Ład, 20.45

Ucioki śmiarotnika, abo Duch vieje, dzie choča (Un condamné à mort s'est échappé ou Le vent souffle où il veut)
Francyja, 1956, čorna-bieły, 99 chv.
Režyser: Raber Breson
Roli vykonvajuć: Fransua Leterje, Šarl LeKlenše, Marys Birbłok, Rałan Mano, Žak Erto, Žan-Pol Dełamo
Žanr: Drama
Pryzy: Pryz Kanskaha kinafestu Raberu Bresonu za najlepšuju režysuru; naminacyja na “Załatuju halinu” Kanskaha kinafestu za najlepšy film, pryz Francuskaha syndykatu krytykaŭ za najlepšy film
Adznaka: 10 (z 10)

Aktyvist Francuskaha supracivu schopleny nacystami i prysudžany da pakarańnia śmierciu. Hieroj karpatliva rychtuje ŭcioki: hostryć łyžku, dziaŭbie dźviery, robić viaroŭku i kruki…

Styl francuskaha hienija, katalika, Rabera Bresona – askietyčny.

Štodzionnaść, zasiarodžanaść, vyklučnaja kancentracyja ŭvahi.

Hieroj marudna j staranna rychtujecca da ŭciokaŭ; a kožnaje jahonaje dziejańnie my čujem u zakadravych “dumkach”: “ia vyjšaŭ u pakoj”, “ia pačuŭ kroki”.

Viaźnica. Ciažar nievynosnaha – z čym zmahajecca čałaviek.

Vyklučnaja hukavaja palifanija: ryp krokaŭ źniavolenaha j kroki naziralnika, huk ciahniku, rypańnie zasaŭki – usie huki my čujem tak, jak hieroj; šumy to źjaŭlajucca, to źnikajuć u zaležnaści ad jahonaj uvahi.

Raber Breson vykarystoŭvaje nieprafesijnych aktoraŭ (jakich jon nazyvaje “madelami”) – i damahajecca ad ich najvyšejšaj dakładnaści, niedasiahalnaj z aktorami zvyčajnymi, jakija zaŭždy pieraihryvajuć.

Breson – stvaralnik tak zvanaha “transcendentalnaha stylu”.

Praz askietyzm i zasiarodžanaść my niepasredna adčuvajem zvyšnaturalnaje, podych Ducha, jaki vieje, dzie choča – i jaki amal nikoli nie ŭvasablaŭsia ŭ kino.

Filmy Rabera Bresona – vyniatak.

Kinapadziei

Usie filmy

Kinatvorcy

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?