POŠTA
№ 9 (106) 11 traŭnia 1998 h.
Pavažanaja redakcyja!
U mianie jość prapanova, jak pašyryć prapahandu biełaruskaj movy. Usim viadoma, što na Biełarusi videarynak amal na 100% rasiejskamoŭny. Kali źjavicca biełaruskamoŭnaja videapradukcyja zamiežnych filmaŭ: halivudzkich, eŭrapiejkich, azijackich. Chiba nie cikava dzieciam hladzieć «Toma i Džery» ci «Karala Lva», a darosłym — «Charobraje serca» ci «Drapiežnik»? Dapamahčy mohuć u nabyćci licenzii na prakat Rada BNR ŭ ZŠA i Eŭropie, zamiežnaja biełaruskaja dyjaspara. Prablem ź pierakładam nie pavinna być. Videakasety ŭ dobraj i pryhožaj vokładcy možna nabyć praź «Filmy — poštaj» u vašaj hazecie ci ŭ šapikach. Efekt ad prapahandy biełaruskaj movy budzie vialikim: ledź nia treciaja siamja ŭ Biełarusi maje videamahnitafon. Biarycie prykład z «Obyknoviennoho priezidienta».
Bandarenka Andrej, Homiel
Našy padručniki
Choć i vymusili nas zapłacić za karystańnie padručnikami, asnoŭny ich park skłali vydańni, jakija prajšli, badaj, nie praz adnyja ruki. Treciuju častku knih, jakija pavinny byli stać dapamohaj vučniu, možna akreślić jak vykarystanyja i daŭno adpracavaŭšyja svoj naležny termin. Mnohija padručniki stracili nia tolki svoj źniešni vyhlad, naprykład, vokładku, ale i častki ŭnutranaha — nie chapaje staronak. Šmat jakija z padručnikaŭ majuć miakki pieraplot, ale i heta jašče paŭbiady, hałoŭnaje toje, što arkušy ŭ hetkich knihach trymajucca «na česnym słovie» — kniha «Hieametryja. Klasy 5-11», jakoj my karystajemsia amal kožny dzień užo siomy hod, navat pry samym aščadnym karystańni nie zmahła zachavać usie bačyny. Nie mahu ničoha dobraha skazać pra «Fizyku» — kniha pryjšła ŭ niahodnaść dzieści naprykancy 80-ch.
Bolš prystojnyja teksty maje padručnik pa «Čałavieku i hramadztvu», tam navat padajucca pałažeńni aŭtarytaryzmu j tatalitaryzmu, ale ž na tytule padručnika hordy nadpis: «Riekomiendovano Hłavnym upravlenijem sodieržanija obŝieho sriednieho obrazovanija Ministierstva obrazovanija Rośsijskoj Fiedieracii», nadpis padobnaha źmiestu ŭtrymlivaje j «Astranomija», i «Francuskaja mova», niekatoryja knihi taksama.
Ad reformy padručnikaŭ pa «Rodnaj litaratury» naš vypusk adstaje zaŭsiody na adzin hod. Heta značyć, što kožny novy hod my atrymlivajem staryja knihi, a našyja nastupniki ŭžo novyja. Darečy, pra «Rodnuju litaraturu» možna kazać jak pra najbolš udałaje vydańnie (novy varyjant). Zrazumieć nie mahu adnaho: čamu «Tutejšych» źmiaścili ŭ padručniku dla siomaj klasy, tady jak bolš lohkuju dla razumieńnia «Pinskuju šlachtu» adpravili ŭ dziasiatuju.
Chaču ŭsio ž spynicca na tym padručniku, ułasna dziela jakoha i pisaŭsia hety «artykuł», sama nazva ŭ jaho papachvaje kramołaju, vy zdahadalisia, kaniešnie, heta «Historyja Biełarusi». Paśla čytańnia hetkaha padručnika tolki dzivicca možna, bo ŭ nazvu vyniesienaja ci nia samaja słušnaja z dumak, jakija tut jość. Nazva śviedčyć, što historyja ŭ našaj Radzimy jość, chacia sam padručnik źjaŭlajecca pieršaj, na moj pohlad, sprobaj heta admaŭlać.
Ale pra ŭsio pa čarzie. Abmaluju spačatku źniešni vyhlad, ź jakoha što-ništo ŭžo pačynaje vynikać. Kali vy bačyli padručniki 1992-94 hadoŭ vydańnia, to dobra ŭjaŭlajecie ich — vokładka biełaja, pasiaredzinie čyrvonaja stužka. Heta niejak možna suadnieści z nacyjanalnym ściaham. Razhladany zaraz padručnik składajecca ź dźviuch častak. Pieršaja vyjšła ŭ śviet u 96-m hodzie, nastupnaja — na hod paźniej, jaje my atrymali ŭ jakaści «śviatočnaha padarunka» pad Novy hod. Pieršaja častka knihi «Historyja Biełarusi dla 11 klasy» maje niedarečny zialony koler i vałodaje ŭsimi vyšejpaznačanymi techničnymi chibami — pačała «raspaŭzacca» na vačach paśla pieršych tydniaŭ karystańnia. Heta nia samaje drennaje, źvierniem uvahu na źmiest. Pakidajučy biez uvahi roznyja drobiazi, pamyłki, abrazy na adras nacyjanalnaha ruchu, źvierniemsia da staronki 82, dzie havorka idzie pra nacyjanalnaje paŭstańnie 1863-64 hh. na Biełarusi pad kiraŭnictvam Kastusia Kalinoŭskaha. Spačatku daśviedčanyja aŭtary pačynajuć śćviardžać, što «Mužyckaja praŭda» nia mieła amal nijakaha ŭpłyvu na hramadztva, paśla toje, što ŭsie (cytuju) «paŭstanckija atrady na Litvie i Biełarusi składalisia poŭnaściu z asobaŭ katalickaha i ŭnijackaha vieravyznańnia». Kolki abzacaŭ minaju — havorka ŭ ich idzie zbolšaha ab prymianšeńni vynikaŭ baraćby. Dalej idzie samaje cikavaje. Voś što kažuć u hetym padručniku ab vilenskim hienerał-hubernatary M.M.Muraŭjovie-viešalniku. Jaho nie ŭchvalała savieckaja histaryjahrafija, a tut skazana pra jaho na staroncy 83 nastupnaje: «Heta (Muraŭjoŭ) byŭ enerhičny dziaržaŭny dziejač, jaki ź viedańniem spravy rabiŭ toje, da čaho byŭ zaklikany. Značnuju ŭvahu jon źviarnuŭ na cyvilnaje kiravańnie, majučy na mecie znajści ŭ krai tyja elementy, na jakija carskija ŭłady mahli b abapiercisia. Pierš za ŭsio heta było biełaruskaje sialanstva (?!)... M.M.Muraŭjoŭ byŭ pieršym ź dziaržaŭnych dziejačoŭ Rasiei, chto ŭźniaŭ pytańnie ab pastanoŭcy šyrokaj narodnaj adukacyi ŭ krai, pryčym na «miestnom nariečii», pad jakim jon, biezumoŭna, razumieŭ biełaruskuju movu».
Takim čynam, možna pabačyć, jak pra kata stvarajecca jašče adzin mit, jak pra jašče adnaho dobraha dziadulku.
U abviaržeńnie mitu dam niekalki vytrymak z dakładnych zapisak M.M.Muraŭjova caru: «Paćvierdzić (treba) kančatkova paŭsiudnaje ŭviadzieńnie rasiejskaj movy... va ŭsich aficyjnych i słužbovych znosinach, a taksama i ŭ znadvornych apisańniach ŭsialakaha rodu, asabliva ŭ miescach, što naviedvajucca narodam...
Nieadkładna ŭsie vyšejšyja słužbovyja pasady pa ŭsich viedamstvach, a taksama ŭsie miescy, jakija majuć dačynieńnie da narodu, zamiaścić rasiejskimi čynoŭnikami, inšyja ž pasady zamiaščać rasiejskimi pastupova...
Zasialać kraj rasiejcami, nakolki mahčyma skancentravana...
Sadziejničać raspaŭsiudžvańniu pravasłaŭna-chryścijanskaha vučeńnia i ŭzbudžeńniu ŭ narodzie ŭśviedamleńnia, što jon — rasiejski...
Patrebna ŭsim rastłumačyć, što kraj Paŭnočna-Zachodni zaŭsiody byŭ i jość rasiejski...»
Za siabie sam adkazaŭ M.M.Muraŭjoŭ. Pra toje, što jon jašče i viešalnik, u knizie skazać zabylisia, a mo i nie zachacieli. Dy jašče na staroncy 85, u liku admoŭnych vynikaŭ paŭstańnia (byli, vidać, i hetkija) uklučajecca, ci, lepiej — stavicca zmaharam za svabodu ŭ vinu toje, što «da kanca 60-ch hadoŭ u krai zachoŭvałasia vajennaje stanovišča».
Ciapier, kab nia tracić času, źvierniemsia da druhoj častki padručnika historyi.
Jaho vokładka vyhladaje jašče bolš dziŭna — biełaha koleru, a pasiaredzinie stužka... nie mahu navat vyznačyć, jakoha koleru, niešta, mabyć, padobnaje da panosna-zialonaha.
Hety list ja mieŭ namier napisać jašče daŭno, ale nie chapała času. Idealahičnyja niedarečnaści ja sprabavaŭ pakinuć na sumleńnie aŭtaraŭ. Kali ž mnie trapiłasia ŭ ruki druhaja častka, ja kančatkova vyrašyŭ, što napišu. Kali ŭ papiaredniaj častcy byli pamyłki z čysta palityčnych nahodaŭ, to ŭ druhoj knižcy mnoju byli zaŭvažanyja niedarečnaści, jakija było niemahčyma zrabić, kirujučysia tolki hetymi pryčynami.
Znoŭ pačnu spačatku. Na tytule zaŭvažaju nadpis: «Pad redakcyjaj prafesara M.S.Staškieviča». Nia viedaju, ci jaho prysutnaść papsavała pieršapačatkovy źmiest knižki, ź jaje dobraj tradycyjaj źmiaščać dakumentalnyja materyjały pa projdzienym parahrafie, ale jak pačali vyhladać sami parahrafy! Adrazu abhavarusia — mnoju prahledžanaja nia ŭsia kniha i zaŭvažanyja daloka nia ŭsie pamyłki. Pačynaju z ustupu, na staroncy 4 robicca abhavorka, što «siarod niekatorych ź ich (vučonych) isnuje dumka, što z 25 sakavika 1918 hodu — dnia abviaščeńnia ŭ Treciaj Ustaŭnoj hramacie niezaležnaści BNR — treba adličvać samastojnaść Biełarusi, ale heta tolki adzin z nacyjanalna-radykalnych pohladaŭ. Histaryčny siužet z razhonam Usiebiełaruskaha źjezdu... možna razhladać jak pamyłkovy». Ja nia viedaju, jak heta možna razhladać histaryčny siužet jak pamyłkovy. Brakuje sensu. Dalej idzie sproba charaktarystyki Słuckaha zbrojnaha čynu jak «uzbrojenaha miaciežu, jaki nabyŭ charaktar palityčnaha bandytyzmu». Dyskredytujecca ŭvieś nacyjanalna-vyzvalenčy ruch 20-ch.
Jość i sprečnaje mierkavańnie nakont taho, što Słuckaje paŭstańnie padtrymaŭ svaimi ŭzbrojenymi siłami S.Bułak-Bałachovič, tut hetaja dumka padajecca chutčej jak aksyjoma, čym jak mierkavańnie. Dy naohuł, hetyja vyrazy akreślivajuć usio, čym była baraćba na Biełarusi za tahačasnuju ŭładu. Bolš ničoha niama. Narešcie my padychodzim da parahrafa 2.
«Ustalavańnie biełaruskaj savieckaj dziaržaŭnaści». Učytajciesia ŭ prapanavanyja radki, i tady zrazumiejecie ŭsiu ich biazhłuzdaść: «Listapadaŭskaja revalucyja 1918 hodu ŭ Niamieččynie pryviała da vychadu Niamieččyny z vajny... Vykarystoŭvajučy stanovišča, jakoje skłałasia ŭ vyniku pośpiechu Listapadaŭskaj revalucyi ŭ Niamieččynie, i paražeńnia aŭstra-niamieckaha bloku ŭ suśvietnaj vajnie, balšaviki anulavali Bieraściejski mir. Čyrvonaja armija rušyła na zachad. U lutym 1918 h. amal na ŭsioj terytoryi Biełarusi znoŭ ustalavałasia ŭłada Savietaŭ (skaz nadrukavany kursivam).» Adčuli? Kali nie, to ja rastłumaču. Bieraściejski mir byŭ zaklučany 3 sakavika 1918 h., a z tekstu padručnika vynikaje, što jon byŭ anulavany balšavikami da taho, jak jon byŭ zaklučany, bo tut havorycca, što ŭ lutym 1918 h. balšaviki zaniali Biełaruś. Hałoŭnaje, na dziva, toje, što ŭ lutym balšaviki vykarystali listapadaŭskaje stanovišča. Z hetaha vynikaje ci toje, što aŭtar niekampetentny, ci jon źjechaŭ z hłuzdu, ci naohuł, maje słaboje ŭjaŭleńnie ab paradku miesiacaŭ, ci narešcie toje, što jon nie siabruje ź biełaruskaj movaj. Dalej — bolej: zhodna z tekstam padručnika «ŭ lipieni 1918 h. polskija vojski raspačali šyrokaje nastupleńnie na Ŭkrainu i Biełaruś». Tym samym usie padziei prypadajuć na «niaščasny» 1918 h. Paśla čytańnia składvajecca nastupnaja karcina: «lutaŭskija» balšaviki, vykarystoŭvajučy «listapadaŭski» nastroj niemcaŭ, zaatakoŭvajuć ich i raźbivajuć, anulavaŭšy Bieraściejski mir, a paśla vyhnańnia vorahu zaklučyŭšy jaho. Tym časam nia dremluć palaki i, nie čakajučy nijakich listapadaŭskich revalucyjaŭ, robiać napad na Biełaruś z zachadu ŭletku. Niemcy, vidavočna, u hety čas čakajuć usio ž taki listapada, kab adyści, a da hetaha, mabyć, zmahajucca na dva franty. U toj ža čas niemcy addajuć cyvilnuju ŭładu ŭ Biełarusi Radzie BNR. I kali ŭ lutym ustaloŭvajecca ŭłada balšavikoŭ na ŬSIOJ terytoryi Biełarusi, to ŭžo ŭ červieni 1918 h. «Narodny sakrataryjat BNR abjaviŭ niadziejsnymi ŭ respublicy dekrety i pastanovy ŭradu RSFSR» dy «aktyŭna zajmaŭsia kulturna-aśvietnickaj dziejnaściu». Dalej pa tekstu nastupleńnie palakaŭ ciahnułasia mo z hod dy pačałosia «ŭ lipieni 1918», a abarona Miensku praciahvałasia da 8 žniŭnia 1919 h. Pry hetym Miensk, vidavočna, abaraniali niemcy, bo palaki zaatakavali ich uletku 1918, kali revalucyi ŭ ich jašče nie było, a zaniaŭšyja jašče raniej «u lutym 1918» terytoryju respubliki Saviety, nieviadoma dzie padzielisia. Možna było b i nadalej praciahvać błytaninu, ale chopić, bo adčuvaju, što i sam zabłytvajusia.
Dalej vytrymki, jakich možna było čakać (st.134-139): «Kali lidery BNF pierajšli da adkrytaj antykamunistyčnaj skiravanaści», to «svajoj dziejnaściu i žorstkaj kanfrantacyjaj z uładami, asabliva pa prablemie nacyjanalnaha pytańnia, adšturchnuli ad udziełu ŭ ruchu šyrokija masy. BNF pieratvaryŭsia ŭ nacyjanalna-radykalnaje palityčnaje ŭtvareńnie» (dobra, što pra palityčny bandytyzm nie napisali). U dadatkach partyi padzielenyja na tych, chto padtrymlivaje palityku PPRB i tych, pra kaho skazana ŭ minułym časie: karystalisia padtrymkaj, mieli vahu, stvarali ŭpłyŭ.
Nie minuli i BPSM, źjaŭleńnie jakoha aceńvajecca jak «značnaja padzieja ŭ hramadzka-palityčnym žyćci krainy».
Jašče adna biazhłuździca: «Nieabchodna adznačyć, što źmieny hetyja (referendum) adbylisia pa voli bolšaści naroda, tamu i pavinny (?) pryvieści da palapšeńnia stanovišča ŭ krainie». Ja, naprykład, nia viedaju, na čyim prykładzie aŭtaru dazvalajecca rabić hetkija vysnovy. Štości nakont papulizmu, kazaŭ jašče i Leŭ Sapieha.
Reut Uładzisłaŭ, Salihorsk