Žyć pa-švedzku
23—25 krasavika ŭ Pinsku adbyŭsia biełaruska-švedzki seminar «Kamiani i ružy», arhanizavany HA «Kalehijum» (Pinsk) dy «Olof Palme International Center» (Stakholm).
Seminar pravodziŭsia dla psycholahaŭ, pedahohaŭ dy studentaŭ z Horadni j Mahilova. Možna napisać pra toje, što metaj seminaru było navučyć, jak arhanizoŭvać pracu ź dziaŭčynkami (ciapier metodyka pieranosicca j na chłopčykaŭ) pa vyrašeńni prablemaŭ padletkavaha ŭzrostu. Možna raskazać, što ŭdzielnikam tłumačyli i raspaviadali pra toje, jak padletkam navučycca vyrašać kanfliktnyja sytuacyi, jak farmulavać i baranić svoj pohlad, jak možna abmiarkoŭvać prablemy, što tyčacca ich adnosinaŭ, kachańnia, staŭleńnia da alkaholu i narkotykaŭ. Ale nielha na papiery pieradać atmasferu, jakaja panavała na hetym seminary.
Ludzi, što dahetul abo mała viedali adno adnaho, abo navat zusim byli nieznajomyja, za karotki čas, užo ŭ pieršy dzień, stali amal što siabrami. Stvaryłasia atmasfera davieru i ŭzajemarazumieńnia, cikavaści i viesiałości. Vyhlad čałavieka, vopratka, uzrost — usio adyšło na druhi plan. Kožny bačyŭ pierad saboj Čałavieka. Kožny byŭ sam saboj, nie bajučysia prajavić svajo «ja», bo viedaŭ, što jaho prymuć i palubiać takim, jakim jon jość. Dumaju, što heta j było metaj seminaru. Kab pedahohi na sabie adčuli dziejańnie prahramy «Kamiani i ružy», raspracavanaj švedzkaj arhanizacyjaj «WOCAD», i zdoleli danieści padletkam — jak treba pavodzić siabie z adnahodkami, jak abaranić svaju dumku i nia stać achviaraj «ahresara», jak zachavać svaju indyvidualnaść. Kab padletki nie bajalisia vykazvać svaju dumku, umieli abaranić jaje i ŭ toj ža čas kab navučylisia słuchać inšaha čałavieka dy ŭmieli prymać jaho pohlady. Bo pohlad kožnaha čałavieka maje prava na isnavańnie. Sens prahramy zaklučajecca ŭ tym, kab padletki samastojna dajšli da ŭsiaho vyšejpieraličanaha. Pedahoh, jaki biare ŭdzieł u hetaj prahramie, nie pavinien vykonvać rolu nastaŭnika ci razumnaha, daśviedčanaha darosłaha. Jon pavinien być niezaŭvažnym kaardynataram, jaki arhanizoŭvaje hulniu i abmierkavańnie. Pry hetym sam zastajecca ŭ cieni, tolki sočyć za dziejaj i pry patrebie skiroŭvaje jaje ŭ nieabchodnaje rečyšča.
Jak skazaŭ adzin z udzielnikaŭ seminaru paśla jaho zaviaršeńnia, ciapier pa Biełarusi pačnuć adhalinoŭvacca «maleńkija kalehijumy». Heta značyć, što vopyt, nabyty ŭ švedaŭ, budzie pašyracca ŭ našaj krainie i choć by niejkaja častka padletkaŭ zdoleje dać rady svaim prablemam samastojna i razumna.
Jaŭhien Salajčuk, Pinsk