Prezydent Ukrainy Viktar Juščanka abviaściŭ 2008 hod Hodam pamiaci achviar Haładamoru, nazvaŭšy hetu staronku historyi ukrainskaha narodu najbolšaj trahiedyjaj va ŭsim śviecie

Pramaŭlajučy ŭ Charkavie na pasiedžańni kaalicyjnaj rady pa padrychtoŭcy da 75‑ch uhodkaŭ Haładamoru, prezydent raskrytykavaŭ ułady usich rajonaŭ za niedastatkovuju, na jahonuju dumku, pracu pa ŭšanavańni pamiaci zamardavanych hoładam u 1930‑ch. Daśledčyki ukrainskaha Haładamoru kažuć, što najbolšaja kolkaść mahił biez kryžoŭ jakraz na Charkaŭščynie, dzie achviarami hoładu staŭ kožny čaćvierty.
Heta hałoŭnaja pryčyna taho, što napiaredadni 75‑ch uhodkaŭ nacyjanalnaj trahiedyi prezydent Juščanka vybraŭ Charkaŭ, kab nahadać rehijanalnym uładam pra ich abaviazak pamiaci i nia dać inšym zabyć, što ŭ časy Haładamoru va ŭkrainskich siołach zahinuła bolš ludziej, čym u Druhuju suśvietnuju.
«Słova pamiać maje toj samy korań, što i pamiatnik. Jak vy chočacie, kab niejkaja staronka ukrainskaj historyi stała pamiaćciu, nam treba źbierahčy śviedčańnie luboha farmatu: nam patrebny film, rejestar, nam patrebnyja kniha, nam patrebny pomnik», - zajaviŭ Viktar Juščanka.
Vidavočcy Haładamoru kažuć, što ścierci pamiać pra zakatavanych hoładam dla kamunistyčnaj ułady było nia mienš važna, čym źniščyć ukrainskaje sialanstva u 1930‑ch. Tamu maštaby hoładu šmat chto va Ŭkrainie stavić pad sumnieŭ.
Historyki nazyvajuć paradoksam, što taki nastroj najbolš pieravažaje ŭ paŭdniova‑uschodnich abłaściach, jakija stracili najbolš ludziej.
Kamientary