1 vieraśnia ŭ Biełarusi adkryty siezon palavańnia na arabka, šeruju kurapatku, zajca-bielaka i zajca-rusaka.
Jak paviedamiŭ BiełaPAN načalnik upraŭleńnia palaŭničaj haspadarki Ministerstva lasnoj haspadarki Siarhiej Novikaŭ, siezon praciahniecca pa 2-ju niadzielu śniežnia.
Zdabyča zajcaŭ moža ažyćciaŭlacca ružejnym sposabam, a taksama z palaŭničymi sabakami, što majuć palavy dypłom, z chartami i łoŭčymi ptuškami. Z 1 listapada palaŭničyja zmohuć vykarystoŭvać padčas palavańnia na zajcoŭ lubych palaŭničych sabak, navat biez palavych dypłomaŭ. Pavodle słoŭ S.Novikava, palavańnie na zajcoŭ - samaje masavaje ŭ Biełarusi.
U vieraśni taksama dazvolena palavańnie na łasia i vysakarodnaha alenia. U pryvatnaści, dazvolena adstrelvać darosłych samcoŭ trafiejnaj jakaści i sielekcyjnych žyvioł luboha połu i ŭzrostu.
Z 1 kastryčnika pa 15 śniežnia ŭ Biełarusi budzie prachodzić vosieńska-zimovy siezon palavańnia na dzika i jeŭrapiejskuju kazulu. Praciahniecca taksama palavańnie na łasia i vysakarodnaha alenia. U hetyja pieryjad usich žyvioł dazvolena zdabyvać zahonam i z sabakami. Usie žadajučyja zmohuć palavać na kapytnych luboha połu i ŭzrostu, akramia śvinamatak i važakoŭ statku. Z 15 śniežnia pa 31 studzienia vysakarodnaha alenia i dzika (akramia samak, jakija vodziać maładniak) možna zdabyvać ružejnym sposabam z zasady i z padychodu. Płanujecca, što za ŭvieś siezon palavańnia budzie zdabyta bolš za 1,1 tys. łasiej, kala 600 vysakarodnych aleniaŭ, amal 4 tys. kazul, krychu bolš za 12 tys. dzikoŭ.
Pavodle słoŭ S.Novikava, pa stanie na pačatak hoda ŭ Biełarusi naličvajecca kala 16 tys. łasiej, 5,7 tys. vysakarodnych aleniaŭ, 51 tys. kazulaŭ, 43,2 tys. dzikoŭ, 74 tys. zajcoŭ-bielakoŭ, 125 tys. zajcoŭ-rusakoŭ, 69 tys. šerych kurapatak i 86 tys. arabkoŭ.