Hramadstva44

U niezaležnym prafsajuzie? Premii nie atrymali

U Babrujsku dziesiaci aktyvistam Svabodnaha prafsajuzu Biełaruskaha, jakija pracujuć na zavodzie traktarnych detalaŭ i ahrehataŭ, sud admoviŭ u razhladzie ichnaha pazovu suprać administracyi pradpryjemstva. Im nia vypłacili premii — adrozna ad siabroŭ aficyjnych prafsajuzaŭ.

U sudzie aktyvisty vinavacili kiraŭnictva zavodu ŭ dyskryminacyi pavodle prafsajuznaj prynaležnaści, paviedamlaje radyjo «Svaboda».

Pra taki ŭcisk zajaŭlajuć i inšyja prafsajuznyja aktyvisty, jakija pracujuć na pradpryjemstvach rehijonu i sprabujuć zarehistravać novyja supołki.

Paśla troch pasiadžeńniaŭ sud pastanaviŭ, što pazoŭ pracaŭnikoŭ zavodu traktarnych detalaŭ i ahrehataŭ nia varty razhladu.

Pavodle sudździ Tamary Karpoŭskaj, siabry supołki Svabodnaha prafsajuzu pavinny byli spačatku vyśvietlić adnosiny z administracyjaj pradpryjemstva na zavodzkaj kamisii pa vyrašeńni pracoŭnych sprečak.

Staršynia supołki Michaił Kavalkoŭ z pazycyjaj sudu nia zhodny, choć i pryznaje, što inšaha rašeńnia ad sudździ Karpoŭskaj nie čakaŭ.

Jon zajaŭlaje, što pracaŭniki źviartalisia ŭ kamisiju z adpaviednymi skarhami, ale biezvynikova: «Kali b sud pastanaviŭ zadavolić patrabavańni pazoŭnikaŭ, to byŭ by pryznany fakt dyskryminacyi pavodle prafsajuznaj prynaležnaści. Patrabavańni ŭ pazovie zakonnyja.

Pazoŭniki nazyvali proźviščy kiraŭnikoŭ cechaŭ, jakija tłumačyli, što premijaŭ nia vypłacili, bo pracaŭniki ŭ Svabodnym prafsajuzie Biełaruskim».

Pradstaŭniki administracyi na sudzie zajaŭlali, što skarhaŭ ad pracaŭnikoŭ cechu № 2 z pryčyny niavypłaty im premii na razhlad kamisii pa pracoŭnych sprečkach nie pastupała. U pradstaŭlenych ža sudu dakumentach, jak śćviardžaje Kavalkoŭ, jon uhledzieŭ padrobki podpisaŭ.

Sud, pavodle aktyvista, nie adreahavaŭ na jahonyja piarečańni. Prafsajuzny lider zajaŭlaje, što jahonyja kalehi abskardziać pastanovu babrujskaha sudu ŭ abłasnym sudzie.

Tamsama ŭ Babrujsku, na viadomaj «Biełšynie» zarehistravanaja supołka Biełaruskaha niezaležnaha prafsajuzu. Źviestki pra kanflikty siabroŭ hetaha prafsajuzu z administracyjaj najvialikšaha ŭ horadzie pradpryjemstva traplajuć u presu redka.

«Čałaviek dvaccać jość u našym prafsajuzie. I administracyja nie čapaje starych hetych. A voś niachaj pasprabuje da nas pryjści novy, to na jaho kidajuć uvieś administracyjny resurs.

Ckavać pačynajuć. Navošta im hety niezaležny prafsajuz? Kab jon pracoŭnych baraniŭ? Zarobki patrabavaŭ, kab pavyšali? My dla ich pahroza. My ž nie ŭ nahu z usimi kročym. U nas nijakaha sacyjalnaha partnerstva niama», — tłumačyć sytuacyju ź niezaležnym prafsajuzam na «Biełšynie» adzin ź jaho aktyvistaŭ.

Sproby zarehistravać novyja supołki na pradpryjemstvach u rehijonie vynikaŭ nie dajuć. Tyja, što jość pa-za prachadnymi, dziejničajuć napaŭlehalna, jak jurydyčnyja pryjomnyja.

U Babrujsku bolš za paŭhoda sprabuje zarehistravać supołku aktyvistka prafsajuzu pracaŭnikoŭ radyjoelektronnaj pramysłovaści Halina Śmirnova. Časam chto-niebudź navažvajecca dać pamiaškańnie pad jurydyčny adras «piarvički», ale nazaŭtra admaŭlaje.

«Nia chočuć ułady, kab ludzi byli jurydyčna piśmiennymi. Svaimi kansultacyjami ludzi atrymlivajuć uśviedamleńnie, jak im dziejničać u siabie na pracy. Našych ludziej zaciskajuć z usich bakoŭ tak, kab jany nie mahli tarhanucca navat».

Staršynia Prafsajuzu pracaŭnikoŭ radyjoelektronnaj pramysłovaści Hienadź Fiadynič zaznačaje, što na Mahiloŭščynie miascovyja ŭłady robiać usio, kab nia dać mahčymaści lehalizavać dziejnaść niezaležnych prafsajuzaŭ.

Jon pryznaje, što ŭ hetym vykanaŭčaja vertykal rehijonu apiaredžvaje inšyja biełaruskija rehijony.

«Naŭrad ci miascovaja ŭłada robić tak sama pa sabie. Dajecca admaška źvierchu. Ułada robić usio takim čynam, kab kiravać na pradpryjemstvach joj adnoj, a čałaviek pracoŭny kab byŭ sam pa sabie, im tady lepiej kiravać.

Vielmi ciažka raźvicca niezaležnym prafsajuzam. Ale hałoŭnaje, što ŭ ludziej prachodzić chvaroba, kali jany bajalisia ŭsiaho i ŭsia.

Prychodziać da nas ludzi i ŭstupajuć u prafsajuzy. Ciapier samaje hałoŭnaje — skaardynavać pracu ŭsich arhanizacyjnych strukturaŭ prafsajuzu na Mahiloŭščynie».

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni8

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi102

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić