100 tvoraŭ mastactva XX st.: Alaksandar Kiščanka. Čakańnie
№ 14 (135) 1999 h.
100 tvoraŭ mastactva XX stahodździa
Alaksandar Kiščanka. Čakańnie
Pieršapačatkova hetuju karcinu sam mastak nazvaŭ «Partret maci»... Napisany z natury vobraz viaskovaje kabiety, nie pryznačany dla niejkich vystavaŭ, mieŭ dla jaho pryvatnaje, intymnaje značeńnie. Jon, tady jašče małady mastak, niby Adysej, pavandravaŭšy dy pavučyŭšysia ŭ roznych kutkach šostaje častki śvietu, akrylony ŭłasnymi pośpiechami, chacieŭ davieści svajo prava mastakom zvacca. Badaj, dla maci heta była pačesnaja rola — pabyć krychu madellu dla syna. Jak nie hanarycca — vybiŭsia ŭ ludzi, vučyŭsia daloka va Ŭkrainie, staŭ vykładčykam u instytucie ŭ dalokaj Biełarusi. Kabieta siadzić napružana, z usioj adkaznaściu razumiejučy svaju rolu. Pozirk jaje źviernuty prosta na hledača. Hledačom u toj momant byŭ syn...
Kiščanka nia leściŭ svajoj maci. Niemałady tvar, vialikija ruki, vielmi vialikija palcy, u jakich prapadaje i ścizoryk, i bulbina. Usia pastava spracavanaha j mocnaha čałavieka sabranaja ŭ ciomny abrys, niby manument u honar usich viaskovych maciarok... Adno vočy, čystyja j spakojnyja, ad jakich pramienicca śviatło, što kładziecca załacistymi blikami navokał, nahadvajuć nam, što heta žyvy čałaviek. Jany aśviatlajuć suśviet hetaje žančyny, prostyja rečy, śviedkaŭ prostaha pobytu, spradviečnaha ładu...
Kiščanka leściŭ sabie. Mižvoli paznaješ i jahonyja rysy ŭ hetym partrecie. I vočy, šyroka rasstaŭlenyja, śvietłyja, pad spakojna ŭźniatymi brovami. Na svoj košt jon adnosiŭ i hety himn pracy, u jakim niama miesca spakoju ni na chvilinu, jak tym sialanskim rukam, što ŭ poŭnaj nieruchomaści ŭsio adno ruchajucca, abirajučy bulbu... Dakładniej, voś jon, punkt adliku jahonaje niastomnaje pracy, jahonaha paźniejšaha hlabalizmu. Zrešty, niebiespadstaŭna.
Jahonaja pracazdolnaść, šyrynia tvorčych zachapleńniaŭ byli nieparaŭnalnyja. Jahonaja słava ŭ BSSR taksama pierachodziła ŭsialakija miežy savieckaha ŭjaŭleńnia. Rośpisy ŭ sanatoryi «Biełaruś» u Krymie, hihanckija mazaiki na Jubilejnaj płoščy i na hateli «Turyst» u Miensku, vializarnyja, u 10 pavierchaŭ, pano na damach u mikrarajonie «Ŭschod». Sotni žyvapisnych rabotaŭ paznavalnaha «aplikatyŭnaha» stylu, vyviešanych u roznych muzejach SSSR i rastyražavanych u maskoŭskich i mienskich albomach. Asobnaja reč — habeleny Kiščanki. Viadoma, habelenavaje mastactva jsnavała ŭ Miensku i da jaho. Ale pry im habelen staŭ častkaju idealahičnaha budaŭnictva ŭ BSSR. Viadoma, toje, što habeleny rabiŭ sam mastak, treba ŭsprymać umoŭna. Jany tkalisia dziasiatkami majstrych na habelenavaj fabrycy. Habeleny dla CK KPB, vyrablenyja supolna ź Michaiłam Savickim, pryśviečanyja balšavickim temam, i da siońnia visiać u tym samym budynku. A taksama dla teatraŭ Miensku i Viciebsku, dla ambasadaŭ, dla hatelnych chołaŭ, ahramadny habelen — zasłona dla Teatru muzyčnaje kamedyi...
Asobnaja staronka ŭ tvorčaści Kiščanki adkryłasia ź niezaležnaściu Biełarusi. Jahony habelen «Čarnobyl» pabačyŭ Ńju-Jork. Hety habelen ciapier visić u AAN. Samaj vialikaj kropkaju (15 na 19 metraŭ), u tvorčaści Kiščanki staŭ habelen «Dvaccataje stahodździe» vahoju ŭ čverć tony, jaki j da siońnia niama dzie ekspanavać.
Tym časam, «Partret maci» pačaŭ zvacca «Čakańniem»... Čyim čakańniem? Ci čakaŭ Kiščanka, kali, narešcie, jon zmoža pabyć samim saboju, adrynuć biaskoncy kołazvarot biahučych, usio bolšych zamovaŭ? Ci čakali jaho na radzimie?
Kanfarmizm — imknieńnie da pośpiechu va ŭmovach, pry jakich inšaha šlachu niama. Alaksandar Kiščanka ŭsio žyćcio prahnuŭ słavy j tatalnaha ŭpłyvu na ludziej i dasiahnuŭ svaich metaŭ, pakul byŭ žyvy. Pa śmierci plon jahonaje tvorčaści apynuŭsia niezapatrabavanym. Narodny mastak Biełarusi, Kiščanka, jaki ŭ svoj čas byŭ adnym z samych zamožnych ludziej krainy, pamior, ledź zvodziačy kancy z kancami. Dziaržaŭny biudžet užo nie praduhledžvaje vydatkaŭ na dziaržaŭnych mastakoŭ. Šmat što ź jahonaje tvorčaści zabudziecca raniej, čym jon sam. A «Čakańnie» zastaniecca, kab zhadać, čym jość kanfarmizm u tvorčaści. Dakładniej, dzie jahonaja miaža: da i paśla...
U rajcentry Bahučar, na radzimie Kiščanki, u muzei bajavoje i pracoŭnaje słavy, zastałasia raśpisanaja im zala i habelen «Moj rodny kraj»... Jahonaja maci jaho hetak i nie dačakałasia. Što b stałasia, kab jon taki viarnuŭsia dachaty ź Biełarusi? Badaj, pra jaho my b ciapier i nia viedali...
Siarhiej Chareŭski
Alaksandar Kiščanka (1933, v. Bieły Kałodziež, Rasieja — 1997, Miensk) žyvapisiec, habelenščyk, mazaičyst. Pedahoh. U 1960 hodzie skončyŭ Instytut užytkovaha j dekaratyŭnaha mastactva ŭ Lvovie. Z 1963 pa 1970 vykładaŭ u Biełaruskim teatralna-mastackim instytucie. Narodny mastak Biełarusi.