenina 16 listapada 1920 hodu. Tysiačy našych zdarovych, pryhožych i maładych žančyn iduć na abort. A voś adna z pacyjentak 34-j kansultacyi, ciažkaja sardečnica, u 38 hadoŭ zachacieła i naradziła treciaje dzicia, dačušku vahoju 2 kh 800 hramaŭ. Daktary nastojliva raili zrabić abort, ale žančyna nie zhadziłasia. Nie danasiła da dzieviaci miesiacaŭ, pačała hinuć, pryjšłosia zrabić kiesarava siačeńnie. U vyniku jana vyžyła, ale viek svoj padkaraciła, pierajšła ŭ bolš ciažkuju hrupu invalidnaści.
Pa-mojmu, žančyna ažyćciaviła adzina pravilny vybar. Jon vyklikaje tolki pavahu i daje prykład tym, chto šukaje apraŭdańniaŭ śmiertazabojstvu.
Vierniemsia, adnak, da pazycyi hiniekolahaŭ. T.A.Čarniaŭskaja, zahadčyca 34-j žanočaj kansultacyi: «Ja nia zhodnaja z zabaronaj abortaŭ da taho momantu, pakul nia budzie zabiaśpiečanaje narmalnaje pražyvańnie budučaha čałavieka. Voś adukoŭvać ludziej treba. Na žal, našy kantraceptyvy kaštujuć 300-400 tysiačaŭ. Nia kožnaja žančyna moža ich nabyvać. Lepš za ŭsio tabletki. Dla zdaroŭja my asablivych adchileńniaŭ nie znachodzim. Jakaść ich pastajanna ŭdaskanalvajecca. Silest, naprykład, maje stanoŭčy pabočny efekt: narmalizuje funkcyju jaječnikaŭ, prafilaktyka raku. Praŭda, maje nievialikaje admoŭnaje ŭździejańnie na šyjku matki. I tamu ankolahi pačynajuć suprać ich vystupać... U nas ža stała mienš uskładnieńniaŭ u tych žančyn, jakija prymajuć hetyja tabletki. Prablema ŭ tym, što jany nierehularna pastupajuć u apteki. Dobra, kali žančyna moža zakupić ich na paru hadoŭ napierad, patraciŭšy 6-8 miljonaŭ rubloŭ.
Śpirali zručnyja tym, što 3-5-8 hadoŭ žančyna moža nie bajacca zaciažarać. Ale i jany, zdarajecca, vyklikajuć zapalenčyja pracesy dy inšyja niepryjemnaści. Dahetul žančyny prychodziać vydalać śpirali, jakija nasili 10-15 hadoŭ. Vypuskajuć śpirali ź miednym drocikam, jaki z časam całkam razburajecca. Robiać i čysta załatyja. Ale tut varta być pilnymi, bo časta aferysty pad vyhladam załatych pradajuć miednyja. Niadaŭna ja vydalała ŭ žančyny takuju pseŭdazałatuju śpiral. Kapnuła našatyrnaha śpirtu — «zołata» i pasinieła, choć sapraŭdnaje pavinna zabliščeć.
Niebiaśpiečna dla žančyny naradžać pry trombaflebicie. A voś pry cukrovym dyjabecie płod dapamahaje maci. Z peŭnaha ŭzrostu pačynaje funkcyjanavać padstraŭnikavaja załoza, i jon biare na siabie nahruzku mamy. U vyniku naradžajecca niezdarovym. I tamu chvorym na cukrovy dyjabet my rekamendujem spyniać ciažarnaść.
Medycynskim pakazańniem dla spynieńnia ciažarnaści źjaŭlajecca i ŭzrost paśla 45, kali vielmi časta vynikam apładnieńnia akazvajecca patalohija płodu. Naprykład, chvaroba Daŭna. Ale i tut byvajuć vyklučeńni. Niadaŭna ŭ nas naradziła 42-hadovaja žančyna. Pieršaja ciažarnaść. Lohka vynasiła, cudoŭnaje dzicia... U kožnaha svaja miaža.»
Ź piśma (Jana — Jamu)
14 červienia 1954 h.
Dzień dobry, miły moj Hieniuś!
Dazvol paviedamić tabie, što piśmo tvajo atrymała, za što zastajusia ŭdziačnaja. Hieniuś, pračytaŭšy jaho, ja ŭściešyłasia, ale i zasumavała jašče macniej. Ty ž pisaŭ u pieršym, što tabie słužyć usiaho dva miesiacy, a ciapier pišaš, što bolš. Nie razumieju, čamu heta tak...
Hieniuś! Ty chiba nie pasaromieŭsia pytacca ŭ mianie, ci nie hulaju ja z kim? Ech, ty! Chiba ty nia bačyŭ i nie adčuvaŭ, jak ja lubiła j lublu ciabie, bolš nie lubić mnie nikoha j nikoli. Hieniuś! Pavier, jak ja pračytała heta słova «hulała», dyk mocna płakała i vielmi ŭzłavałasia na ciabie.
Pieršy ty skaryŭ majo serca, pieršy raz ja spaznała luboŭ, pieršy raz ja daviedałasia, što staić, navošta serca chvalujecca i kroŭ.
Hieniuś, ty pytajeśsia, što za žančyna, jakaja budzie rabić, jaje zavuć Janinaj, jana žyvie tolki z chłopčykam, a muž jejny na viarboŭcy. Jana ŭžo ŭsio zrabiła, i ja ciapier svabodnaja, ale hetaja žančyna ŭziała ź mianie 100 rubloŭ. Hrošaj mnie prysłała siastra 300 rubloŭ, a ja doma skazała, što 200. Ja da jaje chadziła ŭ subotu 12 červienia, a ŭ niadzielu 13 červienia ŭvieś dzień płakała i pieranosiła taki bol, što navat vałasy na sabie irvała. Ja ŭ toj čas była ŭ lesie, kab nichto nia čuŭ i nia bačyŭ maich pakut. Hieniuś, jašče ničoha nie było znać, było tam dzicia ci nie, a tolki adna sumieś!.. Hieniuś, padumaj, jakaja ja była niaščasnaja ŭ tuju niadzielu. Usie dziaŭčaty byli ŭ Kryvičach na feście, a ja adna ŭ lesie i tolki słuchała, jak ziaziula kukuje i ptuški piajuć... Miły moj Hieniuś! Choć ty i kinieš, ale ja ciabie nikoli, tamu što ty mianie...
Apišu tabie, što ŭ nas vielmi ciopła, sucha, doždž nia jdzie, tamu jaravyja kultury vielmi biednyja. Žyta ŭžo adkrasavała, tak što chutka i ŭborka.
Jašče ty pytajeśsia, ci razvučvajuć dziaŭčaty pieśni na Naračy. Nie, bo niama kiraŭnika. Ja ciapier pracuju ŭ praŭleńni kałhasa «Maładaja Hvardyja»...
Dazvol zakončyć majo maleńkaje piśmo. Całuju ciabie, tvaja nialubaja siabroŭka Juzia! Vysyłaju dzieviać cyharet i lozy, a taksama dva listy papiery.
NOVAJA ETYKA
ALBO SAMAHIENACYD?
Za dva tysiačahodździ ŭ zachodniaj kultury, da jakoj prynaležym i my, vypracavałasia absalutnaja kaštoŭnaść — uviekaviečańnie j achova prava kožnaj asoby na žyćcio. Heta nieadjemnaje i vielmi kankretnaje prava. Vyklučeńni dapuščalisia ŭ peŭnych vypadkach pry vyrašeńni pytańnia «žyćcio za žyćcio» albo abumoŭlivalisia zakanadaŭčym parahrafam.
Novyja zakony, jakija lehalizavali abort, ujaŭlajuć saboj usieahulnaje admaŭleńnie ad adnoj z hałoŭnych kaštoŭnaściaŭ zachodniaha čałavieka i pryniaćcie novaj etyki, pavodle jakoj žyćcio maje adnosnuju vartaść. Niezdarma mienavita ŭ 20-m stahodździ čałaviectva ŭzakoniła abort i pieražyło dźvie suśvietnyja vajny, a taksama takija antyhumannyja režymy jak stalinizm i hitleryzm. Jość lohika i ŭ tym, što mienavita Biełaruś, jakaja pa kolkaści nasielnictva za piaćdziasiat apošnich hadoŭ tak i nie siahnuła dalej dziesiacimiljonnaha rubiažu, jakaja pieražyvaje demahrafičny kryzys i imkliva stareje, u 1994 h. abiraje svaim lideram asobu z davoli vyraznymi nekrafiličnymi rysami charaktaru, asobu, jakaja nia lubić žyćcio, ale ciahniecca da miortvaha, śmierci.
Kali čałaviectva pryznaje mahčymym prava žančyny na abartyŭny samahienacyd prosta tamu, što joj tak chočacca, tady i łukašenki pryznajuć dla siabie mahčymym ździajśniać tatalny teror suprać ułasnaha narodu.
My — fizyčna pryhožy etnas. My nia mienš pažadlivyja, čymsia francuzy (ci nie adsiul u nas stolki paetaŭ na dušu nasielnictva?). My lubim i ŭmiejem lubicca. Ale čamu my nijak nia možam naradzić: ni zdarovaje nacyjanalnaje cieła? ni dziaržavu jak kanstytucyjanalnyja miežy dla hetaha cieła? ni kalektyŭnuju ci indyvidualnuju siłu? Atrymoŭvajem ci vykidyšaŭ, ci niedanoskaŭ, jakich nieviadoma chto na našu hałavu vychodžvaje.
My — i žančyny, i mužčyny — lubim abort, bo jon stvaraje iluziju sacyjaljanaj adkaznaści, chacia na samoj spravie vyzvalaje ad jaje. Zamiest źniščeńnia žyćcia treba źniščać umovy, jakija robiać žyćcio nievynosnym.
ŽYĆCIAZDOLNAŚĆ PŁODU
Dziaŭčynka Ksienija Kinh naradziłasia ŭ štacie Fłoryda na 21 tydni ciažarnaści (4,5 miesiacy) ad pieršaha dnia apošniaha menstrualnaha cyklu jejnaje maci. Važyła jana 510 hramaŭ, zatym pachudzieła da 369-ci.
Niekatoryja dziaržavy vykarystoŭvajuć zdolnaść vyžyć pa-za ciełam maci jak srodak vymiareńnia humannaści ŭ adnosinach da jašče nienarodžanych dziaciej. 30 hadoŭ tamu «žyćciazdolnaść» składała kala 30 tydniaŭ. Siońnia jana skaraciłasia da 20. Na praciahu nastupnych 20 hadoŭ jana moža dasiahnuć peryjadu ad 10 da 12 tydniaŭ. Takija źmieny adbyvajucca ŭ suviazi z rostam štučnych padtrymlivajučych žyćcio system. Dzieci zastajucca takimi ž samymi. Tamu «žyćciazdolnaść» pakazvaje chutčej na majsterstva daktaroŭ dy asnadžanaść stacyjanaraŭ, u jakich naradžajecca dzicia.
ABORT Z DAPAMOHAJU
KIESARAVA SIAČEŃNIA
Metad dastatkova standartny da momantu adsiačeńnia pupaviny. Pry kiesaravym siačeńni adsmoktvajecca śliź dziciaci, jamu akazvajecca intensiŭnaja terapija ŭ inkubatary dla novanarodžanych, dzie ŭsio robica dla jaho vyžyvańnia.
11—12 TYDNIAŬ (3 MIESIACY)
U hetym uzroście funkcyjanujuć usie systemy orhanaŭ. Dzicia dychaje, hłytaje, pieravarvaje i vydalaje. Jano vielmi čujnaje da bolu, advaročvajeca da šumu i niepryjemnaściaŭ, imkniecca zaniać zručnuju pazycyju, kali jaho tryvožać. Chutka jon budzie spać i pračynacca razam z maci. Kali jaho amnijatyčnaja vadkaść robicca sałodkaj, jon budzie čaściej hłytać, kali kisłaj, jano zapavolvaje hłytańnie.
Hukavymi syhnałami dzicia možna navučyć advaročvacca ad bolevych stymułaŭ, ale ni ŭ adnaho niemaŭlaci nia budzie adnolkavaha adkazu, bo jany ŭžo — indyvidualnaści.
ABORT
PRAZ ATRUČEŃNIE SOLLU
Metad vykarystoŭvajecca paśla 16 tydniaŭ, kali dastatkovaja kolkaść vadkaści źbirajecca ŭ miaškach z vodami płodu. Doŭhaja ihołka ŭstaŭlajecca praz žyvot ciažarnaj u kalapłodny miašok. Upyrskvajecca rastvor kancentravanaj soli. Płod uzdychaje i hłytaje sol i atručvajecca joju. Vonkavy słoj skury atrymlivaje apioki ad karazijnaha efektu. Aperacyja zajmaje krychu bolš hadziny času. Praz sutki adbuducca «miortvyja» rody. Pradukt ciažarnaści vykinuć u kłazet, u lepšym vypadku — spalać u krematoryi stacyjanaru.
PROSTAHŁADYNAVY ABORT
Specyjalna stvorany preparat abartyŭnaha dziejańnia, jaki vyklikaje zaŭčasnyja rody. Zvyčajna vykarystoŭvajecca ŭ siaredzinie i ŭ kancy ciažarnaści z metaju vyklikać abort. Moža vyklikać u arhaniźmie žančyny surjoznyja ŭskładnieńni.
ABORT U 12 TYDNIAŬ
Abort pravodzicca pamiž 7 i 12 tydniami ciažarnaści z vykarystańniem pietlepadobnaha stalovaha naža. Matka vyvodzicca praz pochvu. Šyjka (rot matki) utrymlivajecca adkrytaj. Hinekolah raśsiakaje maleńkaje cielca na kavałki i adsłojvaje płacentu ad ścienak matki.
ABORT DA 18 TYDNIAŬ
Pravodzicca pamiž 12 i 18 tydniami. Vykarystoŭvajuć ščypcapadobny z vostrymi zubami instrument. Hinekolah zachoplivaje častku płodnaha cieła i adryvaje jaje. Hetaje členaadsiačeńnie prciahvajecca biez abiazbolvańnia dla płodu da taho času, pakul usie častki, uklučajučy i hłyboka raźmieščany paśled, nia buduć vydalenyja. Kryvaciačeńnie pry hetym prafuznaje. Adna z aperacyjnych medsiostraŭ uznaŭlaje častki cieła, kab upeŭnicca, što matka pustaja, inakš maci ściače kryvioju i atrymaje infekcyju.
VYCIAŽNY ABORT
Padobny na papiaredni. Ale vykarystoŭvajecca i novy instrument — mahutnaja vyciažnaja trubka. Jana adryvaje častki cieła płoda i jaho płacentu, adsmoktvajučy «pradukty ciažarnaści» ŭ słoik.
«MYLNY»
(KRYMINAŁNY) ABORT
Zdarajeca siarod nasielnictva ź nizkim sacyjalnym statusam. U matku ŭvodzicca haspadarčaje myła, što vyklikaje nia tolki abort, ale i paražeńnie nyrak. Zakančvajecca latalnym zychodam albo kalectvam žančyny.
NASTUPSTVY
Z abortam źviazana bolš za 100 fizyčnych uskładnieńniaŭ. Da niepasrednych adnosiacca infekcyja, ciažkija kryvaciačeńni, paškodžańni matki dy inšych unutranych orhanaŭ, nierehularnaja menstruacyja, hałaŭny bol, trambozy, hałavakrut...
Praciahłyja fizyčnyja ŭskładnieńni — heta biaspłodnaść, vykidyš i zaŭčasnyja rody, ciaha da alkaholu, złoŭžyvańnie medykamentami i narkatyčnymi rečyvami...
Mnohija žančyny pakutujuć ad psychičnych nastupstvaŭ paśla pieražyvańnia abortu, maci nia moža nie ŭspaminać pra zabitaje dzicia. Pačućcio viny nie daje spakoju. Takija ŭskładnieńni nazyvajuć syndromam pieražyvańnia abortu ulbo PAS (post-abortavy syndrom). Voś niekatoryja symptomy PAS: peryjadyčnyja ciažkija ŭspaminy, sny i paŭtareńnie pieražyvańnia abortu, składanaści va ŭzajeminach ź ludźmi, biassońnica, abvostranaje pačućcio viny, paharšeńnie pamiaci, prypadki jaraści, sproby suicydu.
ROLA MUŽČYNY
Taciana Anatoleŭna ličyć, što dla baraćby z abortami patrebnyja radykalnyja mierapryjemstvy ŭ adnosinach da mužčyn. U paćvierdžańnie svajoj pazycyi jana raspaviadaje pra adzin nie zusim zakonny eksperyment, jaki savieckija medyki praviali ŭ Novasibirskim akademharadku hadoŭ 20 nazad. «Było drenna z donarskaj kryvioju dla kliniki, dobraachvotnikaŭ niama, prymusić zdavać nikoha nielha. I tady my vydali zahad, sens jakoha palahaŭ u nastupnym: kali žančyna idzie na abort, mužčyna pavinien zdać 200 hr. kryvi... Vy viedacie, nia treba było vučyć, jak zaścierahacca, nia treba było havaryć pra škodnaść abortaŭ. Ich kolkaść adrazu źmienšyłasia. Bo dla mužčyny zdać kroŭ — heta trahiedyja. Jany navat prytomnaść hublajuć...» I sapraŭdy, jość za mužykami taki hrech. Kroŭ zdavać, tolki kali vielmi vypić chočacca, a žonka hrošaj nie daje. Na abort jaje adpravić — raz plunuć. A kali paśla sparonu paluboŭnica biaspłodnaju stanie — mužyčok da inšaj šuśnie. Byvaje, što kachanaja zabudziecca pihułku vypić, a ŭ mužyčka karjera, kvaterka małaja ŭ «dalary» (prestyžny dom nasuprać Kamaroŭskaha rynku ŭ Miensku), dy i maralna nie hatovy da baćkoŭstva. I tady «poźniaśpieły» mužyčok raić siabroŭcy schadzić «na vakuum», pra jaki jon nijakaha ŭjaŭleńnia nia maje. Jość, na žal, takaja źjava. Ale jość i inšaje, kali žančyna sama prajaŭlaje inicyjatyvu i stavić svajho mužčynu pierad faktam abortu. I mužčyna, jaki hatovy byŭ stać baćkam, raptam stanovicca śviedkam i častkova pryčynaju samahienacydu. Jon pieražyvaje abort pa-mužčynsku tryvožliva i baluča. I pačućci da lubimaj pacichu astyvajuć, bo žančyna, jakaja «vyčyściłasia» ad jahonaha dziciaci, zaśviedčyła, što bolš za ŭsio jana lubić siabie...
Niapraŭda, što mužčyna nikoli nie zrazumieje pačućciaŭ žančyny, jakaja pieražyła abort. Reč u tym, što mužčyny pieražyvajuć svojeasablivyja mini-aborty nieparaŭnalna čaściej, čym ichnyja siabroŭki. Ja maju na ŭvazie palucyi i masturbacyju. I ŭ pieršym, i ŭ druhim vypadku paśla siemiavyviaržeńnia mužčynu apanoŭvaje pačućcio maralnaj niaŭtulnaści i viny, adčuvajecca fizyčnaje razbalansavańnie. Palucyja, a jašče bolš masturbacyjny akt, vyklikajuć nadzvyčaj składany kompleks admoŭnych reakcyj, a ŭ emacyjna raźvitaj natury mohuć naziracca myšačnyja spazmy, sutarhi z nastupnym panižeńniem reaktyŭnaści ŭsiaho arhanizmu. Da mužčynskaha masturbacyjnaha aktu, jak i da žanočaha abortu, pryvyknuć nielha. Masturbacyjny arhazm — heta zaŭsiody arhazm bolu, a nia radaści. Štučnaje siemiavyviaržeńnie navonki — heta jak dobra pajeści, a potym zvanitavać, jak sprabavać vyplunuć z rotu ŭsiu ślinu. Płoć zaŭsiody imkniecca ŭvajści, a nia vyjści. U hetaj skiravanaści palahaje ideja Pryrody.
Kaštoŭnaść žyćcia nia tolki narodžanaha čałavieka, ale zarodka i navat siemieni dobra zrazumiejuć kitajcy, jakija adličvajuć uzrost nia z momantu vyjścia z matčynaha ŭłońnia, a z momantu apładnieńnia, kali ŭźnikaje novy zhustak žyćciovaje enerhii.
Abort — heta, badaj, samaja darahaja cana za cyvilizacyjny kamfort i ŭłasny ehaizm, jakuju spłačvajuć jak žančyna, tak i mužčyna.
Ź piśma (Jana — Jamu)
21 červienia 1954 h.
Pryvitańnie ź Biełarusi!
Dzień dobry, moj miły Hieniuś. Chaču paviedamić tabie, što piśmo tvajo atrymała, za jakoje kažu vialiki dziakuj. Hieniuś, ja ciapier lohkaja, i, dziakuj Bohu, adčuvaju siabie niadrenna. Dumaju tolki adno: kab chutčej ubačyć ciabie, pačuć tvaje słovy. Ale heta, peŭna, nia ŭdasca, bo ty da nas nikoli nie pakažaśsia z-za taho, što tak zrabiŭ sa mnoj. Ty jak pryjedzieš, dyk adrazu pojdzieš da svajoj Loni... Hieniuś, ty nie padumaj, što ja zvalajusia bieź nijakaj achovy, moža być, jašče i mianie voźmie chto-niebudź z pryrody...
Dziakuj tabie za tvajo dobraje abiacańnie i jašče dziakuj za tvaju dabradušnaść. Da spatkańnia...
HRAMADZIANSKAJE DZIEJAŃNIE SUPRAĆ ABORTAŬ
Mužčynaŭ abvinavačvajuć u tym, što vielmi časta jany šturchajuć žančyn na hrech sparonu. Paprok spraviadlivy. Ale inšyja mužčyny, možna skazać, sapraŭdnyja mužyki, vystupajuć kateharyčna suprać hvałtoŭnaha spynieńnia ciažarnaści. Dziela pašyreńnia idei achovy čałaviečaha žyćcia jašče ŭ zarodku, mužčyny (nie biez dapamohi žančyn, viadoma) stvaryli Dabračynny fond achovy žyćcia la jaho vytokaŭ i hienetyčnaha kodu naroda, jaki ŭznačaliŭ doktar techničnych navuk akademik Michał Daminikavič Ciaŭłoŭski. Pra hetuju arhanizacyju ja pačuŭ ad člena praŭleńnia Fondu spadara Kiranava Vadzima Siarhiejeviča. Moj surazmoŭca maje 39 hadoŭ, žanaty, haduje dvoch synoŭ. Pa adukacyi — inžyner. Pracuje ŭ BDU na katedry fizyki paŭpravadnikoŭ i — nastrojščykam muzyčnych instrumentaŭ u 12-j mienskaj škole. Žonka pracuje ŭ kanservatoryi.
Nazvany Fond — arhanizacyja nie relihijnaja, ale ŭ jaho ŭvachodziać pradstaŭniki asnoŭnych kanfesijaŭ Biełarusi: katalickaj, prvasłaŭnaj, pratestanckaj, musulmanskaj i judejskaj. Spadar Kiranaŭ reprezentuje ŭ Fondzie pravasłaŭnuju carkvu. Siabry dabračynnaj arhanizacyi čytajuć lekcyi ŭ škołach, internatach, vučyliščach. U dni, kali ŭ paliklinikach stalicy pravodziać vakuum-aborty, fondaŭcy prychodziać u apošni momant pasprabavać adhavaryć choć adnu žančynu ad niepapraŭnaha kroku. Z uładami kanfliktaŭ Dabračynny Fond nia maje, ale nia maje i realnaj dapamohi. Kursirujuć čutki, što voś-voś PPRB vydaść čarhovy zakon, jaki zabaronić aborty. Nakolki jany praŭdzivyja, skazać ciažka. Jasna adno: biez šyrokaha publičnaha abmierkavańnia prablemy abortaŭ pryniaćcie padobnaha zakonu ci ŭkazu budzie mieć katastrafičnyja nastupstvy. Praŭda, jak pakazvaje vopyt Charvatyi, moža być i pa-inšamu. Kali aborty zabaronienyja dziaržavaj, žančyna pačynaje bolš adkazna stavicca da svajho nienarodžanaha dziciaci. Tut užo prychodzicca dumać nia tolki pra Boskuju karu, ale j pra adkaznaść pierad Zakonam.
Adnosiny členaŭ Fondu z uračami žanočych kansultacyjaŭ składvajucca niaprostyja. Medyki pryvodziać adziny, na ich dumku, istotny arhument: kali jany nia buduć rabić aborty, žančyny pojduć da padpolnych «specyjalistaŭ» sparonu.
Nie śpiašajucca pakul padtrymoŭvać Fond i finansava: ni dziaržaŭnyja, ni pryvatnyja banki. Zatoje katalicki fond «Maci Božaja Facimskaja» vydzialiŭ srodki na vypusk 50 videakasetaŭ z prapahandysckim materyjałam. Asablivaje ŭražańnie robić film «Niamy kryk» doktara Bernarda Natansona, jaki zrabiŭ ultrahukavyja zdymki abortu 12-tydniovaha čałaviečaha embryjonu. Film dakazvaje, što zarodak pradčuvaje pahrozu śmierci. Jahonaje sercabićcio pačaščajecca da 200 udaraŭ za chvilinu. Jon pačynaje rabić aktyŭnyja paničynia ruchi, adsoŭvajecca na suproćlehły bok matki, sprabujučy schavacca ad stalovych instrumentaŭ hinekolaha, i šyroka adkryvaje rocik u svaim niamym kryku...
Dabračynny fond achovy žyćcia la jaho vytokaŭ i hienetyčnaha kodu naroda varty padtrymańnia jak nijaki inšy. Adras i raźlikovy rachunak Fondu nastupnyja:
220053, h.Miensk, vuł. Arłoŭskaja, 66, korp.8.
Teł.: (017) 237-29-71, 237-52-26.
Faks: (017) 234-98-84.
R/Ch 3015000007955 u filijale № 510 AAB «Biełarusbank», h.Miensk, kod 153001603.
EPIŁJoH
... Hieniuś viarnuŭsia da svajoj Juzi. Praz vosiem hadoŭ paśla abortu Jana naradziła Jamu chłopčyka, potym druhoha, potym dačušku. Maładyja hady svaje jany pražyli składana, sychodzilisia i razychodziłsia. U Jaho byli inšyja žančyny, u Jaje — tolki Jon. małodšy syn padaryŭ im unučku, dačka — unuka. Dniami pavinien pryjechać ziać — dapamahčy pasadzić bulbu.
Loniečka pamierła maładoju — ad suchotaŭ.
***
... Tania naradziłasia tolki tamu, što nastojała babula. I ciapier babulečka — adziny ŭ śviecie rodny čałaviek, jakoha ŭnučka sapraŭdy lubić i pavažaje. Dzieści pobač snoŭdajecca i rodnaja maci — jak cień, jak zdań, nialubaja i chałodnaja.
Tania viedaje historyju svajho naradžeńnia: baćki nie chacieli jaje. Ciapier jana nia choča ich. I heta spraviadliva, bo dabro prymnažajecca dabrom, a złoje — złym.
Tania vučycca na humanitarnym fakultecie, piša biełaruskija vieršy, kachaje. A čym jano zavieršycca — pakaža čas.
***
... Dzimka pražyŭ užo dva hadki z chvościkam. Mara luboha narmalnaha mužyka: taki pryhožy, čysta chieruvimčyk, synula. Jon taksama naradziŭsia dziakujučy ćviordamu słovu babuli, bo mamka jaho nie chacieła. Voś i sioleta na minuły Vialikdzień jana pryviezła syna ŭ dom svaich rodnych, a sama źbiehła. Adzinokija biazmužnicy płačuć, krychu pjuć za Vielikodnym stałom, krychu palać, a najbolš soŭkajuć Dzimku, pierachoplivajučy adna ŭ adnoj z ruk.
***
...I była ŭ tych haściach Iryna. Užo «svabodnaja» ad płodu, bo pa čaćviertym tydni ciažarnaści jana zrabiła abort, nie papiaredziŭšy pra toje svaho mužčynu. Ciapier Irynie 35. Užo miesiac jak jana chvareje: nie spadaje temperatura, nie pakidaje suicydny nastroj... Kab pieramahli pačućci, a nie samanadziejny čałaviečy rozum, pad katalickija Kalady, u Pilipaŭku, moh by naradzicca jašče adzin Biełarusik (ci Biełaruska). I, jak usie narodžanyja ludzi, Jon (albo Jana) źviedaŭ by (źviedała b) i radaści, i pakuty ziamnoha žyćcia. Na žal, žančyna vyrašyła inačaj. I ty znoŭ nia staŭ baćkam.