Viktar Šnip. Sabačyja historyi
№ 28 (185), 10 — 17 lipienia 2000 h.
Viktar ŠNIP
Sabačyja historyi
Adzin sabaka zachacieŭ schadzić na vulicu pahulać. A jamu: «Siadzi ŭ chacie! Tam Hraždany z hraždaniatami chodziać!»
Adnamu sabaku ŭsio abrydła. I jon napiŭsia. Idučy pa vulicy, sustreŭ Hraždana i pryvitaŭsia. A Hraždan, pryjšoŭšy dachaty, sabraŭ siamiejstva i ŭčyniŭ dopyt: «Chto skazaŭ haŭ?»
Adnamu sabaku chaciełasia vyć. A Hraždan lažaŭ u trunie miortvy. Prajšli pijanery — salut Hraždanu! Pralacieli samaloty — salut Hraždanu! Prahrukacieli tanki — salut Hraždanu! I skazaŭ Hraždan: «Nu što, sabaka, rychtuj Maŭzalej!»
Adnamu sabaku było sumna i jon płakaŭ. Hraždan hladzieŭ na sabaku praź binokal i śmiajaŭsia: «A ja ŭ teatar nie pajdu...»
U adnaho sabaki było šmat knižak. Pryjšoŭ da jaho ŭ hości Hraždan i skazaŭ: «Raźviałosia hetych hramatnych, što česnamu čałavieku žyć niama jak!»
Adzin sabaka adčuvaŭ siabie niepryznanym hienijem i nia moh spać načami. I Hraždan načami nia spaŭ — haniaŭ pa kvatery kamaroŭ i kryčaŭ: «Chto jeŭ z majoj talerki?»
Pa adnaho sabaku pryjechała čornaja «Vołha». A Hraždan loh u padjeździe na leśvičnaj placoŭcy i prykinuŭsia miortvym.
Adzin sabaka zachacieŭ pahladzieć na Eŭropu. Kupiŭ bilet na ciahnik i pajechaŭ. A Hraždan ceły dzień pa špałach bieh uśled i kryčaŭ: «Svołačy!»
Da adnaho sabaki pryjaždžaŭ Kabzon. Hraždan spačatku pakryŭdziŭsia, ale praz paru dzion, pabyŭšy na schodzie palaŭničych i rybałovaŭ, skazaŭ: «A ja ščupaka złaviŭ z załatymi zubami».
Adnaho sabaku pafarbavali, i jon staŭ pryhožy, jak lalka. Hraždan nie lubiŭ farbavanych. U jaho susied byŭ błakitny.
Adzin sabaka zalez na televizijnuju viežu. Siadzić na joj i pieśni ŭ efir śpiavaje. Źbiehłasia narodu. Dumajuć-varožać, što z sabakam rabić. I tut Hraždan vyrašyŭ: «Davajcie budziem jamu listy pasyłać!..»
U adnaho sabaki byŭ Dzień naradžeńnia, i jon pajšoŭ u restaran. Ale sabaku ŭ restaran nie puścili — jakraz u hety dzień absłuhoŭvali tolki Hraždanoŭ.
Da Šnipa pryjšoŭ adzin sabaka i zapytaŭsia: «Heta ty pišaš «Sabačyja historyi»? — «Ja». — «Nu dyk źbirajsia, Kartasaru, Hraždan ciabie ŭžo čytaje...»
Adzin sabaka pajšoŭ da susieda. A tam užo Hraždan siadzić na kuchni i raskazvaje, jak treba jeści makaronu.
Da adnaho sabaki ŭ hrady ŭnadzilisia kury. I što tolki sabaka ni rabiŭ, kab ich advadzić ad hradaŭ — ničoha nie dapamahaje. Daviałosia vyklikać Hraždana. I pryjšoŭ Hraždan, i padušyŭ usie kury.
Ał hraždanoŭ
Adzin sabaka pajšoŭ zdavać ispyty ŭ vučelniu, a Hraždan z pryjomnaj kamisii jamu kaža: «Trus nie ihrajet v chakiej».
V.Vasilonak, Miensk
Usio žyćcio zmahaŭsia sabaka za svabodu, a Hraždan ŭvieś čas kazaŭ: «Pamiataj, jak tolki pieramožaš, ja ciabie padtrymaju. My budziem razam».
«Nie chadzi nikudy, nie kusaj nikoha, siadzi ŭ chacie», — zaŭsiody kazaŭ Hraždan sabaku.
«Ja ciabie kachaju», — kazaŭ sabaka dziaŭčynie. «A ja lublu tolki Hraždanoŭ», — adkazvała jana.
«Što ty ŭmieješ rabić?» — spytaŭsia Hraždan u sabaki. Sabaka: «Ucio». Hraždan: «Tady moža budzieš kapać na majoj dačy ziamlu?»
Adnojčy sabaka słuchaŭ muzyku. «Čamu ty słuchaješ rasiejskich vykanaŭcaŭ?» — spytaŭsia Hraždan. «Hrašu», — adkazaŭ sabaka.
Adnojčy dva Hraždany źbiralisia ŭ hości da treciaha Hraždana i vyrašyli ŭziać z saboj sabaku. «Nie kažy tam pra heta, pra heta i heta», — papiaredžvaŭ sabaku adzin Hraždan. «I nia pi», — dadavaŭ druhi.
Kali na pracy adzin Hraždan čytaŭ spravazdačy ci słuchaŭ sabaku, dyk vielmi doŭha rahataŭ.
Uvieś čas na pracy adzin Hraždan hulaŭ na kamputary. A sabaka siadzieŭ i dumaŭ: «Kali ŭžo ty pačnieš pracavać?»
Siarhiej Sieŭčanka, Miensk
Sabaka pasłuchaŭsia televizii i vyrašyŭ stać Hraždanom. Śpić i śnić, što jon sapraŭdny Hraždan. Pračnuŭsia i nijak nia moža zrazumieć, ci to jon Hraždan, jaki śnić sabaku, ci to jon sabaka, jaki śnić Hraždana.
Sabaka chacieŭ razbahacieć. Pajšoŭ pa paradu da Hraždana, a toj kaža: «Kradzi!» Toj ža nočču ŭlez sabaka ŭ susiedzkuju chatu, ale jaho złavili i ledź nie zabili.
Sabaka naviedaŭ peŭnuju infarmacyjnuju imprezu, paśla jakoj za im uviazaŭsia niejki Hraždan. Zdarovy, jak byk, ale złapać sabaku nijak nia zmoža.
Hieranim Celuś, Miensk