Teatr

Vučanica Mikałaja Pinihina znajšła «Šabany» navat u Livanie

Režysior Alena Hanum pastavić raman Alhierda Bachareviča.

Biełaruski teatr amal nie źviartajecca da insceniroŭki tvoraŭ sučasnych prazaikaŭ.

Situacyju imkniecca źmianić Centr ekśpierymientalnaj režysury. Jon ładzić łabaratoryju, padčas jakoj maładyja režysiory pakazvajuć uryŭki z budučych śpiektaklaŭ. Siarod ich –

«Šabany» Alhierda Bachareviča, jakija stavić Alena Hanum, vučanica Mikałaja Pinihina.

 

«NN»: Čamu vy ŭzialisia za raman Bachareviča?

AH: Pa adukacyi ja aktrysa, pracavała ŭ Kołasaŭskim teatry, što ŭ Viciebsku. U 2006 hodzie ja razam ź siamjoj źjechała žyć u Livan. Zaraz ja mahu vielmi doŭha i natchniona raspaviadać pra dobruju livanskuju ziamlu. A tady,

kali maja naha ŭpieršyniu stupiła tudy, adrazu ž zrazumieła, što apynułasia nie na ziamli, dzie šmat sonca i svabody, a «ŭ miescach pazbaŭleńnia voli»…

U miescy, dzie svoj rytm žyćcia i svaje praviły hulni. Nie zrazumieŭšy i nie pryniaŭšy ich, vyžyć tut niemahčyma. Mnie daviałosia ŭbačyć vielizarnuju kolkaść źniaviečanych emihranckich losaŭ (a ŭ Livanie bahata biełaruskich, ruskich i ŭkrainskich žančyn). Ale samaja niezvyčajnaja sustreča adbyłasia ź livanskimi «Šabanami».

«NN»: Jakija ž Šabany ŭ Livanie?

AH: U svaim ramanie Bacharevič piša: «Kudy b ja ni pajechaŭ, kudy b ni palacieŭ, Šabany sustrakalisia mnie pa usim kantyniencie. U Bierlinie, u Prazie, u Lvovie i Paryžy».

Šabany – heta vobraz masavaj śviadomaści, jakaja dehraduje. Tamu jany paŭsiul.

Paśla viartańnia ŭ Biełaruś nazapašanyja livanskija ŭražańni doŭhi čas šukali vyjście. I tut adbyłosia niešta mistyčnaje: da mianie ŭ ruki trapiŭ tvor, aŭtara jakoha ja raniej nie viedała. Havorka ŭ «Šabanach» išła pra Biełaruś, ale dziakujučy hierojam možna było raskazvać pra inšyja krainy (u tym liku, pra Livan). Raman litaralna pačaŭ prasicca na scenu.

«NN»: Što dla vas «Šabany»?

AH: Adnu z hałoŭnych dumak možna znajści ŭ słovach, jakija kaža nastaŭnik historyi Sałanievič: «Čas usie adno macniejšy za nas. Jon vyšturchoŭvaje tych, chto jaho pierajmać nie choča. (…). Šmat chto ličyć, što ŭ jaho času niama dumać pra čas. Što jon spoznicca. Miž tym vidavočna: toj, chto pierajmaje čas, nikudy nie spoznicca, Bo čas nie moža spaznicca.

A čałaviek dumaje: ach, jak prosta, voraha zniščyŭ, kroŭ praliŭ, dom pabudavaŭ, ideałohiju padvioŭ – jak elektryčnaść, dziaciej panaradžaŭ, movu pamianiaŭ, budyčyniu zmajstravaŭ – i hanarycca, jak ža nie siadzieŭ na miescy, sens žyćciu nadaŭ.

A nielha tak. ŠABANY u vyniku atrymlivajucca».

* * * 

Pakaz uryŭkaŭ sa śpiektakla «Šabany» adbudziecca 7 lutaha ŭ Centry ekśpierymientalnaj režysury (vuł. Kalinoŭskaha, 50a). Pačatak a 15-j.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj19

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Usie naviny →
Usie naviny

Byłaja rasijskaja nastaŭnica stała viarboŭščycaj zamiežnikaŭ na vajnu suprać Ukrainy4

«Anlifanščyca ź Pinska» kaža, što jana nie anlifanščyca i nie ŭ rabstvie ŭ Mjanmie20

Devid i Viktoryja Bekchemy mocna nie paładzili sa svaim starejšym synam. Jon abvinavaciŭ ich publična4

Kir Starmier admovicca ŭvajści ŭ skład trampaŭskaj Rady miru10

Tramp: Śmiešna, nibyta Narviehija nie kantraluje, kamu dać Nobieleŭskuju premiju17

Ispanija budzie pryznavać praterminavanyja pašparty biełarusaŭ17

Va Ukrainie chejciać Cinu Karal praź pieśniu pra śviatło i ciapło. Jana zapisała pakajannaje videa5

Łukašenka raniej jeŭ nanač kaŭbasu, a ciapier užo nie moža24

U Aŭstralii masava zakryvajuć plažy z-za napadaŭ akuł. Jość užo čatyry paciarpiełyja1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj19

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić