BIBLIJATEKA
№ 9 (166), 28 lutaha — 6 sakavika 2000 h.
BIBLIJATEKA
STO BIEŁARUSKICh KNIH XX STAHODŹDZIA
Kastuś Antanovič žyvie ŭ Miensku na vulicy «Sirienievoj», što nie miłahučna pa-biełarusku, tamu ŭ dužkach aŭtar dadaŭ — Bezavaj. Kastusiu 15 hadoŭ. Jaho aburaje, što kali havoryš pa-biełarusku abo nosiš symboliku, «dobra, kali ciabie nazyvajuć jašče beenefaŭcam, čaściej ža za ŭsio... fašystam, nacystam, zdradnikam. Sapraŭdy kryŭdna, kali ty jašče i BNF tolki častkova». Hetki sabie narmalny čałaviek, jakoha z-za jahonych narmalnych prychilnaściaŭ da rodnaha abstaviny pieratvarajuć u zmahara. «Vielmi kryŭdna, — piša Kastuś. — Tak u mianie paśla hetych słovaŭ ščymić serca, ale taksama ŭ hety čas źjaŭlajecca honar za toje, što ja trymajusia, nie paddajusia ŭpłyvu hetych nizkich ludziej. Tamu treba ŭ pieršuju čarhu nam, histaryčnym nasielnikam našaj ziamli, dapamahčy tym, chto nia vyrašyŭ svoj los ci ŭsio ž papaŭ pad upłyŭ hetaha režymu». Nu voś, chłopiec lubić svajo, a dziaržava jaho za toje nasialaje vajaŭničym ducham. Usio słušna, Kastuś, pry akupanckim režymie treba baranić svaju kulturu i svaju movu.
Najbolej Kastuś lubić čytać Bykava, jahonuju «Abłavu». «Hety piśmieńnik praz svaje tvory zrabiŭ mianie sapraŭdnym patryjotam Baćkaŭščyny». A ŭlubiony vierš Kastusia — Kupałava «Spadčyna». Praŭda, u Kastusioŭ śpis trapili nia tolki knihi, ale i asobnyja tvory — vieršy, apaviadańni, što supiarečyć umovam našaha rejtynhu, bo śpis składajecca mienavita z knih. Miž tym, dziakujučy Kastusiu, u našym ahulnym śpisie źjavilisia imiony Alesia Masarenki, Uładzimiera Bielskaha, Alaksieja Nienadaŭca.
A voś Maryja Juchnel z Haradziei kala Niaśvižu nazvała tolki adnu knihu —«Chrystos pryziamliŭsia ŭ Harodni» Ŭładzimiera Karatkieviča. Niama nijakaha sumnievu, što hety raman užo maje harantavanaje miesca ŭ załatoj sotni stahodździa — ažno 26 čytačoŭ padali za jaho svoj hołas.
Stanisłaŭ Buhar ź Dziatłavičaŭ Łuninieckaha rajonu pastaviŭsia da śpisu z usioj adkaznaściu i praciahvaje rabić asabistyja adkryćci. «Sapraŭdnym adkryćciom dla mianie staŭsia nievialiki paetyčny zbornik-paema Alesia Barskaha «Blizkaść dalokaha», vydadzieny ŭ dalokim 1983 hodzie ŭ Biełastoku». Spadar Stanisłaŭ miarkuje, što hetuju knihu varta abaviazkova pračytać (pieračytać) sučaśnikam. Uklučajem u ahulny śpis, ale musim kanstatavać, što heta tolki pieršy hołas za zhadanuju knihu, a ŭsiaho ŭ našym ahulnym śpisie pad tysiaču nazvaŭ.
Klim Skrabiec ź Miensku napisaŭ, što ideja śpisu jamu padabajecca, a sam śpis — nie. Maŭlaŭ, u im «šmat nieviadomych knih, jakich ni ja, ni maje dzieci nie čytali». Miž inšym, adna z metaŭ hetaha rejtynhu jakraz u tym, kab inšyja ludzi padkazali nam, jakich knih my nia viedajem, ale viedać varta. Roznyja husty zavažvajucca statystykaj. U hazecie my drukujem tolki vieršalinu śpisu, bo na poŭny nie chapiła b miesca.
Halina Ŭłasava ź Miensku maje inšuju dumku — maŭlaŭ, usie knihi viadomyja. Jana piša: «Ź cikavaściu saču za vašaj rubrykaj «100 knih». I što my bačym? Aničoha, akramia toj tryvała ŭstalavanaj hijerarchii imionaŭ, da jakoj usie j tak pryvučany i pryzvyčajeny. Spračacca z «hołasam narodu» nie źbirajusia, ale maju śmiełaść skarystacca čytackim pravam i prapanavać śpis knih, jakija biezadnosna vašaha rejtynhu i času zojmuć pačesnaje miesca ŭ historyi i kultury našaj Baćkaŭščyny (na maju dumku, viadoma)». Niama sensu spračacca, što ahułam kaštoŭnych biełaruskich knih u XX st. vydadziena nia sotnia, a tysiačy. Ale ŭ hetaj rubrycy my havorym pra masavyja prychilnaści, pra toje, što sapraŭdy varta mieć u svajoj biblijatecy kožnamu biełarusu, niezaležna ad uzrostu ci specyjalnaści. Heta toje, praz što kožny moža pryjści da Biełarusi, spaznać i palubić Biełaruś, a razam na ŭsio žyćcio palubić hetyja knihi.
Adnak voś što prapanuje sp.Halina «ź niestandartnaha» (uklučajem u ahulny śpis): «Narodnyja pieśni z melodyjami» M.Hareckaha (jon, darečy, hetyja pieśni zapisvaŭ ad svaje maci), «Kamień z hary» U.Damaševiča, «Niomnaŭ dar» Jakuba Kołasa, «Piarścionak» A.Sierbantoviča, «Bosyja na vohniščy» Michasia Čarota, «Vieršy žadańniaŭ» V.Marakova, «Zamki i ludzi» P.Bitela... Hetyja knihi dobra viadomyja ŭsim, chto ŭ 70-80-ja hady pačynaŭ źbirać svaje biblijateki biełaruščyny.
«I, viadoma, Uładzimier Karatkievič, — zaviaršaje sp. Halina, — pa-za ŭsialakimi śpisami i rejtynhami!» Škada tolki, što nie nazvanyja kankretnyja knihi Karatkieviča.
«Mnohaje ź pieraličanaha čytałasia šmat hadoŭ tamu, ale ja pa siońniašni čas pomniu, jak jano ŭzrušała maju dušu i chvalavała serca. U rozny čas, na roznych etapach svajho žyćcia, ja praz pryhažość, fakty, padziei i hierojaŭ hetych knižak nabližaŭsia da yśviedamleńnia Biełarusi jak Radzimy, jak krainy i jak budučyni», — piša Raman Stankievič ź Miensku. Sp.Raman, taksama jak i Kastuś Antanovič nazyvaje časam asobny vierš abo pieśniu. My ž addajem hetyja hałasy tym zbornikam, u jakich tyja asobnyja tvory drukavalisia.
I jašče — P.S. u liście sp.Ramana: «Knižka Arłova i Sahanoviča «10 viakoŭ biełaruskaj historyi», biezumoŭna, zasłuhoŭvaje ŭklučeńnia ŭ śpis, ale, na moj pohlad, siońnia jana jak najbolš skiravanaja ŭ budučyniu. Tamu i musić budzie pastaŭlena pad numaram 1 u śpisie stahodździa XXI».
Mahčyma, heta i tak. Ale tut vola čytačoŭ — ci zachočuć jany ŭklučyć novuju knihu ŭ svaje śpisy, ci nie. Prynamsi siońnia my ŭžo majem niekalki hałasoŭ — za «10 viakoŭ» u załatoj sotni XX st..
P.Tarasievič ź Miensku nazvaje knihi, jakija, na jahonuju dumku, pieradajuć duch, isnaść i asablivaść Biełarusi, jaje historyju i kulturu, charaktar biełarusaŭ. «Hetyja knihi ja ŭziaŭ by z saboju ŭ emihracyju, kali b takoje zdaryłasia».
Siarod zusim novych u našym śpisie aŭtaraŭ i knih źviartajuć uvahu dźvie apovieści Ivana Siarkova «My z Sańkam u tyle voraha» i «My chłopcy žyvučyja», jakija nazvaŭ čytač z vuł. Jakubava ŭ Miensku (podpis nierazborlivy).
Takim čynam, naš knižny rejtynh praciahvajecca.
Siońnia my drukujem bolš šyroki śpis (pačynajučy ad knih, što nabrali piać hałasoŭ), kab ujavić, jakija nazvy majuć najbolej šancaŭ uvajści ŭ załatuju sotniu. Nahadvajem, što ichny rejtynhavy los budzie zaležać ad vašych dopisaŭ.
Kryt.
Novyja knihi, dasłanyja ŭ redakcyju
N.Vajciachovič. Šacak: Krajaznaŭčyja narysy. — Miensk: Pejta, 1999. — 80 s. — (Viedać svoj kraj Biełaruś.) — Nakład 1000 as. ISBN 985-6024-20-Ch
A.Machnač. Nizok: Krajaznaŭčyja narysy. — Miensk: Pejta, 1998. — 72 s. — (Viedać svoj kraj Biełaruś.) — Nakład 1000 as. ISBN 985-6024-22-6
Heta druhaja kniha z seryi «Viedać svoj kraj Biełaruś» pryvatnaha vydaviectva «Pejta». Nizok viadomy tym, što tut naradzilisia Kandrat Krapiva, Paŭluk Trus dy Lidzija Arabiej.
M.Mikulič. Maksim Tank: Na skraźniakach stahodździa. — Miensk: Mastackaja litaratura, 1999. — 254 s.: ił. — Nakład 1800 as. ISBN 985-02-0361-7
Aŭtar robić adnu ź pieršych pa śmierci piśmieńnika sprobaŭ asensavać fenomen Maksima Tanka, enihmy biełaruskaj litaratury XX st.
Pamiać: Dobruski rajon: histaryčna-dakumentalnyja kroniki haradoŭ i rajonaŭ Biełarusi. U 2-ch kn. Kn.1/ Układalnik P.Rabianok; Mastak E. Žakievič. — Miensk: Mastackaja litaratura, 1999. — 358 s.: ił. — Nakład 3053 as. ISBN 985-02-0165-7
Kniha achoplivaje peryjad ad najstaražytniejšych časoŭ da 1943 h., kali na Dobruščynu viarnulisia balšaviki.
U.Paŭłaŭ. Dazor na Suchoj mili: Vybranyja apovieści: Dla małodšaha školnaha vieku / Mastak V.Pryješkin. — Miensk: Junactva, 1999. — 238 s.: ił. — Nakład 3000 as. ISBN 985-05-0234-7
A.Razanaŭ. Taniec z vužakami: Vybranaje. — Miensk: Mastackaja litaratura, 1999. — 462 s. — (Biełaruskaja paezija XX st.) — Nakład 2000 as. ISBN 985-02-0468-0
Kniha ŭ ćviordaj vokładcy, azdoblenaj repradukcyjaj unijackaha abraza XVIII st. «Cud Jurja ab źmiai».
M.Tank. Izbrannoje: Pierakład ź biełaruskaj movy / Układańnie, ustupny artykuł V.Rahojšy. — Miensk: Mastackaja litaratura, 1999. — 398 s.: ił. — Nakład 1600 as. ISBN 985-02-0378-1
Čytaŭ knihi Viktar Muchin