Pieršaja i apošniaja imperyja
Da tryccataj hadaviny «revalucyi hvaździkoŭ» u Partuhalii.
Demakratyja i imperyja niesumiaščalnyja.
Salazar
Siaredni biełarus viedaje pra Partuhaliju pieravažna sa spartovych navin. Miž tym, losy Biełarusi j Partuhalii majuć peŭnaje padabienstva. Abiedźvium hetym krainam, amal roŭnym pavodle nasielnictva i terytoryi, daviałosia doŭhi čas isnavać u cieni «starejšaha brata» (Rasiei i Hišpanii adpaviedna), doŭha znachodzicca pa-za eŭrapiejskaj supolnaściu praz aŭtarytarnyja režymy (spadziajomsia, «naš» praisnuje mienš za partuhalski). Dyj naahuł, histaryčnyja šlachi Partuhalii j Biełarusi duža cikavyja sami saboj.
Svojeasablivaść histaryčnaha losu Partuhalii, mabyć, najlepš adlustroŭvaje prymaŭka «Partuhalija z Eŭropy — apošniaja, a z Atlantyki — pieršaja». Zacisnutym z kantynentu vialikim susiedam, partuhalcam zastavaŭsia adzin šlach — praz mora.
Mienavita partuhalskimi padarožnikami była raspačataja epocha Vialikich hieahrafičnych adkryćciaŭ. Try samyja słavutyja maraki śvietu — Kalumb, Mahielan i Vaska da Hama. Dva apošnija — partuhalcy. Dyj Kalumb napačatku prapanoŭvaŭ pasłuhi karalu Partuhalii i karystaŭsia partuhalskimi mapami. Partuhalskija pachody adkryvajuć dla Eŭropy zahadkavy Ŭschod, tajamničuju Afryku, zusim nieviadomuju raniej Brazyliju.
Pa siońnia my karystajemsia partuhalskimi słovami dla abaznačeńnia ŭschodnich źjavaŭ: «kasty», «pahada», «bonza». Karali Partuhalii ŭklučali ŭ svaje tytuły Hvineju, Efijopiju, Arabiju, Persiju, Indyju. I heta byŭ daloka nia poŭny pieralik ziemlaŭ, jakich dasiahnuli partuhalcy.
Ale hety fantastyčny ŭźlot maleńkaj krainy byŭ trahična i hvałtoŭna spynieny. U 1578 h. małady partuhalski karol Sebaśćjan nie viarnuŭsia z vajennaj ekspedycyi ŭ Maroka. Spadkajemcaŭ jon nie pakinuŭ, i praz dva hady karaleŭstva było aneksavana Madrydam. Partuhalcy nie źmirylisia sa strataj niezaležnaści. 1 śniežnia 1640 h. paŭstańnie ŭ Lisabonie za adzin dzień pakłała kaniec kastylskamu panavańniu. Naŭrad ci znojdziecca ŭ historyi prykład bolš chutkaha — za 24 hadziny — adnaŭleńnia niezaležnaści.
Adnak za čas hišpanskaha panavańnia Partuhalija z suśvietnaj imperyi zrabiłasia druharadnaj, adstałaj eŭrapiejskaj dziaržavaj. Takaja metamarfoza sparadziła ŭ partuhalcaŭ svojeasablivy śvietapohlad — sebaśćjanizm, u asnovie jakoha było ŭjaŭleńnie, što źnikły karol don Sebaśćjan vierniecca i znoŭ zrobić Partuhaliju suśvietnaj imperyjaj. Sebaśćjanizm uklučaŭ kult minuŭščyny, imperskuju i mesijanskuju ideju. Usio heta znajšło ŭvasableńnie ŭ režymie i asobie Salazara.
Antoniu Alavejra dy Salazar naradziŭsia ŭ 1889 h. na poŭnačy krainy. Hety viaskovy chłopiec mieŭ nieabyjakija zdolnaści — z pośpiecham skončyŭ Kaimbru, adzin z samych staražytnych universytetaŭ Eŭropy, — i niemałyja ambicyi. Jaho maraj było, jak jon sam kazaŭ, stać pieršym ministram absalutnaha manarcha. Inakš kažučy, mieć realnuju ŭładu, zastajučysia ŭ cieni. I takaja mahčymaść nieŭzabavie nadaryłasia.
Hienerały, jakija ŭziali ŭładu ŭ vyniku pieravarotu 1926 h., zaprasili jaho navieści paradak u finansach. Hetaje daručeńnie Salazar vykanaŭ na «vydatna». Deficyt biudžetu byŭ likvidavany biez zamiežnych pazyk, u krainie razharnułasia budaŭnictva. Salazara pačali nazyvać vyratavalnikam krainy i navat «najvydatniejšym ministram finansaŭ usich časoŭ». Jamu ž hetaha było mała. Nieŭzabavie Salazar robicca premjer-ministram. Paśla čaho prymajecca kanstytucyja, jakaja abviaščaje Partuhaliju «Novaj Dziaržavaj». Što ž ujaŭlała saboj hetaja «Novaja Dziaržava»? Na dumku jaje stvaralnikaŭ, jana pavinna była vypravić pamyłki demakratyčnych i tatalitarnych režymaŭ, jakim adnolkava była ŭłaścivaja partyjnaść. Tamu admaŭlalisia i šmatpartyjnaść, i pryncyp partyi-dziaržavy. Na dumku Salazara, jany adnolkava sadziejničajuć upłyvu masaŭ na palityku, u toj čas jak apošniaja pavinna być manapolijaj elity, stvaryć jakuju «važniej, čym navučyć usich čytać». Dumka, jak śviedčyć biełaruski dośvied, vielmi słušnaja.
Elitarnym deklaracyjam adpaviadaŭ i fasad «Novaj Dziaržavy». Doktar Salazar byŭ z vyhladu zusim nie padobny da klasyčnaha dyktatara. Jon zaŭsiody nasiŭ cyvilny stroj, amal nie vystupaŭ z pramovami i ŭvohule nie lubiŭ źjaŭlacca pierad hramadoj. U Partuhalii nie było pakarańnia śmierciu, vychodzili apazycyjnyja vydańni (što pry niepiśmiennaści bolšaści miascovaha ludu i mocnaj cenzury nie ŭjaŭlała pahrozy). I tym nia mienš, heta była sapraŭdnaja dyktatura. Navat nabližanyja da Salazara ludzi adčuvali ŭ jaho prysutnaści žach. Tyja ž, chto vystupaŭ suprać, paprostu źnikali ŭ sutareńniach tajnaj palicyi — PIDE, u trapičnych kanclahierach, dzie źniavolenych chutka zvodziła na toj śviet trasca.
Poŭny varyjant artykułu hladzicie ŭ hazecie "Naša Niva".
Usiasłaŭ Šaternik