Kruhły stoł pa vostrych prablemach
20 červienia adbyŭsia kruhły stoł «Kamu vyhadna razburać Horadniu?». Niahledziačy na zapałochvańni, na im prysutničali vykładčyki haradzienskich universytetaŭ.
Arhanizatarami mierapryjemstva vystupili arhkamitety kampanii «Vyratujem Horadniu» i Ruchu «Za Svabodu!», haradzienskaja arhanizacyja TBM. Raniej adbyŭsia kruhły stoł, zładžany kiraŭnictvam miascovaha ŭniversytetu, na jaki nie dapuścili niekatorych historykaŭ i žurnalistaŭ. Na kruhły stoł 20 červienia zaprasili ŭsich zacikaŭlenych asobaŭ, u tym liku vykładčykaŭ haradzienskich universytetaŭ.
Pa słovach aktyvista kampanii «Vyratujem Horadniu», žurnalista Alesia Zaleŭskaha, pryjšli nia ŭsie zaprošanyja. «Namieśnik prarektara pa vychavaŭčaj pracy Haradzienskaha ŭniversytetu imia Janki Kupały Taciana Badziukova ŭ vusnaj formie papiaredziła kožnaha zaprošanaha, što jaho prysutnaść na kruhłym stale niedapuščalnaja», — patłumačyŭ adsutnaść častki zaprošanych haściej sp. Zaleŭski. Tym nia mienš, abmierkavać prablemu rekanstrukcyi Horadni pryjšli vykładčyki nia tolki ŭniversytetu, a taksama j ahrarnaha. Prysutničali haradzienskija historyki i krajaznaŭcy Andrej Vaškievič, Aleś Kraŭcevič, Aleś Smalančuk, jaki vioŭ pasiedžańnie, Ihar Łapiecha dy inšyja. Byli padviedzienyja vyniki kampanii pa vyratavańni histaryčnaj častki horadu, padsumavanyja straty Horadni ŭ vyniku rekanstrukcyi. Prafesar Viačasłaŭ Šved vyklikaŭ dyskusiju, vykazaŭšy dumku, što damki ŭ kvartale Novy śviet, na žal, nia ŭdasca ŭratavać. Ź im nie pahadziŭsia žychar hetaha kvartału.
Alaksandar Milinkievič, jaki taksama prysutničaŭ na pasiedžańni, vykazaŭ dumku, što hetaja sprava palityčnaja. Pavodle palityka, prablema ŭ sposabie farmavańnia ŭłady, jakaja nie abirajecca narodam, a pryznačajecca źvierchu, tamu j nie kantralujecca hetym samym narodam.
Udzielniki abmierkavańnia vysunuli šerah prapanoŭ, siarod jakich — adbudova stračanych haradzienskich pomnikaŭ, u tym liku i Fary Vitaŭta, razburanaj u 1961 h.