Načalnik słužby hidramietearałahičnych prahnozaŭ Respublikanskaha hidramieteacentra Dźmitryj Rabaŭ 20 śniežnia na pres-kanfierencyi ŭ Minsku paviedamiŭ pra tempieraturnyja rekordy hetaha hoda.
Tak, pavodle jaho słoŭ, u 2012 hodzie było na adzin hradus vyšej za klimatyčnuju normu. Taki ciopły hod byvaje ŭ nas praktyčna raz na try hady, adznačyŭ śpiecyjalist.
Što da śniežnia, to letaś jon byŭ ciopłym, jakim byvaje prykładna raz na 20 hadoŭ.
Tempieraturny rekord dvanaccataha miesiaca 2012 hoda — 5 śniežnia, kali tempieratura ŭ Lelčycach uźniałasia da +14,2°S.
Anamalna chałodnaj vydałasia druhaja pałova studzienia,
a taksama pieršaja i druhaja dekada lutaha, kali 3-ha dnia ŭ Kličavie tempieratura pavietra apuściłasia da minus 34,8°S.Tady ž byli pabity rekordy pa vyšyni śniežnaha pokryva ŭ Žłobinie, Vasilevičach i Brahinie — ad 54 da 63 sm.
Viasna, jak paviedamiŭ mietearołah, taksama vydałasia ciopłaj, jak byvaje prykładna raz na čatyry hady. Samym ciopłym miesiacam jon nazvaŭ krasavik.
Pa vilhotnaści taki krasavik byvaje raz na 70 hadoŭ, zaŭvažyŭ Rabaŭ.
Siaredniaja letniaja tempieratura pavietra pa krainie skłała +18°S, pieravysiŭšy normu na 1,2. Najbolš chałodnym i samym daždžlivym miesiacam śpiecyjalist nazvaŭ červień.
Najbolš haračy dzień vydaŭsia 7 žniŭnia na st. Vasilevičy — plus 36,7°S.
Vosień taksama była ciopłaj. Siaredniaja tempieratura vosieńskaha pavietra skłała plus 8,1°S.
28 kastryčnika ŭ Biełarusi vypaŭ pieršy śnieh.
Pavodle vynikaŭ śniežnia Rabaŭ adznačyŭ, što taki śniežny pačatak zimy byvaje raz na 10-13 hadoŭ.

Kamientary