Apazycyja vyjhrała ŭ Łukašenki Berlin
№ 28 (185), 10 — 17 lipienia 2000 h.
Apazycyja vyjhrała ŭ Łukašenki Berlin
Učora ŭ Vilenskim aeraporcie pa darozie z Berlinu ŭ Miensk lider BNF Vincuk Viačorka daŭ interviju našaj hazecie.
— Raniej biełaruskija niezaležnickija palityki nia časta jeździli da palitykaŭ Niamieččyny, i voś ciapier...
— Sapraŭdy. Dahetul tak składałasia, što mienavita ŭ ZŠA my znachodzili bolš razumieńnia našych kłopataŭ i byli čaściej tudy zaprašanyja. Zrešty, i reakcyja amerykanskaha boku na biełaruskija padziei była dastatkova vyrazna sfarmulavanaja. Voś čamu było važna, narešcie, pavažna zaniacca eŭrapiejskaj palitykaj.
Inicyjatyva vizytu naležała mienskaj hrupie ABSE. Zaprošanyja my byli federalnym ministerstvam zamiežnych spravaŭ Niamieččyny. I była peŭnaja pieradhistoryja. Reč u tym, što napačatku mierkavałasia sfarmavać ahulnuju delehacyju z udziełam apazycyi i tavaryšaŭ Posachava, Krasuckaha j Jakuboviča. Tamu mnie daviałosia zrabić peŭnyja zachady, napisać list, pad jakim pastavili svaje podpisy maje kalehi, ab farmavańni dźviuch asobnych delehacyjaŭ. Naturalna, našaj metaj u Berlinie byŭ kłopat pra niezaležnuju Biełaruskuju dziaržavu j pra narmalnuju ludzkuju perspektyvu dla našych ludziej.
Sustrečy byli na vysokim uzroŭni. Były federalny ministar Karł Dyter Špranhier, heta deputat ad CHDS i namieśnik staršyni zamiežnapalityčnaha kamitetu Bundestahu, šerah inšych deputataŭ ad usich asnoŭnych frakcyjaŭ sustrakalisia z nami. U tym liku Volfhanh Berent, heta hałava niamieckaj delehacyi na parlamenckaj asamblei Rady Eŭropy. A ŭ ministerstvie zamiežnych spravaŭ nas vitaŭ i mieŭ z nami pieramovy spadar Kłaŭs Šaryot, palityčny dyrektar Federalnaha ministerstva.
Niedzie raŭnaležna z nami pa Berlinie jeździli spadary Posachaŭ, Krasucki j Jakubovič. Im taksama byli ładžanyja sustrečy, bo jak by apiekavalisia abiedźvuma hrupami ludzi z ABSE, ale jany byli spatykanyja na značna nižejšym uzroŭni. Na ŭzroŭni vykanaŭcy abaviazkaŭ načalnika ŭpraŭleńnia, skažam, kali havaryć pra ministerstva.
Nasupierak tradycyjnym ujaŭleńniam pra staŭleńnie Nmieččyny da biełaruskaha pytańnia, my pačuli i ad spadara Šaryota, i ad spadara Špranhiera adnaznačnyja zapeŭnieńni, što čatyry našyja ŭmovy vybaraŭ nieadmiennyja, i pazycyja Niamieččyny tut ničym nie adroźnivajecca ad pazycyi inšych eŭrapiejskich krain Eŭraźviazu.
— Čaho pryncypova novaha možna spadziavacca paśla hetaha vizytu?
— Heta navina nia tolki dla nas. Navina dla režymu ŭ tym, što deputacyja, kiravaŭ jakoj pamočnik Łukašenki Posachaŭ, spatkała dastatkova chałodny pryjom i joj było adnaznačna skazana, što na pasyłku naziralnikaŭ niama jak spadziavacca.
Chacia ludzi režymu, i Posachaŭ, i Krasucki, i Jakubovič demanstravali viaršyni krasamoŭja (kožny adpaviedna svajmu talentu. Najbolš talenavity, biassprečna, Jakubovič), pierakonvajučy niemcaŭ u tym, što ŭ Biełarusi tryjumfuje demakratyja j jany prahnuć bačyć usich nas u Pałacie pradstaŭnikoŭ, u jejnym novym składzie. Niahledziačy na ŭsio heta, u svaim zaklučnym paviedamleńni pradstaŭniki režymu byli vymušanyja śćvierdzić, što jany rasčaravanyja «niekrytyčnym» staŭleńniem pradstaŭnikoŭ niamieckaha Bundestahu j Ministerstva zamiežnych spravaŭ da śćvierdžańniaŭ apzycyi, jakaja «jak viadoma, nikoha nie pradstaŭlaje». Heta sumnaja navina dla Łukašenki, bo vidavočna, u značnaj stupieni jahonaja zamiežnaja palityka, ci palityka tych pry Łukašenku, chto jaje farmuluje, zychodziła z ujaŭnych supiarečnaściaŭ pamiž eŭrapiejskimi krainami, albo, kali jany nia ŭjaŭnyja, a faktyčnyja, ź ichnaha raździmańnia. Dyk na hety raz spadary Posachaŭ i astatnija źjechali z Berlinu vidavočna rasčaravanyja. Jany zadańnia nia vykanali. U hetaj sytuacyi albo Łukašenka pahadžajecca vykonvać čatyry ŭmovy, albo ŭnutry samoj kliki pavinien raspačacca systemny kryzys. Bo niama šancaŭ abapiracca na Eŭropu. Kali ŭžo Niamieččyna advaročvajecca...
— Na što jašče moža spadziavacca režym siońnia?
— Na prarasiejskija iluzii Zchadu. Voś druhaja reč, jakaja hučała ŭ mienšaj stupieni ŭ Bundestahu j ministerskich kabinetach, ale siarod rusaznaŭcaŭ i ŭschodaznaŭcaŭ niamieckich takija nastroi vielmi pašyranyja — heta spadzievy na ekanamičnuju liberalizacyju Rasiei i, adpaviedna, šancy dla hiermanskaha kapitału. I dakul buduć iluzii hetyja na Pucinava kiravańnie ŭ liberalnym duchu ŭ hetakim paŭdniova-karejskim styli, datul Łukašenka budzie imknucca znajści svaju nišu ŭ hetych prarasiejskich nastrojach niekatorych eŭrapiejcaŭ i, adpaviedna, spadziavacca na padtrymku jahonaha režymu, jak nieadmiennaj składovaj častki rasiejskaj hieastratehičnaj prastory ŭ Eŭropie. Niamieččyna budzie padkormlivać Pucina i moža zapluščyć vočy na toje, što Pucin častku hetaha padkormu budzie nakiroŭvać da Łukašenki, abo da inšaha pramaskoŭskaha čałavieka, jaki jaho zamienić. Najbolš niebiaśpiečny dla nas scenar z tych, što adbuducca, kali Łukašenka syjdzie, heta jakraz zamiena Łukašenki kimści roŭna pramaskoŭskim, ale bolš pryčasanym. Naprykład, Jarmošynym.
— Nu j jakija novyja maralnyja impulsy hetaja sustreča daje biełaruskaj apazycyi?
— Ja ŭściešany adzinstvam pazycyjaŭ. Praktyčna ŭsie (nu, byli, na žal, niekatoryja vyniatki) i praktyčna zaŭsiody vystupali jak adzinaja kamanda. Balšynia reprezentavanych palitykaŭ jakraz pradstaŭlali partyi Kaardynacyjnaj rady demakratyčnych siłaŭ, tyja, što praviali druhoha lipienia Kanhres demakratyčnych siłaŭ. Tekst uchvały stasoŭna vybaraŭ u nas byŭ pa-niamiecku. My jaho razdavali. Dla niemcaŭ heta było vielmi pavažnym arhumentam. I adzinstva biełaruskaj palityčnaj demakratyčnyj apazycyi, prynamsi, jaje jadra. I dakładna sfarmulavanaje staŭleńnie da vybaraŭ u sučasnych umovach, jak da farsu. Ja ŭściešany, što adzinstva paćvierdziłasia, pieradusim adzinstva kanhresavych partyjaŭ. I my dobra spracavali ŭ ahulnaj kamandzie z kiraŭnictvam Viarchoŭnaha Savietu, jakoje taksama było ŭ Berlinie. U nas była ahulnaja supolnaja delehacyja, ja mahu jaje nazvać. Z kiraŭnikoŭ kanhresavych partyjaŭ byli taksama spadar Dabravolski, namieśnik staršyni AHP, spadaryja Palevikova, kiraŭnička Partyi žančyn, spadar Lemiašonak, namieśnik staršyni Partyi pracy, spadar Arystovič, namieśnik staršyni BSDP. Byli spadar Šarecki, tolki pieršy dzień, jon pajechaŭ u Bucharest, spadar Ciarenia, vice-śpikier, spadary Hryb, Pastuchoŭ, Bieleńki (heta nie kanhresavaja partyja, KCHP) i Kalakin (heta taksama nie kanhresavaja partyja, PKB).
Tak zdaryłasia, što my byli ŭ Berlinie akurat u dni tak zvanaha Paradu kachańnia, jaki pry ŭsioj svajoj ekzatyčnaści j tłumnaj šmatludnaści ŭsio ž taki jość demanstracyjaj taho, što abiedźvie častki Niamieččyny, pieražyŭšy tatalitaryzm, adna raniej, druhaja paźniej, zdoleli nia tolki źjadnacca, ale j pieratvarycca ŭ suśvietnuju dziaržavu, a Berlin — u suśvietny horad. Niemcy dobra pamiatajuć, što takoje tatalitaryzm, i ja spadziajusia na ichnaje zrazumieńnie ŭsich narodaŭ, jakim tolki jašče treba tatalitaryzm pieraadoleć.
Hutaryŭ BKZ