Łukašenka: Ja ž nie budu kidacca pa ŭsioj krainie i za vas tut pracavać
18 kastryčnika padčas naviedvańnia Homielskaj vobłaści Alaksandr Łukašenka ŭ liku inšych pytańniaŭ raźvićcia ahrapramysłovaha kompleksu zakranuŭ taksama situacyju z vytvorčaściu marmurovaha miasa. Pra heta paviedamlaje pres-słužba prezidenta.
Jak paviedamiŭ vice-premjer Michaił Rusy, hetu technałohiju asvoili vosiem kambinataŭ. Ciapier robicca ŭsio mahčymaje, kab pamienšyć raschody na jaho vytvorčaść. Siońnia maksimalna vykarystoŭvajucca mahčymaści volnaj pašy žyvioły, adnak z-za ŭmoŭ nadvorja praktyčna paŭhoda žyviołu nieabchodna trymać u stojle.
Łukašenka papiaredziŭ čynoŭnikaŭ, što ŭsie abiacańni, jakija jany jamu davali, pavinny być abaviazkova vykananyja.
«Chopić užo abiacać. Mianie cikavić vynik. Paabiacaŭ — rabi. Ja ž nie budu kidacca pa ŭsioj krainie i za vas tut pracavać!», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.
U suviazi z hetym Łukašenka nahadaŭ pra daručeńnie pa budaŭnictvie i rekanstrukcyi ŭ krainie 1.200 fierm. Jak było paviedamlena kiraŭniku dziaržavy, sioleta budzie kančatkova zdadziena ŭ ekspłuatacyju 1 tys. fierm, nie vykonvajuć daručeńnie prezidenta Viciebskaja, Bresckaja i Mahiloŭskaja vobłaści. Alaksandr Łukašenka žorstka papiaredziŭ čynoŭnikaŭ pra adkaznaść za chłuśniu.
«Niekatoryja dumajuć: a, budu čakać, pakul jašče chtości hrošy pryniasie, układzie ŭ rekanstrukcyju fierm. A mnie pryvieźli ŭčora fatahrafii ź niekatorych starych fierm. Słuchajcie — heta ž kamienny viek!
Dyk što vy mnie pałacy hetyja ciapier pakazvajecie, a što z tymi fiermami? Tam ža taksama treba prykłaścisia», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.
«Nie realizujecie prahramu — adkažacie hałavoj», — padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka, źviartajučysia da členaŭ urada.
Jon taksama daručyŭ pieršamu namieśniku staršyni KDK Leanidu Anfimavu i namieśniku kiraŭnika Administracyi prezidenta Valeryju Ivanovu kantralavać vykanańnie jak u cełym prahramy, tak i pa kožnym abjekcie, što było vyznačana i što zroblena. «Kab ja nie słuchaŭ kazki i nie chadziŭ pa muziejach, jakija mnie padrychtavali da naviedvańnia», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.
«Turaŭščynu zahubić nie možam! Tut ža da 100 bałaŭ ziamla jość. Heta ŭ śviecie redkaść! I my damovilisia, što heta budzie nie tolki aharod — heta budzie ŭzorna-pakazalnaja terytoryja», — padkreśliŭ Łukašenka. «Heta pavinien być majak nie siońniašniaha, a nastupnaha dnia», — dadaŭ jon.
Łukašenka žorstka papiaredziŭ čynoŭnikaŭ i kiraŭnikoŭ pra adkaznaść za nieviartańnie kredytaŭ.
«Nijakaj dapamohi ŭ hetym płanie nie budzie! Pazyčyŭ hrošy — kali łaska, u terminy i viarni, — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. — Navat nie raźličvajcie, što chtości ciapier daść adterminoŭku, rasterminoŭku pa kredytach. Hrošy treba viartać».
«Atrymałasia ŭ ciabie marmurovaje miasa, nie atrymałasia — łavi dzikich kačak, pradavaj i viartaj hrošy. Chočaš ad turyzmu — davaj ad turyzmu, ad pryvatnaha biźniesu — čaho zaŭhodna, ale hrošy treba addać», — padkreśliŭ jon.
Jak adznačyŭ staršynia praŭleńnia AAT «Bank raźvićcia Respubliki Biełaruś», Homielskaja vobłaść u hetym płanie vykonvaje ŭsie abaviazacielstvy.
U toj ža čas Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što ŭ niekatorych «jość takija pavodziny: pačakaju, moža, dzieści štości źnimuć, dapamohuć i h.d.». «Ni ŭ jakim razie nikomu nie daruj pa hrošach», — skazaŭ jon, źviartajučysia da Siarhieja Rumasa.

Kamientary