Druhaja duša Eŭropy
Eŭropa paśpiachova admaŭlajecca ad svaich relihijnych karanioŭ, ale naiŭna było b čakać hetaha ad šmatmiljonnaj musulmanskaj supolnaści, jakaja za apošnija dziesiacihodździ paŭstała ŭ Zachodniaj Eŭropie.
Zabojstva režysera Tea van Hoha prymusiła eŭrapiejcaŭ źviarnuć uvahu na prablemu, jakaja doŭha ihnaravałasia.
Śmierć režysera Tea van Hoha, zabitaha 2 listapada ŭ Amsterdamie musulmanskim ekstremistam, uskałychnuła ŭsiu krainu. Na nastupny dzień palicyja zatrymała Muchamada B., zabojcu režysera, a ŭ medyjach źjavilisia źviestki pra jaho prynaležnaść da radykalnych isłamskich hrupovak. Čarhovym krokam palicyi było zatrymańnie vaśmi źviazanych ź im imihrantaŭ, padazravanych u teraryźmie. Pa ŭsioj krainie prakaciłasia chvala napadaŭ na musulmanskija škoły i miačety. U adkaz zapałali niekalki cerkvaŭ. U hetaj suviazi zahavaryli pra relihijnuju vajnu ŭ Halandyi, a sami halandcy stali pierad dylemaj: z adnaho boku — strach pierad teraryzmam, z druhoha — daŭnija tradycyi talerantnaści i asabistych svabod u ich krainie.
Pryčynaj zabojstva van Hoha staŭ jaho film «Submission» («Padparadkavańnie») pra dyskryminacyju žančyn u musulmanskim hramadztvie. Uletku pakaz filmu pa halandzkim telebačańni sustreŭsia z mocnaj krytykaj musulmanskaj supolnaści ŭ Halandyi. Napružańnia dadaŭ jašče toj fakt, što film paŭstaŭ pry supracoŭnictvie z Adžaan Hirsi Ali, jakuju ŭ musulmanskich asiarodkach ličać zdradnicaj. Hetaja žančyna dziaŭčynkaj uciakła z Samali pierad šlubam, jaki arhanizavała joj siamja. Ciapier u halandzkim parlamencie jana zmahajecca, siarod inšaha, z takimi zvyčajami, jak abrazańnie dziaŭčynak, što panuje ŭ niekatorych musulmanskich krainach. Jana publična adrakłasia ad svajoj raniejšaj viery i pastajanna krytykuje imihrantaŭ za toje, što jany vielmi pavolna asymilujucca. Ale prykład Adžaan — chutčej, vyklučeńnie z praviłaŭ. U 16-miljonnaj Halandyi žyvie amal miljon musulman, jakija zachoŭvajuć svaje tradycyi i raŭniva ścierahuć svaju vieru.
U Narvehii z nasielnictvam u 4,4 młn musulman 70 tys. Kali adna z narveskich ministarak vykazałasia pra patrebu «madernizacyi» isłamu, heta vyklikała mocnaje abureńnie siarod tamtejšych musulman, jakich, darečy, padtrymaŭ taksama luteranski biskup Osła. Ministarka vostra vystupiła suprać šlubaŭ pad prymusam, jakija arhanizoŭvajuć siemji dziaŭčynak, zajaviła taksama, što treba spraścić pracedury razvodu dla musulmanskich žančyn. Vinavatymi ŭ palitycy izalacyi musulman u Narvehii jana nazvała imamaŭ, jakija źjaŭlajucca achoŭnikami kanservatyzmu. Pavodle słoŭ ministra, nia mohuć jany pryzvyčaicca, što žyvuć u krainie, dzie ich relihija nikoli nia budzie daminavać. Hetaje śćvierdžańnie, adnak, užo nie zusim adpaviadaje ahulnaeŭrapiejskaj sytuacyi.
U Paryžy možna pačuć taki žart: «Jak nazyvajecca adzinaja arabskaja kraina, dzie niama nafty?» — «Francyja». Užo siońnia ŭ Francyi žyvuć 6 młn musulman, a na poŭdni krainy ŭ niekatorych miescach vychadcy z arabskich krain kolkasna pieravažajuć nad karennymi žycharami. U adnym z najbolšych haradoŭ Niamieččyny — Hamburhu — kolkaść musulman užo pieravysiła kolkaść karennych niemcaŭ. Paśla 40 hadoŭ imihracyi zamiežnikaŭ, jakija žyvuć u krainie (niekatoryja ŭžo ŭ trecim pakaleńni), stała niekalki miljonaŭ. Pryčym kolkaść ich pastajanna raście. Kali siarod niamieckaha nasielnictva kanstatujecca mocny demahrafičny kryzis, 5—8 dziaciej u tureckaj siamji — heta narmalnaja źjava. Amal u kožnym niamieckim horadzie jość svaja «maleńkaja Ankara», dzie ŭsio tureckaje: telebačańnie, presa i maralny kodeks. Možna pražyć žyćcio ŭ takim hieta i nia vyvučyć niamieckaj movy. Amal 40% tureckich dziaciej, jakija iduć u pieršuju klasu, nia viedajuć niamieckaj movy, a kožnaje treciaje nia ŭ stanie skončyć pačatkovuju škołu. Adpaviednyja i vyniki. Kali ŭ 1973 h. pracavaŭ 91% imihrantaŭ, dyk ciapier — tolki 29%. Sacyjalnyja prablemy spryčyniajucca da taho, što siarod musulmanskaha nasielnictva adbyvajecca radykalizacyja pohladaŭ. 57% apytanych niamieckich turkaŭ da 21 hodu ličać, što «tureckaść — heta naša cieła, naša duša — heta isłam. Cieła biez dušy — heta trup», a 41% hatovy ŭžyć siłu suprać «niaviernych». U sfery kaštoŭnaściaŭ eŭrapiejskija turki taksama znachodziać aporu ŭ svajoj relihii. Eŭrapiejskija kaštoŭnaści časta zastajucca dla ich niezrazumiełymi i čužymi.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Aleś Trafimienka