Andrej Skurko. Biełarusy prahnuć navuki
№ 15 (136) 1999 h.
Andrej SKURKO
Biełarusy prahnuć navuki
Bolš za 30% abituryjentaŭ sioleta vybrali biełaruskuju dyktoŭku
Leta — čas ustupnych ispytaŭ u navučalnyja ŭstanovy, pastupleńniaŭ i pravałaŭ. My zrabili nievialikaje daśledavańnie ŭ mienskich universytetach, kab pasprabavać prasačyć niekatoryja tendencyi. U pryvatnaści, nas cikaviła prablema «moŭnaje aryjentacyi» abituryjentaŭ, jakija voś užo čaćvierty hod, jak majuć prava vybirać miž rasiejskaj i biełaruskaj movami.
Tak, u Biełaruskim dziaržaŭnym universytecie abituryjenty, što abrali ŭ jakaści piśmovaha ekzamenu biełaruskuju movu i litaraturu, składajuć treciuju častku ad ahulnaje kolkaści (2050 z 6350-ci). Asablivaj «biełaruskamoŭnaściu» vyznačajucca pryrodaznaŭčyja specyjalnaści (hieahrafija, bijalohija i h.d.). Najprestyžnymi ŭ BDU stalisia sioleta «infarmacyja i kamunikacyja» (konkurs składaje 6,07 zajavaŭ na miesca) i «mižnarodnaje prava» (5,85 zajavaŭ na miesca). Što tyčycca ahulnaje kolkaści abituryjentaŭ, to ich sioleta krychu mienš, čym letaś (minuły hod byŭ rekordnym dla ŭniversytetu pa kolkaści padadzienych zajavaŭ — konkurs skłaŭ 3,3, tady jak zaraz jon 3,08).
U Biełaruskaj dziaržaŭnaj politechničnaj akademii ahulny konkurs amal hetki samy, jak letaś. Najbolšaja kolkaść zajavaŭ padadzienaja na specyjalnaści «ekanomika i pravavoje zabieśpiačeńnie haspadarčaje dziejnaści» (4,87 na miesca), a taksama «buchhaltarski ŭlik, analiz i aŭdyt» (4,75 na miesca). A voś adsotak abituryjentaŭ, što vybirajuć biełaruskuju movu ŭ jakaści piśmovaha ispytu, štohod źmianšajecca — sioleta jany składajuć tolki čverć ad ahulnaje kolkaści, tady jak minułym hodam było 30%, a ŭ 1995-m — uvohule 70%.
U Akademiju milicyi ŭ hetym hodzie padadziena prykładna na 100 zajavaŭ mienš, čym letaś, adnak konkurs uzros, bo nabor mienšy, čym raniej. Samym papularnym staŭsia profil kryminalnaje milicyi, jaki pa kolkaści padadzienych zajavaŭ abahnaŭ navat śledča-ekspertny profil, što raniej zajmaŭ pieršyja pazycyi. Suadnosiny «rasiejskamoŭnych» i «biełaruskamoŭnych» siarod budučych aficeraŭ — 70 da 30-ci (kala 520-ci abituryjentaŭ abrali rasiejskuju movu i kala 220-ci — biełaruskuju). Asobnuju prablemu dadzienaj navučalnaj ustanovy składajuć žančyny-kursantki, asabliva sioleta, kali im dazvolena volna pastupać u Akademiju (raniej dziaŭčyna mahła vučycca tut tolki ŭ tym vypadku, kali chtości ź jaje siamiejnikaŭ zahinuŭ abo atrymaŭ kalectva pad čas pracy ŭ orhanach MUS). U suviazi z nadzvyčajnaj kolkaściu dziavočych zajavaŭ kiraŭnictva Akademii navat vymušanaje było chadajničać ab pavieličeńni vierchniaje płanki naboru «asobaŭ žanočaha połu» (isnuje strohaja rehlamentacyja kolkaści dziaŭčyn-kursantak — nia bolš za 7%, to bok 24 dziaŭčyny ŭ hetym hodzie).
Cikava, što ŭ Biełaruskim dziaržaŭnym technalahičnym universytecie taksama isnujuć niehałosnyja abmiežavańni pavodle połavaj prynaležnaści. Pierš za ŭsio heta tyčycca specyjalnaściaŭ, źviazanych sa škodnymi halinami pramysłovaści, dzie praca žančyn, u pryncypie, zabaronienaja (a navučańnie — zrazumieła ž, nie), adnak, pakolki takija abmiežavańni Ministerstvam adukacyi nierehlamentavanyja, adzinym srodkam upłyvu na dziavočuju rašučaść źjaŭlajecca hutarka. Što tyčycca kolkaści zajavaŭ naohuł, dyk ich sioleta na 350 bolš, čym letaś (konkurs składaje 2,3 na miesca). Najprestyžnymi ŭ hetym hodzie źjaŭlajucca takija specyjalnaści jak «ekanomika i kiravańnie pradpryjemstvam», «buchhaltarski ŭlik i aŭdyt» i «vydavieckaja sprava». Novaja, sioleta adkrytaja specyjalnaść, «prafesijnaje navučańnie», što budzie rychtavać inžyneraŭ-pedahohaŭ, vialikaje papularnaści pakul što nie atrymała — mahčyma, z-za adsutnaści reklamy. Pavodle niapeŭnych papiarednich źviestak (ispyty ŭ BDTU tolki pačalisia) biełaruskuju movu abrali kala treci abituryjentaŭ.
Adzinaj navučalnaj ustanovaj, z usich naviedanych, dzie «biełaruskamoŭnyja» abituryjenty ŭ nievialikaj bolšaści, źjaŭlajecca Mienski medyčny instytut. Zaležyć heta, mabyć, ad pazycyi pryjomnaj kamisii. Konkurs ža ŭ medinstytucie bolšaje hod ad hodu.
U Linhvistyčnym universytecie na biełmovie letaś pisali 48% abituryjentaŭ, ale ŭ hetym hodzie pakul źviestak niama.
Tendencyi vidavočnyja i krasamoŭnyja. Dumajecca, što vybar movy zaležyć jašče j ad taho, nakolki lahičnyja teksty na toj ci inšaj movie prapanujucca. Letaś biełaruskaja dyktoŭka mocna zdyskredytavała siabie: Ministerstva adukacyi dało tekst ź Jakuba Kołasa i napisała ŭ tekście, jakim kiravalisia dla pravierki pryjomnyja kamisii, čaścicu «nie» ź niejkim dziejeprymietnikam razam, tady jak u akademičnym zbory tvoraŭ Kołas jaje piša asobna. Vyjšła šmat błytaniny. Chto z abituryjentaŭ napisaŭ asobna, tamu spačatku zaličyli ŭ pamyłku, tady jany paprynosili zbory tvoraŭ i padali apelacyi, i tyja apelacyi musili zadavolić. Usim heta kaštavała šmat nervaŭ.