UČK siońnia — rehularnaja armija
№ 07 (128) 1999 h.
UČK siońnia — rehularnaja armija
Jašče niadaŭna navat albanskaje nasielnictva amal nie zaŭvažała Armii vyzvaleńnia Kosava (UČK). Prezydent kasavaraŭ Ibrahim Ruhova nia raz vykazvaŭ padazreńni, što UČK dzieić jak instrument serbskaj palityki, što heta pravakatary, jakija dajuć padstavu dla apraŭdańnia etničnych čystak. Ale ź letašniaha červienia z UČK pačali naładžvać kantakty pradstaŭniki mižnarodnaj supolnaści. Chutka Ruhova staŭ adychodzić na zadni plan. U Rambuje jon užo siadzieŭ u delehacyi na roŭnych z UČK. Kiraŭnikom ža albanskaj delehacyi byŭ siabar palityčnaha kryła UČK Ch.Tačy. Jon, mierkavałasia, i stanie kiraŭnikom budučaha ŭradu Kosava. Ciapier, kali Ruhova zastajecca «ŭ biaśpiecy ŭ svaim domie i pad achovaj serbskaj palicyi» dy ciśnie ruku Miłošaviču, šmat chto na Zachadzie prapanuje razhladać UČK jak adzinaha pradstaŭnika kosaŭskich albancaŭ. U hetym interviju niamieckaj hazecie «Tahiescajtunh» zamiežny pradstaŭnik UČK Sabry Kičmary vyjaśniaje pazycyju svajho vojska, pryadčyniajučy zasłonu nad UČK. Jak kažuć vidavočcy, jaje šychty bujniejuć: specyjalnyja adździeły praviarajuć uciekačoŭ i mabilizujuć mužčynaŭ.
— Što takoje UČK — partyzanskaje vojska, na čale jakoha stajać palavyja kamandziry?
— Ad 1993 h. my raźvilisia ŭ rehularnaje vojska z akreślenymi kamandavymi strukturami. UČK maje, pobač z vajskovymi, jašče šerah padpolnych arhanizacyjaŭ, tak zvanych dyrektoryjaŭ. Jość palityčnaja dyrektoryja, infarmacyjnaja, sakretnaja słužba. UČK była zasnavanaja ŭletku 1993 h. Ale ŭžo da taho niekatoryja niezaležnyja adna ad adnoj hrupy viali ŭzbrojenuju baraćbu. Šturškom da zasnavańnia UČK stała abmierkavańnie mižnarodnaj supolnaściu mirnaha planu dla byłoj Juhasłavii. Tady była paćvierdžanaja niezaležnaść Bośnii i Makiedonii, ale nie źmianiŭsia status Kosava jak častki Serbii. Uzbrojenyja akcyi musili pakazać, što kasavary nia miracca z hetym statusam, a damahajucca niezaležnaści. Nieŭzabavie paśla hetaha «Nacyjanalny ruch Kosava» abmierkavaŭ pytańnie ŭzbrojenaha zmahańnia. Častka jaho siabroŭ stvaryła razam z šeraham biespartyjnych UČK. Siabry arhanizacyi nia viedali adzin adnaho, aprača ŭdzielnikaŭ mirnych akcyjaŭ pratestu.
— Ličyłasia, što UČK zasnavanaja albancami ŭ vyhnańni i adtul kirujecca.
— Nie. UČK paŭstała mienavita ŭ Kosavie. Ale z samaha pačatku byli j siabry arhanizacyi za miažoj. Asobnyja bajcy z-za miažy navat uviedzienyja ŭ hieneralny štab.
— U hadoch '95—96-m UČK zabivała j kasavaraŭ.
— Z-za sprobaŭ serbskaj sakretnaj słužby infiltravać svaich ahientaŭ UČK musiła zmahacca nia tolki suprać žaŭnieraŭ i palicyjantaŭ, ale j suprać tych albancaŭ, što supracoŭničali z serbami. Hienštab UČK śpiarša praviaraŭ dziejnaść hetych kalabarantaŭ i paśla taho, jak vina była dakazanaja, addavaŭ zahad na źniščeńnie.
— Šmat chto śćviardžaje, što UČK maje bazy ŭ Albanii. Jak pastaviłasia jano da adstaŭki prezydenta Sali Beryšy? Ci Vam lohka siońnia dziejničajecca na poŭnačy Albanii, u rehijonie, kantralavanym Beryšam?
— Što da albanskaj dziaržavy, isnuje ćviordaja linija: UČK nia ŭmiešvajecca, jano pavažaje tamtejšyja dziaržaŭnyja orhany, jano nie prymaje bok toj ci inšaj palityčnaj płyni. UČK nia ŭmiešvałasia taksama pad čas paŭstańniaŭ u 1997 h. Pazycyi Beryšy byli vielmi blizkija da pohladaŭ partyi Ruhovy. Ciapier UČK padtrymlivajuć jak na poŭnačy, tak i na poŭdni. Transpartnyja šlachi prachodziać adnak praz paŭnočny rehijon, da taho ž tam jość šmat siamiejnych poviaziaŭ.
— UČK pačało ŭzimku '97—98 h. abviaščać peŭnyja rajony «vyzvalenymi». Jak Vy staviciesia da takoj stratehii?
— Uvosień 1997 h. my jašče j nia dumali pra vyzvalenyja rajony. Dumali tolki pra toje, kab adkryta pakazać siabie nasielnictvu. Pakolki Ruhova tady ćvierdziŭ, što nami kirujuć z serbskaha boku, dyk my musili davieści, što heta nia tak. U kastryčniku 1997 h. zabili bajca UČK, što nasiŭ uniformu. Pry kancy listapadu pradstaŭnik UČK pramoviŭ nad trunoj zabitaha serbami nastaŭnika. A ŭ lutym 1998 h. adbyłasia pieršaja masakra siamji, što nia mieła dačynieńnia da UČK. Serbskaja stratehija palahała ŭ tym, kab takim čynam pasiejać strach miž albancaŭ i izalavać UČK. Ale vynik byŭ advarotny. Z-za takich napadaŭ nasielnictva ŭziałosia za zbroju.
— UČK siońnia — heta narodnaje vojska? Nakolki jano mocnaje?
— My ani partyzanka, ani narodnaja armija. My stali prafesijnaj armijaj. UČK maje akreślenuju kiraŭničuju strukturu, vypracavanuju stratehiju i jasnuju metu — niezaležnaść Kosava.
Padrychtavaŭ Siarhiej Bohdan, Maładečna