Sajuznaja damova — nie takaja pustaja papierka, jak šmat chto dumaje (Interviju z prafesaram Michaiłam Pastuchovym, byłym namieśnikam staršyni Kanstytucyjnaha suda, kiraŭnikom apazycyjnaj delehacyi na kansultacyjach pad ehidaj ABSE)
№ 33 (154), 6 — 13 śniežnia 1999 h.
Sajuznaja damova — nie takaja pustaja papierka, jak šmat chto dumaje
Interviju z prafesaram Michaiłam Pastuchovym, byłym namieśnikam staršyni Kanstytucyjnaha suda, kiraŭnikom apazycyjnaj delehacyi na kansultacyjach pad ehidaj ABSE
— Jakija artykuły Kanstytucyi parušaje zaplanavanaja damova pra sajuz z Rasiejaj?
— Pierš-napierš jana supiarečyć samomu statusu Respubliki Biełarusi jak suverennaj niezaležnaj dziaržavy, bo abjadnańnie z macniejšaj krainaj viadzie da padryvu samastojnaści. Pa-druhoje, damova supiarečyć statusu Biełarusi jak biaźjadziernaje dziaržavy: jadnańnie z Rasiejaj — zvyšdziaržavaj, jakaja maje jadziernuju zbroju — toić u sabie pahrozu źmieny statusu našaje respubliki. Prynamsi, nie vyklikaje anijakaha sumnievu toj fakt, što paśla abjadnańnia jadziernaja zbroja ŭ nas budzie raźmieščanaja choć by dziela prykryćcia Rasiei. Možna ŭzhadać i pra supiarečańnie damovy statusu biełaruskaj movy jak dziaržaŭnaj: u art. 11 movaj mižbakovych znosinaŭ abviaščajecca rasiejskaja mova, to bok, asymilacyja biełaruskaha nasielnictva i prynižeńnie biełaruskaje kultury buduć praciahvacca. Jašče varta adznačyć supiarečańnie damovy takomu važkamu instytutu dziaržaŭnaści jak hramadzianstva: u prajekcie zamacoŭvajecca pryncyp padvojnaha hramadzianstva: «hramadzianie krainaŭ-udzielnic źjaŭlajucca adnačasova i hramadzianami sajuznaje dziaržavy». Padvojnaje hramadzianstva adčyniaje šlach da dyskryminacyi hramadzianstva Respubliki Biełaruś. U vyniku my pryjdziem, chutčej za ŭsio, da hramadzianstva adnaje krainy, rasiejskaha albo sajuznaha.
— A kali my prypuścim, što niechta pažadaje admovicca ad nakinutaha jamu siłkom hramadzianstva?
— Na hetaje pytańnie daje adkaz art.14 prajektu damovy, dzie skazana, što hramadzianie Biełarusi — u vypadku abjadnańnia — aŭtamatyčna robiacca hramadzianami Sajuznaje dziaržavy. Fakt admovy ad hramadzianstva nia budzie mieć anijakich nastupstvaŭ, bo budzie praihnaravany. I ŭ pašpartach usim pastaviać štampik, jaki budzie aznačać, što ŭładalnik dakumentu źjaŭlajecca hramadzianinam sajuznaje dziaržavy. Sajuznaje dziaržavy, jakaja dasiul zastajecca bieznazoŭnaj, što vielmi dziŭna. Kožny čałaviek niejk zaviecca, kali jon nie biaspamiatny, i kožnaja dziaržava maje svoj nazoŭ, kali jana realna isnuje. Nazvali b svoj chaŭrus Biełarasiejaj abo Rusabielijaj. Dziaržava bieź imia — dziaržava biaz budučyni.
— Jak źmienicca status Biełarusi na mižnarodnaj arenie?
— Ja miarkuju, što napačatku, prynamsi, jon nia źmienicca, tamu što Biełaruś pa-raniejšamu budzie vystupać ad svajho imia, jak suverennaja dziaržava — choć hety suverenitet i budzie niepaŭnavartasny. Pytańnie ab pravasubjektnaści bolš vostra budzie stajać u adnosinach da hetaha novaha sajuzu: ci pryznajuć jaho Eŭropa i ceły śviet? Ja ŭ hetym hłyboka sumniavajusia, chutčej za ŭsio, navat paśla padpisańnia damovy — kali heta ŭsio ž adbudziecca — i Rasieja, i Biełaruś buduć vystupać na mižnarodnaj arenie jak suverennyja, samastojnyja dziaržavy. Na stvareńnie miž imi niejkaha sajuzu suśvietnaja supolnaść, vidać, nia budzie źviartać uvahi.
— Na Vaš pohlad, novy sajuz budzie federatyŭnaha albo kanfederatyŭnaha kštałtu?
— Taksama davoli składanaje pytańnie. Z farmalnaha boku vynikaje, što heta kanfederacyja, časovy źviaz dźviuch krainaŭ, kali stvarajucca nadździaržaŭnyja orhany kiravańnia, jakija nia majuć jasna akreślenych uładnych paŭnamoctvaŭ. Choć funkcyi i paŭnamoctvy hetych instytutaŭ dastatkova važkija, i pryniatyja imi rašeńni buduć abaviazkovymi dla abiedźviuch krainaŭ. Ale ž, niahledziačy na vyhlad kanfederacyi, padtekstava zamacoŭvajecca šlach da sajuzu federatyŭnaha. I samaje balučaje toje, što darohi nazad z hetaha sajuzu faktyčna niama. Źvierniem uvahu na artykuł 64, jaki vyznačaje vypadki vychadu z sajuznaje dziaržavy. Čytajem, što rašeńnie ab vychadzie prymajecca vyklučna na referendumie, pryčym realna vyjści dazvalajecca tolki praz 18 miesiacaŭ paśla aktu narodnaha volevyjaŭleńnia. Vynikaje, što ŭvajści ŭ skład sajuzu možna na asnovie farmalnaha abmierkavańnia, jakoje maje vyklučna fikcyjny charaktar, to bok, los dźviuch nacyjaŭ budzie pieradvyznačany podpisami dvuch kiraŭnikoŭ, a voś vyleźci z hetaje pastki budzie značna ciažej. I kali ŭ Biełarusi praviadzieńnie referendumu pryznačaje tolki adzin čałaviek — prezydent krainy, dyk usio budzie zaležać tolki ad jaho: nie spadabajecca jamu sajuz, jon moža skazać: «Usio, chopić, vychodzim!» Ale ž i jamu pryjdziecca ciažkavata: na referendumie prahałasavać za vychad musiać nia mienš za 50% asobaŭ, uniesienych u vybarčyja śpisy.
— Šmat chto kaža ab tym, što praz sajuz Łukašenka choča zamacavać siabie jak upłyvovy rasiejski palityk, kali nia bolej za toje. Jakimi realnymi paŭnamoctvami budzie nadzieleny Łukašenka?
— Abodva kiraŭniki sajuznaj dziaržavy ŭvojduć u skład najvyšejšaje rady, i mienavita jany buduć mieć prava vyrašalnaha hołasu. Łukašenka, pavodle prajektu damovy, budzie mieć adnolkavyja paŭnamoctvy z kiraŭnikom Rasiei, ale ź inšaha boku, nivodzin z dvuch nie zajmieje pieravahi. Nasamreč, sytuacyja takaja, što hołas luboha z kiraŭnikoŭ budzie adpaviadać upłyvu padnačalenaje jamu dziaržavy. I Biełarusi budzie adviedzienaja rola pasynka, zmušanaha padparadkoŭvacca dyktatu Maskvy. Kali padziei buduć raźvivacca ŭ hetkim napramku, my nieŭzabavie pieratvorymsia ŭ častku Rasiejskaj Federacyi, staniem u adzin šerah z Tatarstanam abo Baškartastanam.
— Jakija źmieny mohuć adbycca ŭ vajskovych dačynieńniach?
— Napačatku ŭ Biełarusi buduć dziejničać biełaruskija zakony adnosna vojska, jakoje taksama jakiś čas zastaniecca samastojnym. Ale z pahłybleńniem abjadnaŭčych pracesaŭ paŭstanie pytańnie ab adzinych uzbrojenych siłach. I jašče adno: u prajekcie damovy ŭžo praduhledžanaje «funkcyjanavańnie hrupoŭki vojskaŭ», to bok, Rasieja moža ŭvieści ŭ Biełaruś tak zvany «abmiežavany kantynhient» dziela abarony svaich stratehičnych abjektaŭ, u tym liku vojskaŭ SPA i, mahčyma, jadziernaje zbroi; dziela zabieśpiačeńnia svabodnaha tranzytu nafty, hazu i elektraenerhii ŭ zachodnija krainy i dziela eventualnaj padtrymki biełaruskich uładaŭ.
— Jakija hrošy buduć chrabuścieć u rukach hramadzianaŭ sajuzu?
— Hetaje pytańnie pakul što adkładzienaje na paśla, adnak artykuł 13 damovy kaža, što «sajuznaja dziaržava maje adzinuju hrašovuju adzinku». Budzie adziny emisijny centar, u Maskvie, biezumoŭna. Ale my jašče doŭha budziem abychodzicca svajoj valutaj.
— Jak Vy ličycie, raptoŭnaja źniamoha Jelcyna — heta vypadkovaje supadzieńnie ci praličany palityčny krok?
— Zaraz šerah palitykaŭ interpretuje hety fakt jak taktoŭnuju admovu ad sajuzu. Z adnaho boku, isnuje farmalnaja pryčyna, vonkavaja — chvaroba prezydenta Jelcyna, ale nia treba zabyvacca i na realnyja faktary pieraścieražeńnia Rasiei na mižnarodnym uzroŭni ad stvareńnia dziaržavy-pryvidu. Dyj šmat chto z rasiejskich palitykaŭ nie zacikaŭleny ŭ abjadnańni ź Biełarusiaj, bo zusim jasna, što paśla jaho ŭzmocniacca centrabiežnyja siły, jakija ŭžo siońnia, jak bačym, isnujuć, i šmat što zaležyć ad vynikaŭ vajny na Kaŭkazie: kali rasiejcy jaho nia zmohuć skaryć, jon vyjdzie z składu Federacyi, a za im i inšyja aŭtanomii.
— Vašaja acenka roli Pucina ŭ siońniašniaj Rasiei i ŭ budučym sajuzie?
— Ja dumaju, što i Pucin, i inšyja rasiejskija kiraŭniki prytrymlivajucca imperskich pohladaŭ, i kali isnuje mahčymaść dałučeńnia novych terytoryjaŭ, umacavańnia «zachodniaha kalidoru», atrymańnia dadatkovaha ščyta ad mahčymaha napadu, jany naŭrad ci admoviacca ad Biełarusi, što sama idzie im u ruki. Palityku Rasiei ŭ hetym pytańni možna lohka pradkazać: jana zaŭsiody budzie zacikaŭlenaja ŭ «abjadnańni». Tamu nia varta raźličvać na demakratyčnyja siły našaje ŭschodniaje susiedki. Samastojnaść Biełarusi moža być zabiaśpiečanaja tolki dziakujučy kankretnym dziejańniam apazycyi ŭnutry krainy. Budziem spadziavacca, što hramadzianie Biełarusi vykažucca suprać damovy i nas padtrymaje mižnarodnaja supolnaść. My pavinny raźličvać u pieršuju čarhu na śviadomaść našaha narodu. Biezumoŭna, aptymalnym varyjantam było b niepadpisańnie damovy. Čym bolš času budzie mieć apazycyja ŭ spravie supraćstajańnia «abjadnańniu», tym bolš isnuje šancaŭ, što ničoha z hetaj damovaj nia vyjdzie. Ale treba nieadkładna rabić kankretnyja zachady ŭ hetym napramku, treba zajaŭlać ab svaim prateście na ŭvieś hołas, kab heta pačuli va ŭsim śviecie.
— Ci nie źjaŭlajucca hetyja pieramovy z apazycyjaj šyrmaj dla rasiejskich demakrataŭ i mižnarodnaj supolnaści dy zakałychvańniem samoj apazycyi?
— Sapraŭdy, robicca ŭražańnie, nibyta ŭsie hetyja kansultacyi, što pravodziacca ŭ ramkach pieramoŭnaha pracesu, źjaŭlajucca niejkaj hulnioj, u jakoj my vymušanyja prymać udzieł: i admovicca my nia možam, i realnych perspektyvaŭ ad ich nia bačym. Całkam sumnieŭna, što z budučych pieramovaŭ moža niešta atrymacca, adnak, niahledziačy na pieraškody z boku ŭładaŭ, my budziem udzielničać u ich. Asnoŭnaja meta na siońniašni dzień — dasiahnuć dostupu na dziaržaŭnyja ŚMI. Pieramovy, usio ž — adziny cyvilizavany šlach vyrašeńnia składanaje palityčnaje sytuacyi, u jakoj ciapier znachodzicca Biełaruś.
Hutaryŭ Anatol Prasałovič