Alaksandr Šramko. Dziońnik śviatara1616

Mitrapalit pierad abliččam dyktatury

Nie, havorka pojdzie nie pra mitrapalita Fiłareta, jak moža chto padumaŭ. Siońnia dzień šanavańnia pamiaci śviaciciela Filipa, mitrapalita Maskoŭskaha. Hetaha śviatoha, jaki uznačalvaŭ pravasłaŭnuju carkvu ŭ Maskoŭskim carstvie časoŭ Ivana Žachlivaha, nazyvajuć «novym spaviednikam». Z błoha a. Alaksandra Šramka.

Nie, havorka pojdzie nie pra mitrapalita Fiłareta, jak moža chto padumaŭ. Siońnia dzień šanavańnia pamiaci śviaciciela Filipa, mitrapalita Maskoŭskaha. Hetaha śviatoha, jaki uznačalvaŭ pravasłaŭnuju carkvu ŭ Maskoŭskim carstvie časoŭ Ivana Žachlivaha, nazyvajuć “novym spaviednikam”. I dakładna tak, navamučanikami i navaspaviednikami, nazyvajuć tych, chto vytrymaŭ pakuty za Chrysta ŭ čas savieckich hanienieńniaŭ. Takim čynam, carkoŭnaje padańnie ŭ adpaviednym sensie pryraŭnoŭvaje śviatych taho i hetaha časoŭ. Nu a pakolki saviecki čas dla nas jašče nia skončyŭsia, my možam z žyćcia hetych śviatych, z taho, jak jany pavodzili siabie ŭ čas žorstkaj dyktatury, uziać dla siabie plonny urok. A ŭ pryvatnaści, z prykładu śviaciciela Filipa urok taho, što časta byvaje pradmietam sprečak – jak vieści siabie pierad tvaram dyktatury tym, chto uznačalvaje carkvu, niasie za jaje adkaznaść.

Časta mienavita hetaj adkaznaściu apraŭdvajuć, byvaje, usiakija kampramisy i maŭčańnie carkvy pierad uładaj. Adnak Boh nam niezdarma daje śviatych, mienavita ich prykład, a nie “racyjanalnyja” arhumenty jość dla nas kančatkovym śviedčańniem praŭdy.

I što my bačym z žyćcia śviaciciela Filipa? Chacia mitrapalit uznačaliŭ carkvu pry ŭmovie taho, što nia budzie tyčycca spraŭ apryčniny i “carskaha abichodu”, jon, jak kaža viadomy rasiejski filozaf i historyk Hieorhij Fiadotaŭ, “ u hady kryvavaj revalucyi, utvoranaj źvierchu, padniaŭsia suprać tyrana i zapłaciŭ žyćciom za biezbajaznaje spaviadańnie praŭdy”.

Da niejkaha času car nie rašaŭsia čapać śmiełaha mitrapalita, bo jon mieŭ vialiki aŭtarytet nia tolki jak mitrapalit, ale i jak dziejsny manach. Ale voś ŭ 1568 hodzie ŭ Kryžapakłonnuju niadzielu Vialikaha postu, kali ŭ sabor pryjšoŭ car sa śvitaj, Filip admoviŭsia jaho błahasłavić i pačaŭ publična hańbavać tyrana za jaho biezzakońnia. U adkaz car Ivan staŭ vykrykvać pahrozy, jakija potym i pačaŭ vykonvać.

Užo na nastupny dzień pačali chapać ludziej z akružeńnia mitrapalita, ich pytali, sprabujučy takim čynam znajści niešta suprać mitrapalita. Potym byŭ saborny sud, na jakim mitrapalitu byli pradjaŭleny niedarečnyja iłžyvyja abvinavačvańni. Naprykład, u čaradziejstvie. Car patrabavaŭ dla mitrapalita pakarańnia śmierciu praz spaleńnie. Ale ž duchavienstva vymaliła jamu žyćcio. Jon byŭ pazbaŭleny sanu i prahavorany da pažyćciovaha źniavoleńnia ŭ manastyry.

Byŭ navat ustrojeny publičny ździek. Užo paśla pryhavoru mitrapalita vymusili ŭ sabory słužyć liturhiju, i ŭ siaredzinie słužby ŭ chram uvarvalisia apryčniki. Hałoŭny ź ich pračytaŭ ukaz ab pazbaŭleńni sanu, a potym ź mitrapalita sarvali abłačeńnie i vytaŭkli z chramu, źbivajučy jaho i łajučy. Sam mitrapalit trymaŭsia spakojna i błahasłaŭlaŭ narod, jaki sa ślazami jaho pravodziŭ.

Doŭhi čas byłoha mitrapalita trymali ŭ sklepach maskoŭskich manastyroŭ. Trymali jaho ŭ kajdanach, apranuli na šyju važki łancuh, a na nohi – kałodki. Potym Filipa pierapravili za ździekami ŭ Tvier, u Otrač manastyr. Pa słovach «Žyćcia», «śviatoj na puti mnohu pakosť i unižienije prijat».

U 1569 hodzie car z vojskam prachodziŭ kala Tviery. Jon uspomniŭ pra mitrapalita i pasłaŭ da jaho bycam ba za błahasłavieńniem svajho samaha lutaha apryčnika Malutu Skuratava. Kali Filip jaho pabačyŭ, to adrazu zrazumieŭ, za čym toj pryjšoŭ. Jon nia straciŭ zvyčajnaha spakojnaści i tolki skazaŭ: “ Rabi, jak žadaješ, miły, za čym pryjšoŭ”. I pačaŭ malicca. Maluta schapiŭ padušku i zadušyŭ śviatoha. Potym kat vyjšaŭ i abviaściŭ, što mitrapalit pamior ad uharu.

Voś tak skončyŭ svajo śviatoje žyćcio mitrapalit Filip, pakinuŭšy nam prykład taho, jak Carkva, pry tym, što jana skarajecca ŭładzie, pavinna nie mirycca ź jaje niečałaviečnaściu i niespraviadlivaściu. Amal da śmierci. Bo, jak kaža Hospad naš Iisus Chrystos, "bolšaj lubovi ni ŭ koha niama, jak taja, kali chto dušu svaju pałožyć za siabroŭ svaich. Vy siabry Maje, kali robicie toje, što Ja zapavieduju vam" (Iaan.15:13,14)

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni8

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi102

Siońnia — Vierbnaja niadziela va ŭsich chryścijanskich kanfiesij. U Śviata-Duchaŭ sabor vystraiłasia vializnaja čarha10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić