Siarhiej Radštejn. Kraj niedabudavanaha sacyjalizmu
№ 28 (185), 10 — 17 lipienia 2000 h.
Kraj niedabudavanaha sacyjalizmu
Meksyka, jak my jaje razumiejem, pačałasia z kryvavaj Kankisty. Nakolki kryvavaj, śviedčyć toj fakt, što nasielnictva krainy źmienšyłasia z 37,5 miljonaŭ čałaviek da zavajovy da 1,5 miljonaŭ u 1650 hodzie, i tolki ŭ 1960 h. kraina dasiahnuła dahišpanskaj kolkaści nasielnictva (heta rekamenduju zapomnić płakalnikam pa šmatpakutnaj Biełarusi). Tamu j siońnia meksykancy pra dramu Kankisty havorać tak, niby heta było ŭčora. Meksykanski antrapolah D.Rybejra pisaŭ, što pad čas śviatkavańnia 150-ch uhodkaŭ niezaležnaści Meksyki jahonyja hišpanskija siabry bajalisia chadzić ź im pa horadzie, kab nie patrapić pad kułaki meksykanskich patryjotaŭ.
Zdabyćcio niezaležnaści było spravaju ruk meksykanskaj arystakratyi. Niezaležnaść pryniesła peryjad doŭhich uzbrojenych kanfliktaŭ pamiž roznymi arystakratyčnymi hrupoŭkami. Staraja aliharchija paklikała ŭ krainu hienealahična biezdakornaha karala ź luksemburskaj dynastyi i francuskija štychi. Nieŭzabavie vybuchnuła kryvavaje paŭstańnie, karala zabili, a ŭ krainie nadoŭha zapanavali klerykalna-nacyjanalistyčnyja režymy. U pamiać pra tyja padziei na ścianie meksykanskaha ŭradavaha pałacu dahetul visić karcina: Karł Marks paciskaje ruku kiraŭniku paŭstańnia B.Chuaresu. I podpis: praz moj narod budzie pramaŭlać duch.
Vialikaja Meksykanskaja revalucyja vybuchnuła ŭ 1910 hodzie, skiravanaja jana była suprać panoŭnaha ŭ krainie chaŭrusu latyfundystaŭ, carkoŭnikaŭ i vajenščyny. Prezydent Dyjas, jakomu było za 80, adbyŭ na pasadzie bolš za 5 terminaŭ i chacieŭ jašče. Pravadyry revalucyi E.Sapata i F.Vilja byli ludźmi z narodu i pieršymi vialikimi centralnaamerykanskimi revalucyjanerami-partyzanami. Revalucyja dała mahčymaść ažyćciavić ahrarnuju reformu na vioscy, demakratyzavać dziaržaŭnuju systemu, adździalić carkvu ad dziaržavy i ŭziać pad dziaržaŭny kantrol zdabyču karysnych vykapniaŭ. Meksykanskija revalucyjanery ŭdała skarystali z taho, što ŭsia ŭvaha najbujniejšych imperyjalistyčnych dziaržavaŭ była prykutaja da suśvietnaj vajny, što kipieła, adnak, amal vyklučna ŭ Eŭropie.
U revalucyi zahinuŭ kožny piatnaccaty žychar Meksyki, kraina była splažanaja. Revalucyja i sfarmavała sučasnuju meksykanskuju nacyju. Z tak zvanaj «revalucyjnaj elity» i skłaŭsia novy kiraŭničy słoj. Hetyja čynavienskija elity ŭvieś čas spasyłalisia na ideały revalucyi, ale pastupova zrastalisia z nacyjanalnaj buržuazijaj, dajučy hrunt stvareńniu ŭnikalnaj dla rehijonu nacyjanalistyčnaj, liberalnaj, aśviečanaj madeli hramadztva. Instytucyjna-revalucyjnaja partyja, utvoranaja pad čas revalucyi, utrymlivała ŭładu 71 hod, staŭšy partyjaj pieradavoha čynavienstva i abdziaržaŭlenych prafsajuzaŭ. Jana ŭmieła i paśpiachova, jak nie ŭdavałasia nikomu ni ŭ jakoj inšaj krainie śvietu, procistajała amerykanskamu ekspansijanizmu. Peruanski piśmieńnik-liberał Varhas Ljosa nazvaŭ meksykanski palityčny ład «idealnaj dyktaturaj».
I choć IRP daŭno ŭžo padtrymała ideju stvareńnia supolnaj z Amerykaj i Kanadaj zony volnaha handlu NAFTA, daŭno ŭžo zrasłasia z amerykanskimi manapolijami, pieramoha na vybarach u Meksycy Visente Foksa, kiraŭnika meksykanskaha adździaleńnia kampanii Pepsi, usio ž jość i pakazčykam, i zarukaj jašče ščylniejšaha supracoŭnictva Meksyki z ZŠA. Spadar Foks udaje ź siabie zvyčajnaha papulista, usiudy chodzić u kaŭbojskich botach. Jaho časta paraŭnoŭvajuć z Kłarkam Hiejbłam. Prablemu čjapaskich paŭstancaŭ jon paabiacaŭ vyrašyć za 15 chvilinaŭ, parazmaŭlaŭšy z Markasam...
Karaciej, typovy lider-demahoh epochi telebačańnia i Internetu — jak Łukašenka, jak Estrada na Filipinach, jak Čavez u Venesuele, jak Mečyjar u Słavaččynie. «Prezydent pavinien być pravadyrom», — skazaŭ jon u adnym ź interviju. Pabačym, nakolki demahoh pad amerykanskim kantrolem adroźnivajecca ad demahoha pad kantrolem rasiejskim.
Siarhiej Radštejn