Tureckaja kotka Sisi atrymała traŭmu chrybietnika ŭ vyniku darožnaj avaryi. Tym nie mienš, jana akryjała i zdoleła pryniać udzieł u vystavie kotak ŭ Iźmiry, padčas jakoj navat atrymała pryz jak lepšaje žyviolina dnia. Fota STR New/Reuters.

Tureckaja kotka Sisi atrymała traŭmu chrybietnika ŭ vyniku darožnaj avaryi. Tym nie mienš, jana akryjała i zdoleła pryniać udzieł u vystavie kotak ŭ Iźmiry, padčas jakoj navat atrymała pryz jak lepšaje žyviolina dnia. Fota STR New/Reuters.

Słanicha Matała prajšła reabilitacyju ŭ vieterynarnym centry dla słanoŭ pad Banhkokam. Nahi jana pazbaviłasia, kali joj było 38 hadoŭ, — u 1999 Matała padarvałasia na minie na miažy Mjanmy i Tajłanda. Niekalki hadoŭ joj daviałosia žyć biez kaniečnaści, ale potym joj ŭsio ž zrabili prydatny pratez. Fota Reuters.

Słanicha Matała prajšła reabilitacyju ŭ vieterynarnym centry dla słanoŭ pad Banhkokam. Nahi jana pazbaviłasia, kali joj było 38 hadoŭ, — u 1999 Matała padarvałasia na minie na miažy Mjanmy i Tajłanda. Niekalki hadoŭ joj daviałosia žyć biez kaniečnaści, ale potym joj ŭsio ž zrabili prydatny pratez. Fota Reuters.

Hety čychuachua staŭ udzielnikam štohadovaha zabiehu siarod pradstaŭnikoŭ svajoj parody. Charakterna, što najaŭnaść invalidnaha vazka nie pieraškodziła sabaku spaborničać naroŭni sa svaimi zdarovymi surodzičami. Fota Mladen Antonov/AFP.

Hety čychuachua staŭ udzielnikam štohadovaha zabiehu siarod pradstaŭnikoŭ svajoj parody. Charakterna, što najaŭnaść invalidnaha vazka nie pieraškodziła sabaku spaborničać naroŭni sa svaimi zdarovymi surodzičami. Fota Mladen Antonov/AFP.

Adna z samych viadomych žyvioł-invalidaŭ u śviecie — parasia Krys Pi. Bekan — žyvie ŭ ZŠA. Jaho haspadarom źjaŭlajecca vieterynar Lon Łusiera. Parasia źbiralisia było ŭsypić, ale Łusiera admoviŭsia ad hetaj idei i skanstrujavaŭ dla hadavanca kalasku z detalaŭ kanstruktara dla dziaciej. U chutkim časie ŭ prodaž pastupiać knihi pra Krys Pi. Bekana. Fota Tamara Lush/AP.

Adna z samych viadomych žyvioł-invalidaŭ u śviecie — parasia Krys Pi. Bekan — žyvie ŭ ZŠA. Jaho haspadarom źjaŭlajecca vieterynar Lon Łusiera. Parasia źbiralisia było ŭsypić, ale Łusiera admoviŭsia ad hetaj idei i skanstrujavaŭ dla hadavanca kalasku z detalaŭ kanstruktara dla dziaciej. U chutkim časie ŭ prodaž pastupiać knihi pra Krys Pi. Bekana. Fota Tamara Lush/AP.

Samka delfina pa mianušcy Fudžy straciła 75 % svajho chvastavoha płaŭnika ŭ 2002. Śpiecyjalisty padaryli Fudžy, jakaja žyvie ŭ akijanaryumie Akinavy, chvost z hnutkaha materyjału. Ruchomy chvost dapamoh samcy znoŭ pačać chutka płavać. Vieterynary zajavili, što jana stała pieršaj delfinichaj, jakaja zajmieła štučny chvost. Fota Issei Kato/Reuters.

Samka delfina pa mianušcy Fudžy straciła 75 % svajho chvastavoha płaŭnika ŭ 2002. Śpiecyjalisty padaryli Fudžy, jakaja žyvie ŭ akijanaryumie Akinavy, chvost z hnutkaha materyjału. Ruchomy chvost dapamoh samcy znoŭ pačać chutka płavać. Vieterynary zajavili, što jana stała pieršaj delfinichaj, jakaja zajmieła štučny chvost. Fota Issei Kato/Reuters.

Žyvioły, jakija atrymlivajuć traŭmy ci naradžajucca z kalectvami, u pryrodzie časta asudžanyja na śmierć: jany nie mohuć kłapacicca pra siabie samastojna, a značyć, rana ci pozna zahinuć albo ad samoj chvaroby, albo ad hoładu. Ale pad nahladam pilnych vieterynaraŭ i tych, što kłapatlivych haspadaroŭ navat bieznadziejnyja, zdavałasia b, invalidy, atrymlivajuć druhi šaniec.

Časta sabaki, kotki i inšyja pradstaŭniki fauny, jakija pazbavilisia mahčymaści samastojna pierasoŭvacca, atrymlivajuć padtrymku ŭ vyhladzie invalidnych vazočkaŭ na kołach. Ale časam vynachodlivyja lekary i prosta entuzijasty prydumlajuć dla źviaroŭ-invalidaŭ i bolš składanyja pratezy.

Voś, naprykład, niadaŭna kačaru z defarmavanaj łapaj vyrabili novuju kaniečnaść — jaje nadrukavali na 3D-drukarcy. «Lenta.ru» vyrašyła pahladzieć na žyvioł-invalidaŭ, jakija całkam paśpiachova spraŭlajucca sa svaimi novymi kaniečnaściami i praciahvajuć žyć poŭnym žyćciom.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?