Protadyjakan Kurajeŭ raić pieranieści śviatkavańnie Rastva na 1 studzienia
Prafiesar Maskoŭskaj duchoŭnaj akademii protadyjakan Andrej Kurajeŭ ličyć nieabchodnym abjadnać Novy hod i Naradžeńnie Chrystova ŭ adno śviata.
«Ja spadziajusia, što ź ciaham času ŭ našaj carkvy chopić mužnaści na pryniaćcie radykalnaha rašeńnia, a mienavita — abjadnać Rastvo i Novy hod, nie pieranieści na novy styl, jak u katalikoŭ, a mienavita pieranieści na 1 studzienia datu śviatkavańnia Kalad», — zajaviŭ Kurajeŭ u sieradu ŭ efiry radyjostancyi «Echo Moskvy».
Kurajeŭ — adzin z samych zaŭvažnych pravasłaŭnych intelektuałaŭ.
Lubaja inšaja data śviatkavańnia Kalad, na jaho dumku, «sparadžaje pytańnie, na jakoje ŭ nas nie znachodzicca adkazaŭ». «Kali novy hod ad Naradžeńnie Chrystovaje, to čamu ž jon ličycca nie z Naradžeńnia Chrystovaha? Kali vialiki kalandar, h.zn. naša era, ličycca ad Naradžeńnia Chrystovaha, to čamu maleńki kalandar, dni ŭnutry hoda ličacca ź niejkaj inšaj kropki? Heta nie łahična», — cytujuć pravasłaŭnaha misijaniera.
«Tamu kali ŭžo adnojčy nam treba budzie źmiena kalendara — jana napeŭna treba budzie kaliści, ja nie viedaju, u jakich stahodździach, — lepš pieranosić nie na 25 śniežnia, a na Novy hod… Jakaja roźnica — tydzień da novaha hoda, tydzień paśla novaha hoda, niejak heta krychu dziŭna», — ličyć jon.
Bolšaść cerkvaŭ u śviecie adznačajuć Naradžeńnie Chrystova 25 śniežnia, bo, pavodle lehiendy, jano zdaryłasia pry kancy zimovaha soncastajańnia. Bolšaść pravasłaŭnych cerkvaŭ taksama trymajucca hetaj daty. A voś
Rasiejskaja pravasłaŭnaja carkva, da jakoj naležyć i bolšaść biełarusaŭ, zastajecca pry dacie 7 studzienia.Jany trymajucca tak zvanaha julijanskaha kalendara.
-
Italjaniec pierajechaŭ u biełaruskuju viosku i pačaŭ piačy sapraŭdnuju picu na drovach
-
«90 čałaviek vyhnali pad piakučaje sonca i trymali tam try hadziny. Ja paŭtarała tolki adnu malitvu: niachaj im usio vierniecca»
-
Ci chopić sioleta €2000, kab adpačyć na mory? Što adbyvajecca z cenami na letni adpačynak

Kamientary