Strajk na kirmašach
№ 6 (163), 7 — 14 lutaha 2000 h.
Strajk na kirmašach
Zamiorli na tym tydni bazary. Pryvatnyja pradprymalniki strajkujuć. Prydušanyja novymi padatkami, jany pačali z 1 lutaha miesiac pratestu. Ułady raźjušanyja.
Apošnimi hadami z-za pierabojaŭ u dziaržaŭnym handli ludzi ŭ nas pryzvyčailisia chadzić na rynak. Adnačasova źjaviłasia cełaja klasa pradprymalnikaŭ, jakija sami zrabili sabie pracoŭnyja miescy, sami viaduć svoj biudžet, nie visiać na šyi ŭ dziaržavy, ale j hatovyja pastajać za svaje pravy. Im nie patrebny nijaki apiakun-baćka, bo ichnyja praviły hulni — kankurencyja. Voś ža heta i nie padabajecca Łukašenku, jaki ŭsio choča raźmiarkoŭvać sam, kab ludzi bieź jaho nie mahli pražyć dy kab za jaho hałasavali.
Uładam vyhadna vystaŭlać pradprymalnikaŭ krucialami-padmanščykami — u horšych savieckich tradycyjach. Staršynia Padatkavaha kamitetu Biełarusi Mikałaj Dziamčuk, adstaŭki jakoha patrabujuć strajkoŭcy, kaža ŭ «Źviaździe», što dola pastupleńniaŭ u dziaržaŭny biudžet ad drobnych biznesmenaŭ składaje ŭsiaho krychu bolš za 1%. Sami pradprymalniki nazyvajuć zusim inšuju ličbu — 20%.
Aficyjnyja ŚMI pierakonvali pradprymalnikaŭ vyjści na pracu, robiačy akcent na tym, što ŭ lubym razie jany nie dabjucca pośpiechu, i najbolš zhubić toj, chto najpaźniej vyjdzie. Adnak strajk praciahvajecca. Pavodle acenak lidera strajkoŭcaŭ Valerja Levanieŭskaha, na siońniašni momant strajk trymajuć 87% usich drobnych handlaroŭ Biełarusi. U Miensku i na «Dynamie», i ŭ «Ždanovičach» pracujuć nia bolš, čym 10% strajkbrechieraŭ, a narodu prychodzić śviet, bo ludzi čuli Łukašenkavy abiacanki zavalić našy bazary samalotami tannych tavaraŭ.
A kali nie dapamahajuć uhavory, ułady pačynajuć zapałochvać. Tak, u Ždanovičach u subotu milicyja sprabavała vyturyć z rynku prafsajuznych lideraŭ, a na Ŭładziu Kožucha, namieśnika kiraŭnika tutejšaj filii, skłali pratakoł.
Ci ŭdasca Łukašenku prydušyć handlaroŭ — pabačym. Jasna, što sabie ŭ minus nichto pracavać nia budzie. Jasna taksama, što źniknieńnie klasy pryvatnych pradprymalnikaŭ pryviadzie da papaŭnieńnia šerahaŭ nasielnictva biazvolnaha, skoranaha i zastrašanaha, jakoje žyvie na padački režymu. Drobnyja ž pradprymalniki — heta hramadzki słoj, jaki nia skurviŭsia, jaki hatovy žyć svajoju hałavoj i ni ŭ koha ničoha nie prasić. Jany sami zarablajuć hrošy na siabie i svaich dziaciej. Łukašenka, padobna, vielmi choča złamać pradprymalnikaŭ, razumiejučy vialikaje symbaličnaje značeńnie hetkaha «załomu ruk» — jak u 1995-m pieramohi nad metrapalitenaŭcami — kab umacavać svaju ŭładu i strach u hramadztvie. Jak i tady z metrapalitenaŭcami, ciapier heta vyprabavańnie na supolnuju salidarnaść. Handlary — nia samyja šanavanyja ludzi ŭ vačoch tych biełarusaŭ, jakija nienavidziać bahatyroŭ i pryvatnuju inicyjatyvu, ale, niama sumnievu, histaryčna handlary siońnia ŭjaŭlajuć prahresiŭny słoj hramadztva.
Barys Tumar
I ŭ Kryčavie na rynku — pusta
31 studzienia kala sotni pryvatnych pradprymalnikaŭ kryčaŭskaha rynku nakiravalisia ŭ miascovy rajvykankam. Abkładzienyja niepamiernymi padatkami, jany napisali list na imia staršyni rajvykankamu A.Sivajeva z patrabavańniami:
1.Admianić padatak na dadanuju vartaść dla pradprymalnikaŭ, u jakich tavarazvarot (abjom pasłuh) nie pieravyšaje 3000 minimalnych zarobkaŭ.
2.Pamienšyć płatu za handlovaje miesca, bo płata za adno handlovaje miesca na kryčaŭskim rynku za adno imhnieńnie ŭzrasła ŭ 2,5 razy — z 170 da 400 rubloŭ za dzień.
Akramia štomiesiačnaha vializnaha fiksavanaha padatku pradprymalniki pavinny płacić metavy transpartny zbor u pamiery 2% ad čystaha prybytku i medyčny zbor u pamiery 1% ad čystaha prybytku. Tyja, chto zajmajecca realizacyjaj harełki j vina dy tytuniu, pavinny płacić 5% ad zarobku.
Što samaje kryŭdnaje, dyk heta toje, što hramadzianie z rasiejskaj prypiskaj usie hetyja miascovyja padatki nia płociać. A tyja padatki, jakija jany płociać, płociać z ulhami, pa mienšych staŭkach. Ad ich nie patrabujuć vieści buhaltarskaha ŭliku. Što ž atrymlivajecca? My, biełarusy, horšyja za rasiejcaŭ? Čamu jany panujuć na našych rynkach?
Adpraviŭšy list u rajvykankam i nie dačakaŭšysia adkazu, handlary sami nakiravalisia tudy, kab pasłuchać tłumačeńni kryčaŭskaha kiraŭnictva. Ale na sustreču ź imi nichto nia vyjšaŭ. Tady niekalki aktyvistaŭ nakiravalisia ŭ kabinet namieśnika staršyni M.Hierdzija. Toj paciepnuŭ plačyma — maŭlaŭ, ničoha nia viedaju pra list i patrabavańni. I ŭvohule, ničym dapamahčy nie mahu…
U adkaz na poŭnuju abyjakavaść uładaŭ i niežadańnie navat vysłuchać, pradprymalniki raspačali zabastoŭku. Zaraz na kryčaŭskim rynku nie handluje nivodnaja jatka, toje samaje na pryvakzalnym minirynku, nie pracuje nivodny pryvatny šapik.
7 lutaha pradprymalniki znoŭ źbiarucca kala budynku rajvykankamu — jany ŭparta šukajuć dyjalohu z uładami. Ci kiraŭnikam Kryčava daduć zahad pieramaŭlacca, pabačym.
A.Kuźmin
Ci Pratrymajucca da 15-ha?
Haradzienskija pradprymalniki strajkavali ŭvieś minuły pracoŭny tydzień. U piatnicu jany źjechalisia na svoj rynak «Paŭdniovy», kab paraicca. Tut milicyjanty ŭ cyvilnym zatrymali skarbnika prafsajuzu Ŭładzimiera Soŭca. U jaho zatrymščyki ŭziali pačak rezalucyjaŭ pradprymalnickaha mitynhu, jaki adbyŭsia ŭ stalicy 31-ha studzienia. Usie astatnija pasiadali ŭ mašyny i «busy» dy ŭ kalonie kala sta aŭtamabilaŭ vyjechali za horad. Tam, na ŭzbočynie pad lesam, jany sustrelisia z prafsajuznym lideram Valerjem Levanieŭskim. Jon paprasiŭ usich pratrymacca chacia b da 15-ha (kali źbiarecca ahulnabiełaruski strajkam), bo na Horadniu ŭsie zvažajuć. Što da hroźby Łukašenki zavieźci «dziašovy» tavar samalotam z Turcyi, dyk publika zhadziłasia: chaj pryvozić, «naš aeradrom hatovy pryniać choć Boinh».
Ale, zdajecca, užo zdajucca. U subotu j niadzielu haradzienski centralny rečavy bazar pracavaŭ va ŭsiu, pracavaŭ častkova i bazar «Paŭdniovy».
Siarhiej Astraŭcoŭ
Handlaroŭ dastali
Niečakanaja pa maštabach i vastryni pradprymalnickaja zabastoŭka stałasia hałoŭnaj padziejaj Mahilova minułaha tydnia. 1 lutaha adbyŭsia pieršy mitynh, jon sabraŭ kala 100 handlaroŭ na marozie pobač z Domam kultury šviejnikaŭ u centry horada. A ŭ piatnicu adbyŭsia jašče bolš masavy schod. U im udzielničali kala 350 čałaviek. Pahutaryli na schodzie i nakont taho, jak zmahacca sa strajkbrechierami. Akazvajecca, jość dobraja zbroja. Kali ty pracuješ pa ciapierašnich praviłach, to pracuj. I płaci pa štrafach. Pradprymalniki źbirajucca pieraŭtvaracca ŭ pakupnikoŭ i patrabavać ad zdradnikaŭ usie siertyfikaty, tałony i dazvoły.
Pradprymalniki adčuli svaju moc. Jany viedajuć, što ŭłady hublajuć žyvyja hrošy (bolš za 500 novych miljonaŭ) u biudžet, jakija jany štomiesiac tudy stabilna prynosiać. I ŭpeŭnienyja, što pieramohuć. Vyrašana 15 lutaha sabracca iznoŭ. A da taho strajkavać.
Symon Hłazštejn