Z redakcyjnaj pošty
№ 28 (185), 10 — 17 lipienia 2000 h.
Z redakcyjnaj pošty
Nia sud, a sudzilnia
I voś kryšačku raspaviadu Vam ab demakratyi i dyjalohu pa-łukašenkaŭsku.
Pisaŭ da Vas ab zdareńni sa mnoju praz aśviatleńnie vulic i inšaje na vioscy, čym nas zaraz dajmajuć vertykalščyki.
Adbyŭsia sud nada mnoju, i prypajali 22 tysiačy. Sprava — drobiaź, dy tolki pustelna jakaś pačuvajeśsia. A tamu, što ludzi nie razumiejuć, im niaŭciam, što prysud vynieśli nia mnie, a im, bo rabiŭ ja ŭsie 23 hady i suviaź, i radyjo dyj śviatło im. Chacieŭ, kab lepš było im i kab choć krychu dy lepšaj była naša dola. Zaraz naš lud trusina-stravusinaj natury śmiajecca, nu, jak chto. Voś tak, atrymaŭ ja i śviatło, i darohu, i ŭsie vyhody. Ba, vyhody majuć ciapierački ŭsie, chto kala režymnaha karyta tyrčyć. Ale starym niaŭciam, što ichny Łukašenka abdziraje dahała ich dziaciej dy ŭnukaŭ, a potym daść im paciupini, i rady. Piencaju nam daje, dy jakuju! Nu i pajšło, pajechała.
Ja moh by i nie davodzić spravy da sudu, ale vyrašyŭ pašukać praŭdy ŭ samym humannym sudzie ŭ śviecie, jak i sama ŭłada ź jaje Zahadčykam. O, heta nieparaŭnalna. Nia sud, a sudzilnia. Dy čort ź im, z tym sudam i hetym režymam. Jany heta z nas chočuć parabić raboŭ, kab pamienš jeli dy pili, kab rachmanymi byli. A ŭžo demakratyju my Vam damo. Voś tak, daražeńkija.
Dy Boh Vam dapamažy. Na hetym usio, da pabačeńnia.
A voś na vybary ŭsio ž treba iści, što b tam ni było. Tre imknucca choć na kroplu dy vyrvać i tut ad ich štości. A tam čas pakaža.
Piatro Filipovič, Čamiarysy
Ja za ŭdzieł u vybarach
U apošnim numary Vašaj hazety z novaj siłaj razharełasia palemika nakont udziełu apazycyjnych siłaŭ u vybarach.
Bolšaść našych apazycyjaneraŭ schilajecca da niaŭdziełu ŭ vybarach. I što realna daje taki krok? Ničoha. Faktyčna dla Biełarusi heta nulavoje rašeńnie — praciah padzieńnia ekanomiki ŭ jamu, zaniapad biełaruskaj kultury i h.d. Atrymlivajecca, što sama apazycyja budzie padtrymlivać Łukašenku i vykonvać jaho plany.
Adzinaje vyjście — udzieł u vybarach. Jak ža heta lepš rabić? Na maju dumku, chaj kandydaty ŭ deputaty rehistrujucca jak niezaležnyja. Pa apošnich vybarach vidać, što ŭ parlament prajšli zbolšaha tak zvanyja «niezaležnyja» deputaty, i heta nie ciemrašalstva elektaratu, a toje, što narod stamiŭsia ad palityčnych vahańniaŭ uleva i ŭprava i choča spakojnaha žyćcia. Takim samym čynam hałasavali za Łukašenku — «svajho ŭ dosku» narodnaha pradstaŭnika. Kolkaść kandydataŭ ŭ deputaty pry hetym ad apazycyi pavinna być maksymalnaj. Takim čynam jany zmohuć adciahnuć hałasy ad kandydataŭ ad ułady i pravieści bolš kandydataŭ u druhi tur.
I treba pamiatać, što hety parlament budzie pry hetym pierachodny, jak i Viarchoŭnaja Rada 13 sklikańnia, voś tolki rola budzie roznaja — adzin prynios na svaich plačoch dyktaturu, druhi moža prynieści demakratyju, i termin jaho isnavańnia moža być karotki.
Pry lubych niepradkazalnych dziejańniach ułady ŭsie prahresiŭnyja kandydaty ŭ deputaty na lubym etapie padrychtoŭki vybaraŭ mohuć adnačasova admovicca ad udziełu ŭ farsie, tym samym u vačoch usiaho śvietu Łukašenka ŭpadzie čarhovy raz, i vybary nia buduć pryznanyja demakratyčnymi krainami, jak i «referendum» 1996 hodu.
Što ž moža zrabić parlament, kali b u jaho prajšła bolšaść apazycyjnych siłaŭ pry isnujučaj uładzie?
Zakanadaŭča deputaty mohuć aformić niezakonnaść praviadzieńnia referendumu 1996 hodu, tym samym pakazać, što Łukašenka trymaje ŭładu niezakonna. U apazycyi narešcie źjavicca realny šaniec vyjści da srodkaŭ masavaj infarmacyi i tłumačyć svaju palityku.
Naturalna, takija dziejańni nie spadabajucca Łukašenku, i jon pojdzie na razhon parlamentu, a heta čarhovy raz zaśviedčyć usiamu śvietu i biełarusam taksama palityku našych uładaŭ. Nu, a hałoŭnaja zadača hetaha parlamentu — heta adciahvańnie na siabie ŭsioj mahutnaści ŭłady Łukašenki ad budučych prezydenckich vybaraŭ. Adnačasova demakratyčnyja siły ŭ parlamencie mohuć realna vyłučyć adzinaha kandydata ŭ prezydenty Biełarusi. Heta daść realny šaniec pierajści Biełarusi na šlach demakratyi.
A vuličnyja akcyi ŭ našaj rečaisnaści mała što dajuć, akramia ŭzmacnieńnia isnujučaj ułady, i čas apazycyi zajmacca nie bałbatnioj, a realnaj spravaj.
Jaŭhien Miadźviedzieŭ, Miensk
Nie čapajcie Paźniaka
U razmovie ź Jurjem Chadykam («NN» №26 (183) ad 26.06.2000) sp.Dyńko zadaŭ jamu pytańnie, jakoje mocna mianie ŭraziła: «Niavychad apazycyi na vybary nie nahadvaje Vam nieviartańnie Paźniaka? Mo apazycyja tamu j nia jdzie na vybary, što joj zvykła j zručna siadzieć u zavuholli, vyhladać pakutnikami na ŭvieś śviet?» Niaŭžo Vy dumajecie, što Zianon Paźniak znachodzicca za miažoj, bo jamu zručna siadzieć u zavuholli j vyhladać pakutnikam na ŭvieś śviet? Na maju dumku, jahonaja emihracyja — heta krok razumnaha čałavieka, jaki žyvie dziela svajoj Baćkaŭščyny, dziela Biełarusi, bo ŭjavicie sabie što b čakała jaho zaraz na Radzimie. U lepšym vypadku turma, a chutčej za ŭsio los Ju.Zacharanki ci V.Hančara. A Zianon Paźniak jašče voj jak spatrebicca našaj Radzimie i biełarusam. I jon heta dobra razumieje…
Mnie zdajecca, sp.Dyńko, što paraŭnoŭvać zručnaść zavuholla z emihracyjaj Paźniaka nia vielmi prystojna. Uzhadajcie, što zrabiŭ Zianon Paźniak dla Biełarusi.
Uładzimier Sińkievič, Miensk
Cyrymonija aktu
Čas biažyć chutka. Užo naprykancy lipienia adbudziecca Ŭsiebiełaruski źjezd za niezaležnaść. Hałoŭnaje — pryniaćcio Aktu za niezaležnaść Biełarusi.
Ale j nadzieja hetaja vielmi nieardynarnaja. Vymahaje jana admietnaści, infarmavańnia nasielnictva i h.d. Narešcie — pryniaćcio Aktu pavinna być ažyćcioŭlena delehatami źjezdu tak, kab henaja padzieja zapomniłasia nadoŭha.
Mahčyma, maje prapanovy padaducca varjackimi. Ale ž čas taki, što vymahaje nieardynarnych padychodaŭ da ŭsialakaje spravy.
Ja miarkuju, što asnoŭnuju rolu pad čas cyrymonii pryniaćcia Aktu pavinny adyhrać žančyny. Što ž rabić, kali žančyny ŭ sučasnaj Biełarusi biaruć na siabie asnoŭny ciažar pa vyratavańni i ad žyćciovych ciažkaściaŭ, i ŭ palitycy. Na maju dumku, uračysty scenar pryniaćcia Aktu za niezaležnaść moža być taki. Hučyć abjava. Delehatki źjezdu ahalajucca. Žančyny bolš-mienš stałaha vieku zastajucca ŭ spadnicach. Dziaŭčaty raspranajucca da majtkaŭ. Hrudzi aholenyja. Abutak zdymajecca — basanož. Na pačatku dźvie pryhožyja dziaŭčyny vynosiać vialiki bieł-čyrvona-bieły ściah. Hučać piaščotnyja melodyi. Kožnaja z delehatak padychodzić da ściahu, stanovicca na kaleni i całuje jaho. Vyklučeńnie — dla žančynaŭ stałaha vieku i vielmi pavažanych. Dziaŭčaty i maładyja žančyny padychodziać da ściahu, stanoviacca na kaleni i schilajuć hałavu. Dalej čakajuć, pakul usie delehaty ŭšanujuć ściah. Potym ušanavańnie pačynajuć maładyja žančyny, a skančajuć dziaŭčaty.
Žančyny viartajucca na miescy. Hučyć tekst Aktu za niezaležnaść. Delehaty paŭtarajuć jaho. Akt abviaščajecca pryniatym. Hučyć himn biełarusaŭ «Mahutny Boža». Pad čas jaho vykanańnia žančyny znoŭ stanoviacca na kaleni.
Dalej žančyny apranajucca. Źjezd praciahvaje pracu. A što ž mužčyny? Kali jany nas padtrymajuć, budzie dobra. Nie padtrymajuć… Žančyny sami zrobiać pryniaćcio Aktu za niezaležnaść vybitnaju padziejaju, a nie čarhovaj abrydłaju apazycyjnaj tusoŭkaju. Hej, ščyryja, pryhožyja, pracavityja biełaruski! Padtrymajecie mianie?
Kličuć mianie Irena. Maju dźviuch dziaŭčatak, 8 i 12 hod. Žyviem u ładzie z pryrodaju. Zahartoŭvajemsia. Zimoju a 6-j ranicy padymaju dziaŭčatak i na dvor. Aholenyja. Myjemsia, robim ruchanku, abcirańnie śnieham. U luboje nadvorje. Dalej biažym na rečku. Kupajemsia ŭ ledzianoj vadzie, dy nam ŭžo zvykła. Vyłazim z rečki i robim himnastyku joha. I navat u davoli vialiki marozik usio atrymlivajecca. Małodšaja dačuška vyłazić z rečki i ŭžo moža ŭ davoli drennaje zimovaje nadvorje (śnieh, mocny viecier, maroz) z paŭhadziny vykonvać składanyja johaŭskija praktykavańni. A to navat prastajać nieruchoma ŭ niazručnaj pozie.
Z pałovy krasavika da pačatku kastryčnika chodzim basanož (u chacie i na dvary). Uletku abychodzimsia amal biaz vopratki (tolki ŭ ludzi vyjści). Śpim letam niašmat. A 4-j ranicy pačynajecca ruchanka. Potym dačuški załaziać u balei z chałodnaj vadoju dy siadziać davoli doŭha. Vada z kałodziežu. Sama taksama ablivajusia vadoju sa studni. Voj, heta ja ŭžo šmat pra siabie i dačuškach raspaviadaju… Žyviem my ŭ dalokaj viosačcy, amal na chutary. Voś tamu i jość mahčymaść vieści taki ład žyćcia.
A našym demakratam chacia b pałovu takich vyprabavańniaŭ. Vybracca im z utulnych fatelaŭ… Proźvišča svajho nie paznačaju, daviedajucca ludzi i budzie ŭžo kiepska. U spakoi nie pakinuć!
A demakratam raju spynić tusoŭki. Dy j zrabić niešta dziejsnaje.
Z pavahaju, Irena
Našy ŭ horadzie
Vodhuki čytačoŭ
***
Dobry dzień, šanoŭnaja «Naša Niva». Ź cikavaściu pračytaŭ artykuł Źmitra Bartosika «Našy ŭ horadzie». Całkam zhodny z aŭtaram, što daŭno para pramaŭlać svajoju movaju na poŭny hołas. Kab «źvierababy» zatyknulisia. Zrešty, ja daŭno karystajusia ŭ hramadzkich miescach svajoju rodnaj movaju, i nie zaŭždy heta vyklikaje kiepskuju reakcyju. Naprykład, niadaŭna, jechaŭ ja ŭ ciahniku Unieča-Horadnia, mnie zakarcieła ŭ prybiralniu. U miežach sanitarnaj zony Miensku. Kali b ja źviarnuŭsia da pravadnicy pa-saviecku, dyk i atrymaŭ by saviecki adkaz «Ždzicie, tavaryš, i ciarpicie». A na łaskavaje biełaruskaje «Ciotačka, niama sił tryvać», zapavietnyja dźviery rasčynilisia z pažadańniem «Pisaj, synok». Tak što, kali chto źbiarecca jechać vyšejzhadanym ciahnikom, chaj biare šosty kupejny vahon. Dzie razumiejuć i ludzkuju movu, i ludzkija prablemy.
Ci voś jašče. Mianiaŭ niejak valutu, i kasirka pieradała mnie lišnich piaćsot rubloŭ. Ja joj, biezumoŭna, ich viarnuŭ. Ale — z čakańniem čaroŭnaha słova. «Spasibački», — adkazała taja. «A kali ŭsio ž padumać?» «Dziakuj, — raspłyłasia jana va ŭśmiešcy. — Nu, kaniečnie, dziakuj».
Z aficyjantkami j taksistami praściej. Jany lubiać čajavyja. Za vietlivaje absłuhoŭvańnie na rasiejskaj chaj na ich nie raźličvajuć. (U «źvierababaŭ» lepš uvohule nie charčavacca). Avoś za pierachod na movu klijenta možna j zapłacić. Ale ja pakul pa restaranach nie chadok.
Samaje składanaje — razmaŭlać u čarzie. Kali zzadu napiraje chvost, a ŭ vakiency siadzić toj samy «źvierabab». Ja pakul nie zaŭsiody ryzykuju, nabližajučysia da toj kletki, havaryć pa-ludzku. Ale, vidać, treba siabie prymušać.
Z pavahaju, Maksim, 17 hadoŭ, Miensk
***
Adklikajusia na Vašuju prapanovu skłaści śpis biełaruskich i adnačasova biełaruskamoŭnych miescaŭ i firmaŭ.
Mnie daviałosia zamaŭlać kvitki na vypuskny viečar. Siarod mienskich drukarniaŭ, u jakija ja telefanavaŭ, adzinaja, dzie ŭ razmovie adrazu pierajšli na biełaruskuju movu, była drukarnia «Asobny dach». Darečy, ichnaja reklama taksama pa-biełarusku.
Aleś, Miensk
Va Ŭkrainie namordnikaŭ bolš, čym zasterežnikaŭ
Jak filolaha mianie cikaviać pracesy, što adbyvajucca z movaju ŭvohule, a jak praŭnik ja całkam padzialaju dy padtrymlivaju vaša imknieńnie źviarnuć uvahu čytačoŭ na złabadzionnaść moŭnaha pytańnia ŭ Biełarusi. Padobnaja prablema isnuje i va Ŭkrainie, praŭda, hleba dla jaje vyrašeńnia trochi bolš spryjalnaja.
Nia maju namieru, jak toj niavychavany hość, zajmać vas ukrainskimi historyjami. Nie zmahu taksama paraić zamienu ciapierašniamu «namordniku». Zatoje z nahody artykułu «Namordnik» u mianie ŭźnikła žadańnie padzialicca ŭłasnymi dumkami nakont ciapierašnich moŭnych akaličnaściaŭ — z dośviedu Ŭkrainy. Ale, pierakanany, jon nia mienšaju mieraju datyčyć i Biełarusi.
Voś ža, pieradusim, ja nie vyjaŭlaŭ by zališniaha pesymizmu. Sytuacyja, što isnuje ciapier u Biełarusi z movaj, daloka nie fatalnaja. Heta «chvaroba», jakaja, adnak, maje «zdarovyja symptomy» svajho ciačeńnia. Rasiejskaja mova, mova vulicy, maje svaje moŭnyja ramki: z adnaho boku, ich vyznačaje biełaruskamoŭnaja vioska, a ź inšaha — biełaruskamoŭnaja elita. Šancy na sustreču «nizoŭ» ź «viarchami» abnadziejvajuć. Biassprečna, takija šancy zrealizujucca abo pry ŭmovie nieŭmiašańnia ŭ pracesy (što ja ŭvažaju samym naturalnym, hledziačy na siońniašnich biełarusaŭ), abo naadvarot, pry ŭmovie aktyŭnaje prabiełaruskaje moŭnaje palityki na kanstytucyjnym uzroŭni. Inšaha varyjantu ja nie dapuskaju, bo toje, što adbyvajecca siońnia, supiarečyć cyvilizavanamu zdarovamu sensu nahetulki, što pryrečanaje na pravał. Tamu, miarkuju, hublać zapału nia varta.
Što da «namordnikaŭ» i h.d. ja chacieŭ by skazać, što lubaja mova składajecca z zapazyčańniaŭ. Tyja ci inšyja histaryčnyja peryjady ŭnosili cełyja słoŭnikavyja płasty. Rasiejskija zapazyčańni jość pryrodnym (choć dla niekaha balučym) faktam. Ale paśla mova sama, praź jaje nośbitaŭ, maje ŭłaścivaść padbirać sobskija ekvivalenty zapazyčańniaŭ. Jak tolki źjaŭlajecca patreba bolš udała ci kankretna pieradać sens taho ci inšaha słova, jak źjaŭlajucca novyja słovy, u tym liku i ŭłasnyja. Mova sama filtruje pryrodnaść taje ci inšaje adzinki z uvahi na jaje hučańnie, napisańnie dy słovaformy. Tamu, prykładam, poruč z najmanymi zabojcami chavajucca ŭdvaja karaciejšyja kilery, a sustreča na najvyšejšym uzroŭni ŭtraja prajhraje samitu. Uźniknie patreba, dojdzie čarha j da «namordnika», bo ž siłkom nie prymusiš taho, chto ŭžo zvyk i nie razumieje, navošta patrebnaje inakšaje słova. Kab pryžyvałasia novaje słova, treba kab samim nośbitam movy staroje było niazručnym. Tady abaviazkova źjavicca, jak va ŭkrainskaj movie «sobačij zapobižnik», a jon užo paśla pieratvorycca ŭ prosta «zapobižnik». Dla prykładu, va ŭkrainskaj movie słova «namordnik» žvava funkcyjanuje, bo ŭtvoranaje ad ukrainskich leksemaŭ i dakładna pieradaje semantyku słova.
Kali ž u słovie bačycca niepažadanaje padabienstva da ..., było b niapravilna takoje słova biezapelacyjna kasavać jak nakinutaje pazyčańnie. (Dyj, zrešty, śled jašče dobra padyskutavać, chto ŭ kaho histaryčna bolš zapazyčyŭ!)
Vidavočna, što ŭłasnyja zdabytki — i movu ŭ pryvatnaści — naležyć adstojvać hodna, ale j biez fanatyzmu.
Dyk ža budźma mudrymi i ŭzvažlivymi, panovie!
Mikoła Paŭłaŭ, mykolka@faust.kiev.ua
Napryśnik
Kaliści ŭ vioscy Padstaryń Ivacevickaha rajonu nazyvali sabačuju pysu «prychaj». Adpaviedna namordnik budzie hučać jak «napryśnik». Mo hetaje słova j miascovaje, ale ja miarkuju tak:
u dobrych ludziej – tvar,
u kiepskich – morda,
u vašych siabroŭ na čatyroch łapach, ź jakimi vy chodzicie na palavańnie – tvar,
u ratvejleraŭ, što brešuć na mirnych demanstrantaŭ – prycha.
Hienadź Maźko, Ivacevičy